Zo života dvoch veriacich mužov s homosexuálnymi sklonmi

Som už tak zvyknutý na to byť gay a katolík, že si už ani neuvedomujem, ako zvláštne to znie. Zabúdam na to, že pre niekoho slovo „homosexuál“ znamená niečo ako inú rasu, alebo dokonca iné pohlavie. Zabúdam na to, že niektorí kresťania si myslia, že som najhorší druh zvrhlíka (ku ktorému sa ale musia správať pekne) a niektorí ľudia zo sekulárneho prostredia si myslia, že som najhorší druh pokrytca, pretože ma eroticky priťahujú muži, ale nič sexuálne s nimi neriešim.

Prečítaj si poslednú časť znova. Áno, priťahujú ma muži. Nie, nespím s nimi pre tie isté dôvody, ako mnoho katolíkov nespí so ženami mimo manželstva. Ale bol by si prekvapený, ako často ľudia počujú prvú časť (gay), ale nie druhú (slobodný, bez partnera) – napriek tomu, že tá druhá časť je jediná, o ktorej sám rozhodujem.

Raz som napísal celý článok o tom, aké je to byť slobodným (sexuálne zdržanlivým) gayom a katolíkom. Aká bola prvá reakcia? „Kajaj sa!“

Nie každý, kto zistí, že som gay, reaguje takto. Ľudia, ktorým som to povedal – hlavne rodina a blízki priatelia – reagovali so súcitom a dokonca s obdivom. Zvyčajne je reakcia v zmysle: „Som poctený že mi dôveruješ natoľko, aby si mi to povedal.“ Avšak ani tí najviac chápajúci ľudia nie vždy rozumejú, čo to znamená, pretože (narozdiel odo mňa) nestrávili ostatných 14 rokov rozmýšľaním nad týmto problémom a pretože: „Som gay,“ nie je jednoduchá veta.

// Čítajte celý text //