15 jednoduchých rád, ako presunúť moje manželstvo pred mojich rodičov
Jasné, brali sme sa, lebo sme chceli byť jeden pre druhého a vytvoriť si svoj vlastný domov a život. A áno, má v tom byť aj Boh. Ale ako to urobiť, aby sa nám stále nemotali v našom vzťahu dňom aj nocou i tí, ktorí nás vychovali?
1. Jediný, kto má prednosť
Ak si si vzal/vzala svoju polovičku, pred ním/ňou už nemôže stáť nik z ľudí. On/ona je tvoj objekt milovania, ktorý je stále no. 1. Jediný, kto má prednosť – a kto má byť prvý pre vás oboch a komu patrí váš rešpekt –, je Boh.
2. Nezakášaj
Všetci máme svoje vychodené cestičky. A niekedy sa zdá jednoduchšie ísť po tej zvyklej, kade sme chodili dvadsať, tridsať (štyridsať? viac?) rokov. Ale ty si sa rozhodol/rozhodla, dobrovoľne a slobodne, a dal/dala si svoje „áno“, že chceš ísť po inej ceste, po dôležitejšej, ako je cesta dieťaťa svojich rodičov. Vykroč, neobzeraj sa! Ani za cenu toho, že mama ti bude volať: „Napiekla som tvoje obľúbené buchty, však príď… doma počkajú!“
3. Prijmi zodpovednosť
Ono to bolo také jednoduché: aj pri svojej oficiálnej zodpovednosti doma (u rodičov) bol zväčša aj pri názorových nezhodách full servis – a tak si mnohé veci nemusel/nemusela riešiť (možno aj z nedokonalosti výchovy a múdrosti generácie pred tebou). Je čas postaviť sa tvárou v tvár zodpovednosti, aj keď sa to možno budeš musieť učiť: od okamihu svojho „áno“ si vzal/vzala zodpovednosť za milovanú osobu. Túto zodpovednosť nemôžu niesť za teba tvoji rodičia.
4. Nenechaj sa viac mojkať a škrabkať
Teda, nenechaj si to robiť od svojich rodičov (a tvoja polovička to iste robí iným spôsobom). Správna láska káže dovoliť, aby si sa občas aj udrel/udrela a skúsil/skúsila, ako sa žije život. Nedovoľ, aby tvoji rodičia „hasili“ tvoje problémy miesto teba! Nepripusti, aby ťa stále ľutovali a stále ťa stavali len do dobrého svetla najlepšieho syna či dcéry. Nie si predsa už malý chlapec či dievčatko! Vzchop sa! Potrebuješ vari ešte vodiť za ručičku a nechať si utierať sopeľ?
5. Daj prednosť tomu, čo si si vyvolil/vyvolila
Nezabúdaj, že prvý človek, ktorý má počuť najnovšie správy, prvý človek, ktorého máš objať ráno aj po návrate z práce, je ten, ktorý nosí tú istú obrúčku ako ty – a ešte od rovnakého dátumu a z rovnakého miesta. Nie sú to tvoji rodičia, kam máš najprv trafiť… čaká ťa niekto iný! Možno tvoji rodičia nie sú nadšení tvojím výberom (zdá sa im, že si si mal/mala vybrať niečo lepšie, a dávajú to pocítiť tvojej polovičke aj tebe). Zdôrazni im, že tvoja polovička je človek, na ktorého môžu byť ozaj hrdí, a že cítiš, že toto je muž/žena, ktorého/ktorú ti dal Boh. Popros ich, aby rešpektovali tvoj výber.
6. Bútľavá vŕba na novom mieste
Možno si si tak zvykol/zvykla a možno ti vedeli dobre poradiť. Napriek tomu všetko to, čo teší, a hlavne to, čo bolí, patrí v prvom rade a najprv do iných uší, ako sú uši tvojich rodičov. A navyše, tvojim rodičom už neprináleží počuť a vedieť všetko. Ak to robíš, oberáš váš vzťah o výnimočnosť intimity duší, o zdieľanie a prežívanie, o hľadanie riešení, o spoločnú modlitbu, o betón, ktorým sa celí vaše manželstvo.
7. Zmeň pomer času
Visíš na telefóne s mamou či otcom každý deň aj hodinu? Trváš na tom, že budete každý víkend u nich na návšteve či obede?
Pribrzdi. Ty si nepovedal/nepovedala „áno“ preto, aby si mal/mala s kým chodiť k rodičom. Ty si povedal/povedala „áno“, aby si mal/mala s kým žiť bez rodičov. Zváž pomer času: Koľko je ho pre toho, koho si si vyvolil/vyvolila, a pre tvojich rodičov? Je z neho vidieť jasne priority vzťahu? (Ktorého?)
8. Buduj nezávislosť
Keď si sa rozhodol/rozhodla pre svoju lásku, ohlásil/ohlásila si vznik samostatného kráľovstva – vášho vzťahu. Nezávislé znamená také, ktoré nepotrebuje na svoju existenciu nikoho zvonku – okrem tých, ktorí vstúpili do tohto vzťahu. Neboj sa uprednostniť vaše priority, pre ktoré ste sa rozhodli ako muž a žena, ako rodina, pred víziou, o ktorej si vaši rodičia myslia, že je správna. Vaším kritériom správnosti rozhodnutia je vaša jednota, umocnená modlitbou a prosbou o vedenie Bohom.
9. Nemaj strach obhájiť sa
K treniciam príde, aj pri najdokonalejších rodičoch. Netreba mať guču v krku, lebo však „moji rodičia nám dali/zaplatili to či ono“. Možno tam ten dar prišiel, ale nemôže byť tlakom na vaše rozhodovanie. Zachovaj pokoj a lásku, ale aj pravdivosť a odvahu. Vysvetli váš postoj s úctou, ale s jasným videním toho, čo a prečo urobíte práve takto. Možno sa vaše rozhodnutie časom ukáže ako mylné (a ich nos dobrý). Ale najlepšou školou je vaša spoločná skúsenosť. Popros rodičov o právo učiť sa spolu.
10. Nie všetky rady sú prínosné pre vás dvoch
Jasné, že vám chcú dobre. A že majú skúsenosti. Možno majú obavy. To je v poriadku. Ale má to jeden háčik: si ty presne taký/taká, ako je tvoj otec či mama? Je vaše manželstvo presne také isté, v takej istej situácii, ako je to ich? Nie! A ty nie si ženatý/vydatá za svojho otca/so svojou mamou – a keby aj, zas to bude iné, originálne manželstvo. Vypočuj(te), zváž(te). A proste o ducha múdrosti prijať, čo treba prijať, a odmietnuť, čo sa nedá aplikovať.
11. Nedajte si vziať svoj životný štýl
Už pred svadbou ste vedeli, ako a čo chcete robiť či nerobiť – a mali ste na to svoje dôvody. Možno ste chceli viac či menej detí ako vaši rodičia – a mali ste na to dôvod, ktorý ste si vedeli obhájiť pred Bohom. Možno ste chceli bývať na dedine alebo zas v meste (jednoducho inak ako vaši rodičia) a mali ste na to dôvod. Chceli ste viac modlitby a služby v Cirkvi, chceli ste viac pokoja a menej stresu pre prácu, chceli ste viac času na rozhovory a budovanie vzťahov na úkor úmornej práce po zamestnaní… Jednoducho, mali ste na mnohé veci, ktoré robili vaši rodičia, iný meter ako oni – a mali ste na to dôvod. Nemá význam prísť kvôli rodičom o tento dôvod a tento spôsob života.
12. Zachovaj priazeň a dobré vzťahy
Napriek tomu, že vaše názory sa budú rozchádzať a možno bude nejaký čas ťažký (pre vzájomné prijatie bez zraňovania a dešpektu), hovor o nich v dobrom, pravdivo a láskavo pred nimi aj mimo nich. Daj im pocítiť svoju úctu a vďaku – no zároveň aj jasné hranice, pokiaľ môžu ísť. Dobrí rodičia to prijmú s porozumením a ocenia, tí druhí sa budú musieť naučiť rešpektovať to. Ak však zachováš zo svojej strany láskavosť v slovách a prístupe, bude to lepší východiskový bod. A nezabudni im aj žehnať.
13. Pomáhať áno, ale…
Jasné, rodičia nám starnú. Treba počítať s tým, že príde čas, keď bude treba vrátiť tretí groš – a to veľmi aktívne. Ak je potrebné často chodiť k tvojim rodičom kvôli zdraviu a veku, vždy to musí byť po rozhovore a v jednote s tvojím manželom/manželkou. Zvážte spolu, či nebude lepšie vziať rodičov (rodiča) k vám domov – za predpokladu, že bude rešpektovať váš domáci poriadok. Nezabudni, že aj popri tejto povinnosti starať sa o starnúcich rodičov nepatrí všetok tvoj čas a tvoje sily im (ani ich záhrade či poliam, autám, oprave práčky a každodennému vysávaniu). O to viac mysli na okamihy, ktoré treba darovať v tejto situácii tvojmu manželovi/manželke.
14. Rob svojmu manželstvu dobré PR
Ak už si u rodičov, alebo aj nie (však sa to k nim aj tak donesie, neboj sa – pýtajú sa aj druhých), ži svoje manželstvo tak, aby bolo pred ich očami (ale aj bez nich) znamením skutočne prítomnej obojstrannej lásky a obety. Bez vypočítavosti tento krok prinesie to správne echo tvojim rodičom a dá im prinajmenšom dôvod upokojiť sa, ak nie tešiť sa z toho, čo zažívaš so svojím manželom/manželkou. Pretože každý rodič chce vidieť svoje dieťa spokojné – aj keď už je s niekým iným.
15. Všetko odkomunikuj s Pánom a s tým druhým
Áno, aj toto je bod, ktorý si zasluhuje rozhovor s Bohom – práve preto, že tieto vzťahy asi nechceš stratiť a treba si vyprosiť múdrosť do komunikácie s nimi. Nezabudni – vaša jednota musí byť trojičná: súhlasiť a žehnať ti musí tak Boh, ako aj tvoj manžel/manželka. Vtedy sa môžeš pokojne postaviť pred svojich milovaných rodičov a cítiť istotu, že robíš správne, aj keď to bude pre nich ťažké.
Možno si z tých, ktorí tieto kroky nepotrebujú… možno naopak. V každom prípade, rebríček hodnôt posúva tvoj vzťah k rodičom až na štvrté miesto po Bohu, tvojom manželovi/manželke a deťoch. Nezabudni na to!