TOP

5 rád mužom, ako sa podobať svätému Jozefovi

O svätom Jozefovi sa zo Svätého písma nedozvieme veľmi veľa informácií. No aj to málo, čo vieme, stačí na to, aby sme si mohli byť istí, že to bol výnimočný muž hodný nasledovania. Jeho správanie a konanie môže každého muža inšpirovať minimálne v týchto piatich veciach.
1. Prijať výzvu

Môžeme si povedať, že to mal Jozef ľahké. Byť manželom žene, ktorá bola špeciálne vybratá, aby bola matkou Božiemu Synovi, nemohlo byť predsa až také ťažké. Veď Mária bola zrejme bezchybná žena. Ak nie úplne dokonalá, tak určite mala aspoň veľmi blízko dokonalosti. Pravdepodobne ju nerozčuľovali len tak pohodené ponožky alebo zvuky vychádzajúce z jeho úst, keď jedol. Podobne by sme mohli uvažovať o jeho adoptívnom synovi. Len ťažko si Božieho Syna vieme predstaviť ako trojročné vzdorujúce dieťa, ktoré sa hádže zakaždým, keď mu vodu nalejete do pohára nesprávnej farby. Alebo ako tínedžera, ktorý prevracia očami, spochybňuje každé vaše slovo a po nociach sa tajne vyberá von, aby si na vlastnej koži vyskúšal všetky tie veci, pred ktorými ho varujete. Nuž ale… Mal to Jozef naozaj až také jednoduché? Ak by aj Mária a Ježiš boli tie najlepšie verzie manželky a dieťaťa, Jozef bol človek ako my ostatní. Nebol chránený pred hriechom. Pravdepodobne bojoval so svojimi nedostatkami a chybami. Možnože sa bál zlyhania. Možnože sa hanbil alebo cítil vinu. Možnože v tú noc, keď zvažoval Máriu prepustiť, chcel tak urobiť aj zo strachu, že nebude dosť dobrým manželom a otcom. Povzbudený anjelom sa však rozhodol Máriu a jej dieťa prijať, a tým prijal výzvu byť tým najlepším manželom a otcom, ako vedel.

 

2. Byť neustále napojený na Boha

Keď sa Jozefovi Boh prihovára v snoch prostredníctvom anjela, neváha a riadi sa podľa Jeho slov. Bez akéhokoľvek spochybňovania alebo zdržiavania urobí, čo mu bolo povedané. Toto dokážeme robiť len vtedy, keď osobu, ktorá nám „hovorí do života“, osobne poznáme a dôverujeme jej. Povedzme si úprimne, niekedy je nám ťažko prijať dobre mienenú radu aj od priateľa. Ale pre osobu, ktorú poznáme dlho a dôverne, s ktorou máme hlboký vzťah a osobné zážitky, pre tú urobíme čokoľvek. Dokonca aj zbalíme dieťa i jeho matku a za noci utečieme do Egypta. Jozefova poslušnosť teda jednoznačne svedčí o jeho intímnom vzťahu so Stvoriteľom. Bol pre neho viac ako zákon, viac ako povinnosť, viac ako postavenie či prestíž. Jozef Ho poznal. Naozaj. Hlboko. Osobne. Takéto spojenie je možné len vďaka každodennému kontaktu.

 

 

3. Uchopovať spravodlivosť správnym spôsobom

V Slovníku slovenského jazyka nájdeme pod pojmom spravodlivý takýto výklad: „nestranne hodnotiaci, uznávajúci a rešpektujúci práva druhého“. Taký svätý Jozef dozaista bol. Táto definícia však pri ňom akosi nestačí. Ak máte tú milosť spoznávať manželstvo a rodičovstvo „zvnútra“, asi viete, že slovo spravodlivosť v nich často neznamená iba pozitívum. Niekedy predstavuje aj neschopnosť vidieť iné farby, ako len bielu a čiernu. Inokedy sa zamieňa za tvrdohlavosť či prísnosť. Z akejkoľvek strany to preberáme, vždy vychádza iba jedna cesta, ako uchopovať spravodlivosť tým správnym spôsobom. A to tak, že pri spravodlivom riešení vždy nechávame priestor aj milosrdenstvu.

4. Byť prítomný aj napriek zlyhaniu

O tom, že Jozef bol pre Ježiša naozajstným pozemským otcom, si vo Svätom písme môžeme prečítať na niekoľkých miestach. Niektoré situácie sme už spomenuli. Je tu však jedna, pri čítaní ktorej mnohým z nás pravdepodobne trošku porástlo rodičovské sebavedomie. Keď mal Ježiš dvanásť rokov, stratil sa v Jeruzaleme. Nevieme, čo presne sa stalo, ani koho to bola chyba. No asi si celkom dobre vieme predstaviť tú zmes emócií, ktorú jeho rodičia prežívali. Stres, strach, neistota… Máriino, ale aj Jozefovo srdce zaliala bolesť ako každému inému rodičovi v ich situácii. Jozef sa zrejme trápil, bál, sužoval, možno aj hanbil či trpel výčitkami svedomia tak, ako to často prežívame aj my. S najväčšou pravdepodobnosťou to nebola jediná situácia v jeho otcovstve, keď toto všetko cítil. Zdá sa však, že kým žil, bol v živote svojho syna skutočne prítomný. Fyzicky aj duchovne.

 

5. Učiť sa milovať bez podmienok

Len ťažko si vieme predstaviť, že by človek mohol zvládať poslanie, ktoré dostal Jozef, bez toho najdôležitejšieho. Ak by mu chýbala láska, všetky inšpiratívne veci, o ktorých hovoríme, by nemohli byť splniteľné. Jozef bol dobrotivý, nevypínal sa, nemyslel na zlé. Všetko znášal a všetko vydržal, pretože jeho láska bola bezpodmienečná. A tej sa naučil vďaka tomu, že sa držal blízko jej zdroja.

Titulná snímka: Slovo+ / Kristína Leidenfrostová



Komentáre