TOP

23 kľúčov k tajomstvu pohlavia, identity a ľudskej sexuality

Kto som? Túto otázku si kladie naozaj každý človek na svete. Aké je toto veľké tajomstvo ľudského života? Aký máme pôvod a aký údel nás čaká?

Autor: Bill Donaghy

Ako katolíci, čerpajúc zo Svätého písma (Božieho slova) a úžasných darov rozumu a ľudskej skúsenosti (ľudského chápania), ponúkame nasledujúce body ako istý manuál na tejto ceste sebapoznávania.

 

  1. Katolícke ponímanie ľudskej osoby: sme viac než len biologické organizmy.

Naše telo oživuje duša. Sme vlastne zväzok tela a duše, harmónia ducha a hmoty. Smerujeme do transcendentnosti a nesmrteľnosti a to nás robí odlišnými od zvierat. Smejeme sa, plačeme, spievame, milujeme, nenávidíme a viac než akýkoľvek iný tvor na svete túžime po niečom, čo nám svet nemôže dať. Hlboko v našich srdciach je neuhasiteľný smäd po nekončiacom sa šťastí, ktoré nás presahuje. „Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému“ (Žalm 84, 3).

 

  1. Ľudská osoba je však neoddeliteľná od tela.

Tento nesmrteľný údel v Bohu je pre celú osobu, telo i dušu. Katolíci veria, že nie sme duchovia v nejakom stroji či uväznení v tele, kde čakáme na vyslobodenie. Nepovedali by sme ani nič také ako: „moje ozajstné ja“ je myšlienka bez tela či odlúčená myseľ v protiklade k telu. My sme telo.

 

  1. Naše hľadanie identity je vždy a hlboko spojené s našou pohlavnosťou.

Pretože „čo Boh spojil (telo a dušu), človek nech nerozlučuje“.

 

  1. Na počiatku nás Boh stvoril na svoj obraz, muža a ženu.

Biologicky, existenčne teda naše hľadanie plynie od matky a otca. Ani jedna osoba na zemi nezačne existovať bez tejto kombinácie muža a ženy. Katolíci veria, že to má nejaký zmysel, dokazuje, čo sme, a zároveň poukazuje na niečo, čo nás presahuje.

 

  1. Kvôli dedičnému hriechu sa rodíme do „krízy identity“.

Rodíme sa do zápasu, do boja s nami samými a so svetom. Vždy hľadáme našu pravú identitu len „nejasne, akoby v zrkadle“. A ona je vždy nerozlučne spojená s našou sexualitou.

 

  1. Všetci sme padlí synovia a dcéry Adama a Evy a už od začiatku sme na tomto svete v „slzavom údolí“.

Snažíme sa dosiahnuť „celistvosť“, o ktorej tušíme, že musí jestvovať, ale naši rodičia nám ju nedajú. Všetci máme otcovskú ranumaterskú ranu.

 

  1. Pri hľadaní svojej identity by sme mali všetci v modlitbách rozjímať o našom vzťahu (alebo jeho nedostatku) s našimi matkami a otcami.

Z tejto sebareflexie plynú veľké milosti i kríže.

 

  1. Rodová neistota a kvantum rodových variácií, ktoré sa nám dnes ponúkajú, to všetko je výkrikom po zmierení s našou danou mužskosťou alebo ženskosťou.

Všetky tieto ideológie volajú po zmierení sa s našou materskou/otcovskou ranou; po zásadnom zmieri a harmónii v našich hlavách, srdciach a telách, po vyrovnaní sa s nám danou ženskosťou alebo mužskosťou.

 

  1. Do hry o formovanie našej ľudskej identity vstupuje mnoho premenných a faktorov z nášho vnútra i zvonku.

Bolo by medveďou službou predstierať, že sme iba duchovné bytosti, a ignorovať telo, rovnako ako by bolo nesprávne domnievať sa, že môžeme byť redukovaní iba na fyziologickú stránku alebo gény, a úplne vylúčiť dušu.

 

  1. Izolácia a oddeľovanie tela a duše, rodovej identity od sexuality iba prehĺbi našu otcovskú a materskú ranu.

Tiež nás to bude dezorientovať na ceste objavovania autentickej mužskosti a ženskosti.

 

 

 

  1. Nič v našom procese hľadania nás nesmie hnať k tomu, aby sme škodili zdraviu svojho tela alebo nejako konali proti prirodzenosti našich pohlavných orgánov a ich plodivej dimenzii.

 

12. Mali by sme načúvať stvoreniu, hovorí pravdu.

Načúvajme tomu tvorivému, plodnému potenciálu, ktorý je do nás vpísaný ako do mužov a žien.

 

  1. Každá jedna z triliónov telových buniek človeka má štyridsaťšesť chromozómov, s výnimkou gamét, pohlavných buniek, ktoré ich majú len dvadsaťtri.

Je to, akoby hovorili: „Len dve máme kľúč k tajomstvu každého ľudského života.“

 

  1. Katolíci veria, že sme stvorení na obraz Boha, ktorý je blažená Trojica lásky, spoločenstva osôb: Otca, Syna a Svätého Ducha.

Veríme, že muž, žena a dieťa, ľudská rodina, sú teológiou, pretože zobrazujú lásku troch osôb Trojice.

 

  1. Materstvo alebo otcovstvo – vyjadrované buď fyzicky v manželstve, alebo duchovne v láskyplnej službe iným – je skutočným smerovaním každého človeka, muža či ženy.

Všetci ľudia sú stvorení pre vzťah cez jednu z foriem životodarnej komplementarity.

 

  1. Cieľom muža je mať „žensky ucelené mužské srdce“ a žena zas má mať „mužsky ucelené srdce ženy“ (Roch Gernon). 

 

17. Samozrejme, existujú abnormality a anomálie, ale ani jedna by nemala negovať normu alebo zatieniť hlbší duchovný znak ľudského tela.

Zriedkavé prípady „pohlavnej obojakosti“, hlboko zakorenená príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, impotencia a neplodnosť nesmú slúžiť na popieranie, že ľudské telo je obrazom životodarnej Božej lásky v Trojici, na ktorej obraz sme boli kvôli tomuto živototvornému spoločenstvu stvorení.

 

  1. Prílišné zdôrazňovanie epigenetiky, anomálií obojpohlavnosti alebo istých genetických tendencií ako určujúcich faktorov našej identity kladie viac váhy na telo než na ducha.

Je to deterministický prístup, dôsledkom ktorého prichádzame o našu slobodu, slobodnú vôľu i nádej.

 

  1. Nesmieme celú našu identitu stavať na (po)citoch alebo príťažlivosti, ale na celej ľudskej osobe ako vtelenom smäde po nekonečne.

Slovami nebohého monsignora Lorenza Albaceta: „V ľudskom živote hovoríme o rôznej sexuálnej orientácii. No konečnou orientáciou ľudskej sexuality je túžba ľudského srdca po večnosti. Preto je ľudská sexualita znakom nekonečnosti.“

 

 

 

  1. Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi: Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony…“

„Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim“ (KKC, 2358).

 

  1. Boh nás poučuje o láske skrze telo.

Najmä vo vtelenom tele Ježiša, Ženícha, Slova, ktoré sa stalo telom. „Kristus, nový Adam, tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku a ukazuje mu jeho vznešené povolanie“ (Gaudium et Spes, 22).

 

  1. Viac než pokúšať sa o predefinovanie nášho rodu by sme si mali pripomínať našu genézu podľa Knihy Genezis.

Boh v ňom veľkodušne stvoril ľudský život, aby veľkodušne plodil generácie mužov a žien, ktorí budú naďalej odrážať obraz Boha v tomto nádhernom tanci ľudského života a lásky, mužského a ženského.

 

  1. „Dynamika vzťahov medzi Bohom, mužom a ženou a ich deťmi je zlatým kľúčom k pochopeniu sveta a dejín so všetkým, čo v sebe zahŕňajú…“ (pápež František)

 

Zdroj



Komentáre