7 spôsobov, ako sa zastaviť
Plyn až na podlahu a čo najrýchlejšie upaľovať vpred. No ísť pomaly znamená ísť bezpečne. Pritom stále treba pamätať na palivo. Občas jednoducho treba zastaviť a doplniť to, čo sa pomaly, ale isto míňa.
Tento obraz cesty autom je dobrou paralelou s naším životom. Aj my potrebujeme dostatok síl na to, aby sme mohli plnohodnotne prevádzkovať aktivitu menom život. A áno, niekedy život naberie rýchle tempo. Inokedy si drží konštantnú a stabilnú rýchlosť. No v každom prípade z času na čas potrebujeme zastaviť a doplniť to, čo sa minulo. Načerpať nové sily, tie fyzické, ale i duchovné.
ROZTRHNITE SI SRDCIA
Cirkev nám počas roka ponúka niekoľko príležitostí na dobrú duchovnú prípravu. Najmä pred sviatkami Veľkej noci a Vianoc. Obdobie Veľkého pôstu a Adventu býva osobitným priestorom vyvinúť špeciálnu aktivitu, ktorá človeka nielen zastaví, ale ho aj duchovne obohatí. Prijať aktivitu sebazáporu a snaha o pravidelnú každodennú modlitbu pripomína človeku, aby sa zastavil a upriamil pozornosť na seba, svoje vnútro a Boha.
MÚDROSŤ DUCHOVNÝCH OTCOV
V roku 1548 napísal sv. Ignác z Loyoly známe Duchovné cvičenia. Tie sú aj po stáročiach u kresťanov stále aktuálne a obľúbené. Niekoľko dní strávených v modlitbe bez hluku sveta sú jasným vytrhnutím z kolobehu povinností, termínov a úloh. A nie sú to len duchovné cvičenia. Spoločenstvá, rehoľníci či kňazi pripravujú duchovné obnovy, ktoré svojou témou môžu osloviť rôzne skupiny veriacich. Stačí si len vybrať.
V ODDÝCHNUTOM TELE ODDÝCHNUTÝ DUCH
Pri mori či na horách, s rodinou, priateľmi alebo osamote. Niekoľko dní bez práce s hlavným zámerom oddýchnuť si. Aj kresťania potrebujú načerpať sily a dovoliť telu „vypnúť“. Vhodné prostredie môže byť zároveň potravou pre ducha, modlitbou a kontempláciou toho, ktorý tú krásu stvoril.
PAMÄTAJ, ŽE MÁŠ SVÄTIŤ SVIATOČNÉ DNI
Boh vo svojej láske a múdrosti hovorí ľudom, že jeden deň v týždni je potrebný na to, aby sme nezabudli na veci podstatné. Vyčlenili si čas na Boha, ktorého sme možno v zhone povinností prehliadali, a dopriali celej svojej bytosti potrebné dobrá. Išli na svätú omšu, oslobodili sa od fyzickej námahy, venovali čas rodine, priateľom či modlitbe. Lebo ako sa spieva v známej piesni: S tebou je lepší jeden deň, než inde tisíc…
KEĎ MISIE PRÍDU DO FARNOSTI
Príchod misionárov do farnosti a ich misijný program tiež vyzývajú človeka: ZASTAV SA! A pýtaj sa dôležité otázky. O to viac, že misionári zvyčajne prichádzajú do farnosti raz za niekoľko rokov. Práve toto by nás malo motivovať využiť čo najviac aktivít, ktoré misie so sebou prinášajú. Navštíviť katechézu, zájsť na adoráciu či chvály, zjednotiť sa s otcami či matkami vo farnosti alebo prijať milosť odpustenia prostredníctvom sviatosti zmierenia. Farské misie sú výnimočným časom pre celé spoločenstvo, no spoločenstvo tvoria jednotlivci, preto nie je na škodu snažiť sa z misií získať čo najviac.
KEĎ BIJÚ ZVONY
O dvanástej hodine zvolávajú zvony veriacich k modlitbe Anjel Pána. O tri hodiny neskôr zvonenie oznamuje, že je čas modliť sa Korunku Božieho milosrdenstva. I keď sú tieto modlitby celkom rýchle, predstavujú ideálnu možnosť, ako sa počas dňa zastaviť a pookriať. A keďže sa takto modlíme každý deň, nie je náročné vytvoriť si návyk zapojiť sa s celou Cirkvou do týchto modlitieb.
POMALY ĎALEJ ZÁJDEŠ
Zobudiť sa, ranná rutina, práca, postarať sa o deti, nakúpiť, navariť, upratať… Vír povinností dokáže človeka niekedy zomlieť. Preto je dobré zložiť nohu z plynu. Aspoň na chvíľu. Prečítať si krátky článok, zamyslieť sa a nič nerobiť alebo sa pomodliť strelnú modlitbu. Krátko. Lebo spomalenie nám umožní nadýchnuť sa a pokračovať plnou parou vpred.
Foto: pexels.com