TOP

7 tajomstiev sebavedomej ženy: Aké je moje sebavedomie?

Úprimne. Je mojím hnacím motorom v živote dôvera, vnútorný pokoj, radosť, alebo pochybnosti a strach? Ako je na tom moje sebavedomie? Pomáha mi kráčať vpred alebo ma brzdí v každodenných povinnostiach, vzťahoch? Úspešná autorka bestsellerov a „spíkerka“ Joyce Meyer ukazuje ženám 7 oblastí, ktoré odhaľujú pravdu o nás a o tom, ako sa vnímame.

 

,,Tak na toto nemám. To určite nie je pre mňa. Nezvládnem to. Nikomu na mne nezáleží. Ona to vie lepšie. Má lepšiu postavu…“ Poznáte tieto alebo podobné myšlienky?

Autorka vo svojej knihe píše, že za každým nedostatkom sebavedomia a pochybnosťami o sebe sa skrýva strach. Pozitívne však je, že na tom, ako sa vnímame, sa dá pracovať. Či už sama, ak si uvedomujem dané situácie a vnímam príčinu, alebo s pomocou odborníka, mentora či psychológa.

Žena, ktorá sa pozerá na seba cez filter viery, má v tomto procese uzdravovania ešte jedného mocného pomocníka. Tým je sám prijímajúci Boh a jeho pohľad bezpodmienečnej lásky.

Autorka píše: ,,Väčšina motivačných rečníkov nabáda: Verte sami v seba!“ Dovolím si nesúhlasiť. Naša istota musí stáť na Kristovi, nie na našich schopnostiach, na ľuďoch či svete. Ak dôverujeme Bohu a jeho láske, dokážeme odvážne žiť a tešiť sa zo života.

Biblia učí, že všetko môžeme v Kristovi, ktorý nás posilňuje (Flp 4, 13).“

 

Aká je teda sebavedomá žena pohľadom viery?
1. Sebavedomá žena vie, že je milovaná. Viem to?

A nebojí sa, že nebude milovaná, pretože vie, že najskôr ju miluje Boh, a to bezpodmienečnou láskou. Toto vedomie a viera, že je to tak, dokáže zaplniť každé prázdne miesto. Teda ak máme pocit samoty, opustenosti a túžime po láske, hľadajme ju najskôr u Boha. Dokonca i vtedy, keď v živote chýbala láska pozemského otca. Boh vynahradí všetko, o čo sme v detstve prišli. A nemiluje nás preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, že nás chce milovať.

,,Láska je liečivým balzamom pre tento svet, ktorý Boh ponúka zadarmo a bez podmienok. Jeho láska nepozná žiadne „ak“. Miluje nás v každej chvíli.“

 

2. Žijem v strachu? Sebavedomá žena odmieta žiť v strachu.

Prítomný strach je do určitej miery v poriadku. Chráni nás pred mnohými nebezpečnými situáciami. Ale ak presiahne zdravú mieru, môže ovplyvňovať našu každodennú existenciu, aktivity, vzťahy. Strach z odmietnutia, z vlastného zlyhania, výšok, šoférovania… V každej chvíli sa však môžeme rozhodnúť tento pocit odmietnuť. Nedať sa ovplyvňovať pocitmi, lebo pocity sú nestále a premenlivé. Zároveň to neznamená, že sa už nikdy nebudeme báť, ale ide o to, aby sme nedovolili strachu nechať ovplyvňovať naše rozhodnutia a činy. Strach nie je od Boha. „Boh nám nedal ducha strachu.“ (2 Tim 1, 7)

„Snažme sa robiť veci duchom viery. Viera je spoliehanie sa na Boha a presvedčenie, že Jeho prisľúbenia sú pravdivé. Viera pomáha človeku kráčať vpred. Božie dary je možné prijímať iba vierou.“

 

3. Myslím na to, ako veci dobre dopadnú? Sebavedomá žena myslí pozitívne.

„Pozitívny a negatívny postoj k životu je záležitosťou rozhodnutia a zahŕňa myslenie, slová a činy. Oba sú výsledkom návyku, ktorý sa formoval opakovaným správaním.“ Ak sme vyrastali v negatívnom prostredí, tak potom i naše sklony vyhodnocovať rôzne situácie či reagovať na ne smerujú k pesimizmu a negativite. Zmena je možná a vyžaduje si určitý čas, pretože zmeniť svoje myslenie je proces. Pesimizmus nám bráni byť odvážnymi a sebavedomými ženami.

,,Boh je optimista a to je jeho realita. Myslí pozitívne a povzbudzuje k tomu aj nás. Tvrdí, že všetky veci môžu slúžiť nášmu dobru, ak Ho budeme milovať a chcieť v živote žiť podľa jeho vôle.“

 

 

 

4. Viem opäť po prehre vstať? Sebavedomá žena sa dokáže zotaviť z prehier.

Považujeme svoje prehry za osobné zlyhanie? Skutočným zlyhaním je však to, ak nevstaneme. Prestaneme sa snažiť a namiesto toho, aby sme sa z chyby poučili a kráčali ďalej, strach nás úplne zastaví. „Sebavedomá žena sa nebojí robiť chyby a ak ich aj spraví, dokáže sa nad ne povzniesť a kráčať ďalej. Na vzťahu s Bohom je krásne to, že ponúka vždy nový začiatok. Písmo hovorí, že Jeho milosť sa obnovuje každé ráno. Ježiš si vybral okolo seba učeníkov, ktorí mali mnohé slabosti a robili často chyby, ale nevzdal to s nimi a pomáhal im rozvinúť to dobré, čo v sebe mali.“ Opäť vstať a kráčať nanovo je vecou rozhodnutia.

,,Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. Nikdy sa nevzdám, pretože Boh je na mojej strane.“

 

5. Som so sebou spokojná? Sebavedomá žena sa vyhýba porovnávaniu.

Aktuálna doba, v ktorej žijeme, nás vedie ku každodennému porovnávaniu. Často nám opakuje, že musíme byť niekým iným, než v skutočnosti sme, a že určitý produkt, návod, recept nám pomôže dosiahnuť dokonalý, alebo aspoň lepší stav… Typickým príkladom sú reklamy, ktoré nás o tom presviedčajú každý deň. Rovnako sa rady, zvlášť my ženy, porovnávame medzi sebou. Pravda je však taká, že hoci sme talentované, máme dary, vždy sa nájde niekto, kto je od nás v niečom lepší. ,,Sebavedomie však spočíva v tom, čo máme my, určite nie v tom, že sa s inými porovnávame a súperíme. Teda nehľadajme radosť v tom, že sme lepšie než iné ženy, ale tešme sa z toho, že sme najlepšie, aké vieme byť.“ Sebavedomie začína sebaprijatím. Úplné sebaprijatie môžeme dosiahnuť vierou v Božiu lásku.

,,Boh sa nemýli, preto prijmime samy seba ako Božie dielo a dovoľme Pánovi, aby nám pomohol byť jedinečnými jednotlivcami, akými nás chcel mať.“

 

6. Sebavedomá žena koná. Konám, keď je to potrebné alebo ma niečo brzdí?

Je možné, že akonáhle máme vystúpiť zo svojej zóny komfortu, byť aktívnou, pocítime vnútornú brzdu, strach. Pravda je taká, že všetci musíme v živote prekonávať určité prekážky a hýbať sa vpred. Inak nikdy nezažijeme osobný rast a nepohneme sa z miesta.

Je dôležité vedieť, že Boh nám dá všetko potrebné, aby sme to dokázali. Ak nás žiada vstúpiť do niečoho, čo nie je príjemné, môžeme si byť isté, že ak spravíme krok viery, Pán bude kráčať s nami. Naučme sa preto nebáť sa a vstupovať s dôverou do nových vecí. Opatrnosť či veľký strach nás môže ochrániť pred určitými chybami, ale neskôr môžeme ľutovať, že sme v danej veci nič nespravili a rozmýšľať, o čo všetko sme v živote prišli.

,,Boh koná prostredníctvom našej viery, nie strachu.“

7. Využívam odvážne svoj potenciál? Sebavedomá žena nepoužíva slová „čo ak?“ a „kiežby“…

Často sa zastavíme a rozmýšľame s nastavením: ,,čo ak by som vtedy povedalo áno“ alebo „kiežby som využila tú pracovnú ponuku“… Na svete je mnoho ľudí, ktorí ľutujú, že v danom čase nevykročili. Prípadne vstúpime v prítomnosti do akejsi pasívnej sebaľútosti a viníme svoj „osud, rodičov, priateľov“, že za našu situáciu kde sme, môžu vlastne oni a že toto celé je konečný stav, s ktorým nedokážeme nič spraviť. ,,Nepremárnime už ani minútu myšlienkami na to, čo by bolo, keby sme mali to či ono. Boh nechce naše schopnosti, ale ochotu.“

 

,,Ak Bohu dáme všetko, čo máme, použije to a vráti nám viac, ako sme mali na začiatku…“

 

(uvedené myšlienky boli čerpané z knihy Sebavedomá žena, Joyce Meyer)

Komentáre