23 kľúčov k tajomstvu pohlavia, identity a ľudskej sexuality
Kto som? Túto otázku si kladie naozaj každý človek na svete. Aké je toto veľké tajomstvo ľudského života? Aký máme pôvod a aký údel nás čaká?
Autor: Bill Donaghy
Ako katolíci, čerpajúc zo Svätého písma (Božieho slova) a úžasných darov rozumu a ľudskej skúsenosti (ľudského chápania), ponúkame nasledujúce body ako istý manuál na tejto ceste sebapoznávania.
- Katolícke ponímanie ľudskej osoby: sme viac než len biologické organizmy.
Naše telo oživuje duša. Sme vlastne zväzok tela a duše, harmónia ducha a hmoty. Smerujeme do transcendentnosti a nesmrteľnosti a to nás robí odlišnými od zvierat. Smejeme sa, plačeme, spievame, milujeme, nenávidíme a viac než akýkoľvek iný tvor na svete túžime po niečom, čo nám svet nemôže dať. Hlboko v našich srdciach je neuhasiteľný smäd po nekončiacom sa šťastí, ktoré nás presahuje. „Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému“ (Žalm 84, 3).
- Ľudská osoba je však neoddeliteľná od tela.
Tento nesmrteľný údel v Bohu je pre celú osobu, telo i dušu. Katolíci veria, že nie sme duchovia v nejakom stroji či uväznení v tele, kde čakáme na vyslobodenie. Nepovedali by sme ani nič také ako: „moje ozajstné ja“ je myšlienka bez tela či odlúčená myseľ v protiklade k telu. My sme telo.
- Naše hľadanie identity je vždy a hlboko spojené s našou pohlavnosťou.
Pretože „čo Boh spojil (telo a dušu), človek nech nerozlučuje“.
- Na počiatku nás Boh stvoril na svoj obraz, muža a ženu.
Biologicky, existenčne teda naše hľadanie plynie od matky a otca. Ani jedna osoba na zemi nezačne existovať bez tejto kombinácie muža a ženy. Katolíci veria, že to má nejaký zmysel, dokazuje, čo sme, a zároveň poukazuje na niečo, čo nás presahuje.
- Kvôli dedičnému hriechu sa rodíme do „krízy identity“.
Rodíme sa do zápasu, do boja s nami samými a so svetom. Vždy hľadáme našu pravú identitu len „nejasne, akoby v zrkadle“. A ona je vždy nerozlučne spojená s našou sexualitou.
- Všetci sme padlí synovia a dcéry Adama a Evy a už od začiatku sme na tomto svete v „slzavom údolí“.
Snažíme sa dosiahnuť „celistvosť“, o ktorej tušíme, že musí jestvovať, ale naši rodičia nám ju nedajú. Všetci máme otcovskú ranu a materskú ranu.
- Pri hľadaní svojej identity by sme mali všetci v modlitbách rozjímať o našom vzťahu (alebo jeho nedostatku) s našimi matkami a otcami.
Z tejto sebareflexie plynú veľké milosti i kríže.
- Rodová neistota a kvantum rodových variácií, ktoré sa nám dnes ponúkajú, to všetko je výkrikom po zmierení s našou danou mužskosťou alebo ženskosťou.
Všetky tieto ideológie volajú po zmierení sa s našou materskou/otcovskou ranou; po zásadnom zmieri a harmónii v našich hlavách, srdciach a telách, po vyrovnaní sa s nám danou ženskosťou alebo mužskosťou.
- Do hry o formovanie našej ľudskej identity vstupuje mnoho premenných a faktorov z nášho vnútra i zvonku.
Bolo by medveďou službou predstierať, že sme iba duchovné bytosti, a ignorovať telo, rovnako ako by bolo nesprávne domnievať sa, že môžeme byť redukovaní iba na fyziologickú stránku alebo gény, a úplne vylúčiť dušu.
- Izolácia a oddeľovanie tela a duše, rodovej identity od sexuality iba prehĺbi našu otcovskú a materskú ranu.
Tiež nás to bude dezorientovať na ceste objavovania autentickej mužskosti a ženskosti.
- Nič v našom procese hľadania nás nesmie hnať k tomu, aby sme škodili zdraviu svojho tela alebo nejako konali proti prirodzenosti našich pohlavných orgánov a ich plodivej dimenzii.
12. Mali by sme načúvať stvoreniu, hovorí pravdu.
Načúvajme tomu tvorivému, plodnému potenciálu, ktorý je do nás vpísaný ako do mužov a žien.
- Každá jedna z triliónov telových buniek človeka má štyridsaťšesť chromozómov, s výnimkou gamét, pohlavných buniek, ktoré ich majú len dvadsaťtri.
Je to, akoby hovorili: „Len dve máme kľúč k tajomstvu každého ľudského života.“
- Katolíci veria, že sme stvorení na obraz Boha, ktorý je blažená Trojica lásky, spoločenstva osôb: Otca, Syna a Svätého Ducha.
Veríme, že muž, žena a dieťa, ľudská rodina, sú teológiou, pretože zobrazujú lásku troch osôb Trojice.
- Materstvo alebo otcovstvo – vyjadrované buď fyzicky v manželstve, alebo duchovne v láskyplnej službe iným – je skutočným smerovaním každého človeka, muža či ženy.
Všetci ľudia sú stvorení pre vzťah cez jednu z foriem životodarnej komplementarity.
- Cieľom muža je mať „žensky ucelené mužské srdce“ a žena zas má mať „mužsky ucelené srdce ženy“ (Roch Gernon).
17. Samozrejme, existujú abnormality a anomálie, ale ani jedna by nemala negovať normu alebo zatieniť hlbší duchovný znak ľudského tela.
Zriedkavé prípady „pohlavnej obojakosti“, hlboko zakorenená príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, impotencia a neplodnosť nesmú slúžiť na popieranie, že ľudské telo je obrazom životodarnej Božej lásky v Trojici, na ktorej obraz sme boli kvôli tomuto živototvornému spoločenstvu stvorení.
- Prílišné zdôrazňovanie epigenetiky, anomálií obojpohlavnosti alebo istých genetických tendencií ako určujúcich faktorov našej identity kladie viac váhy na telo než na ducha.
Je to deterministický prístup, dôsledkom ktorého prichádzame o našu slobodu, slobodnú vôľu i nádej.
- Nesmieme celú našu identitu stavať na (po)citoch alebo príťažlivosti, ale na celej ľudskej osobe ako vtelenom smäde po nekonečne.
Slovami nebohého monsignora Lorenza Albaceta: „V ľudskom živote hovoríme o rôznej sexuálnej orientácii. No konečnou orientáciou ľudskej sexuality je túžba ľudského srdca po večnosti. Preto je ľudská sexualita znakom nekonečnosti.“
- Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony…“
„Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim“ (KKC, 2358).
- Boh nás poučuje o láske skrze telo.
Najmä vo vtelenom tele Ježiša, Ženícha, Slova, ktoré sa stalo telom. „Kristus, nový Adam, tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku a ukazuje mu jeho vznešené povolanie“ (Gaudium et Spes, 22).
- Viac než pokúšať sa o predefinovanie nášho rodu by sme si mali pripomínať našu genézu podľa Knihy Genezis.
Boh v ňom veľkodušne stvoril ľudský život, aby veľkodušne plodil generácie mužov a žien, ktorí budú naďalej odrážať obraz Boha v tomto nádhernom tanci ľudského života a lásky, mužského a ženského.
- „Dynamika vzťahov medzi Bohom, mužom a ženou a ich deťmi je zlatým kľúčom k pochopeniu sveta a dejín so všetkým, čo v sebe zahŕňajú…“ (pápež František)