TOP

5 vecí, ktoré sa pri modlitbe môžeme naučiť od našich detí

Ako rodičia, vychovávatelia, učitelia a všetci, ktorí nejakým spôsobom trávime čas s deťmi, chceme tieto malé stvorenia naučiť mnohým veciam. Od chodenia na nočník, cez jedenie s príborom až po samostatné upratovanie. Sú však aj veci, ktoré malé deti vedia lepšie ako my. Dokonca by sme sa od nich mohli aj učiť. Jednou z nich je modlitba. Pre tých najmenších je to totiž len jednoduchý rozhovor s Otcom, pred ktorým nemusia skladať účty ani sa trápiť nad slovami. Ak ste už niekedy počúvali taký rozhovor, azda mi dáte za pravdu, že je to balzam na srdce a zároveň aj príklad hodný nasledovania. Pýtate sa, v čom presne? Napríklad v týchto piatich veciach:
1. Sloboda pýtať si

V našich dospelých životoch sme akosi prišli o odvahu prosiť. Často pri tom nejde o veľké veci, ale aj o maličkosti. Bojíme sa pýtať si, lebo neveríme, že by Bohu záležalo aj na nepodstatných veciach alebo sme príliš sklamaní z nevypočutých modlitieb, ktoré vyšli z našich úst v minulosti. Je preto fascinujúce sledovať deti, ako sa neboja prosiť. Deti nerozlišujú dôležitosť alebo veľkosť svojej prosby. Jednoducho predkladajú momentálnu potrebu a s rovnakou dávkou ľahkosti prosia o novú hračku, pekné počasie na výlete, či uzdravenie z rakoviny.

 

2. Vytrvalosť

Ak ste rodičia ratolestí, ktoré už dokážu vyjadriť svoje prežívanie aj slovami, pravdepodobne máte dosť skúseností s tým, aké dokážu byť deti neodbytné. Ak po niečom túžia, neodradí ich prvý neúspešný pokus. Ba dokonca ani desiaty. Svoje požiadavky predkladajú neúnavne, s veľkou trpezlivosťou a často aj primeranou hlasovou intenzitou. Neraz nám už z toho brnia uši a  ich vytrvalosť naráža na hranice našej odolnosti. Samozrejme, nie vždy ich prosby môžeme vypočuť. Niekedy (alebo aj často) sú nesprávne, nebezpečné alebo neslúžia ich dobru. To, čím by sme sa v ich prosení však mali inšpirovať, je práve vytrvalosť nevzdávať sa napriek tomu, že odpoveď neprichádza ihneď.

 

3. Úprimnosť

Deti sa nepotrebujú na niečo hrať – svoje zámery a úmysly vyjadrujú priamo a čestne. Bez ostychu si vypýtajú posledný koláč na stole a svoj názor povedia bez zaobaľovania. Nepotrebujú dodržiavať zdvorilostný odstup ani nemajú problém vyjadriť odpor. S obdivuhodnou úprimnosťou vyjadria tie najnežnejšie city, ale aj búrku, ktorá práve prebieha v ich srdciach. Nemalo by to byť pre nás inšpiráciou nielen v každodennom živote, ale hlavne v modlitbe? Prichádzať pred Otca bez toho, aby sme sa aj pred ním na niečo hrali? Bez zbytočného vymýšľania fráz, dôvodov alebo falošnej pokory? Mali by sme sa naučiť byť pre ním naozaj takí, akí sme. Smutní, veselí, bez nálady, nahnevaní, frustrovaní, v radosti, aj v strachu…

 

 

4. Neplytvať slovami

Krátka, výstižná a napriek tomu múdra. Taká je často detská modlitba. Naši najmenší nepotrebujú krkolomné formulácie ani vznešené slová. Keď sa modlia, hovoria to, čo cítia, čo momentálne potrebujú, po čom túžia… Zvyčajne to nie je dlhé ani nudné. To, čo hovoria, však myslia úplne vážne. Ponúkajú Otcovi svoje srdce na dlani a učia nás – zrelých a zložitých „veľkých ľudí“ – že sa veci dajú pomenovať aj jednoducho a krátko. A že modlitba môže byť aj vtipná a napriek tomu v nej môže mať Boh zaľúbenie.

 

5. Dôvera

Všimli ste si niekedy, ako deti neváhajú skočiť do vášho náručia kedykoľvek a z akejkoľvek výšky? Neuvažujú nad správnym uhlom, nepotrebujú uistenia ani nekonečné povzbudzovanie. Stačí im odpočítať: „Jeden, dva, tri!“ a už skáču. Kým sú deti malé, ich dôvera v nás je nezlomná. Rovnako ako dôvera, ktorú vkladajú do svojich modlitieb. Tá by mohla byť inšpiráciou pre mnohých nás – dospelákov. Možno aj na toto myslel Pán Ježiš, keď povedal, že ak chceme vojsť do Božieho kráľovstva, máme byť ako deti (Mt 18, 3). Kým sa na neho nezačneme nanovo obracať s dôverou, že má moc vyriešiť, a že aj rieši všetko, čo mu predkladáme, kým v sebe nenájdeme dôveru, akú sme mali v detstve, nie sme pripravení pracovať pre jeho kráľovstvo a potom do neho aj vkročiť.

Áno, v živote máme veľkú zodpovednosť a úlohu vychovať a naučiť naše deti všetko, čo vieme. Ale aj my sa môžeme veľa učiť od nich. Modlitba je jednou z tých vecí. Naučme sa od nich modliť a zároveň im pomôžme preniesť ich detskú schopnosť modliť sa v slobode, vytrvalo, úprimne, bez zbytočných slov a v dôvere do dospelého života.

 

Knihy pre rodičov nájdete aj na našom eshope

 

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2020 Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracovala s týždenníkom ZRNO, Katolíckymi novinami a Prešovským večerníkom. Je manželkou a mamou štyroch detí. Baví ju písať o témach týkajúcich sa kresťanstva, vzťahov, rodiny a detí. Má rada knihy, hudbu, hubárčenie a každú chvíľu, ktorú môže tráviť so svojou rodinou. Relaxuje pri umývaní riadu, bojí sa hadov a neznáša poháre položené na okraji stola.