TOP

23 kľúčov k tajomstvu pohlavia, identity a ľudskej sexuality

Kto som? Túto otázku si kladie naozaj každý človek na svete. Aké je toto veľké tajomstvo ľudského života? Aký máme pôvod a aký údel nás čaká?

Autor: Bill Donaghy

Ako katolíci, čerpajúc zo Svätého písma (Božieho slova) a úžasných darov rozumu a ľudskej skúsenosti (ľudského chápania), ponúkame nasledujúce body ako istý manuál na tejto ceste sebapoznávania.

 

  1. Katolícke ponímanie ľudskej osoby: sme viac než len biologické organizmy.

Naše telo oživuje duša. Sme vlastne zväzok tela a duše, harmónia ducha a hmoty. Smerujeme do transcendentnosti a nesmrteľnosti a to nás robí odlišnými od zvierat. Smejeme sa, plačeme, spievame, milujeme, nenávidíme a viac než akýkoľvek iný tvor na svete túžime po niečom, čo nám svet nemôže dať. Hlboko v našich srdciach je neuhasiteľný smäd po nekončiacom sa šťastí, ktoré nás presahuje. „Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému“ (Žalm 84, 3).

 

  1. Ľudská osoba je však neoddeliteľná od tela.

Tento nesmrteľný údel v Bohu je pre celú osobu, telo i dušu. Katolíci veria, že nie sme duchovia v nejakom stroji či uväznení v tele, kde čakáme na vyslobodenie. Nepovedali by sme ani nič také ako: „moje ozajstné ja“ je myšlienka bez tela či odlúčená myseľ v protiklade k telu. My sme telo.

 

  1. Naše hľadanie identity je vždy a hlboko spojené s našou pohlavnosťou.

Pretože „čo Boh spojil (telo a dušu), človek nech nerozlučuje“.

 

  1. Na počiatku nás Boh stvoril na svoj obraz, muža a ženu.

Biologicky, existenčne teda naše hľadanie plynie od matky a otca. Ani jedna osoba na zemi nezačne existovať bez tejto kombinácie muža a ženy. Katolíci veria, že to má nejaký zmysel, dokazuje, čo sme, a zároveň poukazuje na niečo, čo nás presahuje.

 

  1. Kvôli dedičnému hriechu sa rodíme do „krízy identity“.

Rodíme sa do zápasu, do boja s nami samými a so svetom. Vždy hľadáme našu pravú identitu len „nejasne, akoby v zrkadle“. A ona je vždy nerozlučne spojená s našou sexualitou.

 

  1. Všetci sme padlí synovia a dcéry Adama a Evy a už od začiatku sme na tomto svete v „slzavom údolí“.

Snažíme sa dosiahnuť „celistvosť“, o ktorej tušíme, že musí jestvovať, ale naši rodičia nám ju nedajú. Všetci máme otcovskú ranumaterskú ranu.

 

  1. Pri hľadaní svojej identity by sme mali všetci v modlitbách rozjímať o našom vzťahu (alebo jeho nedostatku) s našimi matkami a otcami.

Z tejto sebareflexie plynú veľké milosti i kríže.

 

  1. Rodová neistota a kvantum rodových variácií, ktoré sa nám dnes ponúkajú, to všetko je výkrikom po zmierení s našou danou mužskosťou alebo ženskosťou.

Všetky tieto ideológie volajú po zmierení sa s našou materskou/otcovskou ranou; po zásadnom zmieri a harmónii v našich hlavách, srdciach a telách, po vyrovnaní sa s nám danou ženskosťou alebo mužskosťou.

 

  1. Do hry o formovanie našej ľudskej identity vstupuje mnoho premenných a faktorov z nášho vnútra i zvonku.

Bolo by medveďou službou predstierať, že sme iba duchovné bytosti, a ignorovať telo, rovnako ako by bolo nesprávne domnievať sa, že môžeme byť redukovaní iba na fyziologickú stránku alebo gény, a úplne vylúčiť dušu.

 

  1. Izolácia a oddeľovanie tela a duše, rodovej identity od sexuality iba prehĺbi našu otcovskú a materskú ranu.

Tiež nás to bude dezorientovať na ceste objavovania autentickej mužskosti a ženskosti.

 

 

 

  1. Nič v našom procese hľadania nás nesmie hnať k tomu, aby sme škodili zdraviu svojho tela alebo nejako konali proti prirodzenosti našich pohlavných orgánov a ich plodivej dimenzii.

 

12. Mali by sme načúvať stvoreniu, hovorí pravdu.

Načúvajme tomu tvorivému, plodnému potenciálu, ktorý je

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre