A čo keď sa modlím, ale nie som vypočutý?

Nie všetko, o čo sme kedy žiadali v modlitbe, sme aj dostali. V niektorých prípadoch to vieme prijať s ľahkosťou, v iných sa s tým vyrovnávame len veľmi ťažko. Hlavne v prípadoch, o ktorých sme presvedčení, že sú dobrou vecou. Veď prečo by Pán Boh, náš dobrý Otec, odmietol uzdraviť ťažko chorého príbuzného, donosiť vytúžené bábätko či zachrániť pred smrteľným nebezpečenstvom? Ak je Boh naozaj láskavý a chce pre nás to najlepšie, prečo dovolí, aby sme trpeli? Prečo nevypočuje naše úprimné prosby? Prečo nás necháva bez pomoci, samých, v bolestiach tela i duše? Prečo mlčí vo chvíľach, keď zúfalo potrebujeme počuť jeho hlas?

Nájsť uspokojivé odpovede ide len veľmi ťažko. Na hlboké otázky predsa nechceme počúvať lacné frázy. V situácii, keď srdce kričí: „Prečo sa to deje práve mne?“ nechceme počuť len chlácholivé „Boh má svoj dôvod“ alebo „Boh ťa vyslyší v pravej chvíli“. Naopak, potrebujeme nájsť a pochopiť jeho zámer s utrpením, stratou, chorobou, smrťou… so všetkými zlými vecami, ktoré sa dejú v našich životoch.

PREČO NIEKTORÉ MODLITBY NIE SÚ VYPOČUTÉ?

Hovorí o tom aj Pete Greig vo svojej knihe Keď Boh mlčí. Na základe vlastnej skúsenosti s ťažkou chorobou manželky zachytáva niekoľko dôvodov, prečo naše modlitby nebývajú vypočuté. Pritom ich však neponúka ako jediné a úplné vysvetlenie. Ale skôr ako prostriedok na očistenie a uchopenie vlastných motívov, ktoré nás k modlitbe vedú. Ak práve zápasíte s otázkami, kde je v tom všetkom, čo prežívate, Boh, predkladáme vám niektoré z nich ako pomocníka na cestu k Tomu, ktorého zámer s nami je naozaj dobrý.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté preto, lebo Boh vie, čo je najlepšie. Ak veríme, že Boh chce pre nás naozaj len to najlepšie, musíme sa naučiť dôverovať mu aj v čase, keď svet okolo nás tmavne.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté kvôli našim pohnútkam. Niektoré modlitby, akokoľvek znejúce duchovne, skrývajú naše sebecké pohnútky, a preto ostávajú nedotknuté.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté, lebo sám Boh je dôležitejší ako vec, o ktorú žiadame. Boh využíva našu modlitbu na budovanie vzťahu s ním.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté, lebo máme slobodnú vôľu a Boh nenúti človeka do niečoho, čo sám nechce. Ak sa teda napríklad modlíme za niekoho obrátenie, Boh to nemôže urobiť, ak sa pre to ten dotyčný sám nerozhodne.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté hneď, lebo pôsobia postupne.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté, lebo sa proti nim búri satan. Najlepšími zbraňami proti nemu sú vytrvalosť, viera a autoritatívne používanie Božieho slova.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté pretože nemáme vieru, že budú vypočuté. Neveríme, že to, za čo sa modlíme, sa naozaj môže stať. S prehlbujúcim sa poznaním Boha však naša viera rastie.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté len zatiaľ. Boh niekedy otáľa s vypočutím našich modlitieb, pretože nás pobádajú k vytrvalosti, ktorá formuje náš charakter.

Niektoré modlitby nie sú vypočuté kvôli nášmu vlastnému hriechu. Potrebujeme žiť bezúhonný život, aby naša modlitba nabrala na sile.

Možno to nie sú odpovede, ktoré sme čakali. Možno nám nepriniesli vysvetlenie ani útechu. Možno nevysvetľujú ticho, ktoré neustále počujeme pri svojich modlitbách. Do istej miery dokážeme prijať, že naše modlitby neboli vypočuté. No fakt, že Boha nevidíme, necítime a nepočujeme, nás môže vovádzať do strachu, hnevu, bezmocnosti, letargie, znechutenia… do obdobia, ktorí mnohí svätí volajú temným.

NIEKTORÉ MODLITBY MOŽNO OSTANÚ NEVYPOČUTÉ

Keď Boh mlčí, máme pocit, že nás opustil. Z Biblie však vieme, že to tak nie je. Čo máme teda robiť, keď necítime jeho blízkosť a nepočujeme jeho hlas? Keď nás tlačí naša životná situácia? Keď zúfalo potrebujeme odpovede, no dostávame len ticho?

Využime ho, aby sme s ním prehĺbili vzťah. Nemusíme potláčať hnev, sklamanie, krik ani plač. Môžeme k nemu prísť takí, akí sme. Zúfalí, ubolení, bez síl a nádeje. Netvárme sa, že je všetko v poriadku, že jeho vôľu chápeme, že s ňou súhlasíme. Nepoužívajme vznešené slová, ale vysypme mu všetko rovno tak, ako to cítime. Pýtajme sa ho, kde je, prečo mlčí, prečo ho necítime, prečo sa trápime, hoci sa modlíme za správne veci správnym spôsobom…

Na niektoré otázky sa možno odpovede nikdy nedozvieme. Niektoré udalosti, ktoré sa nám stali, možno nikdy nepochopíme. Niektoré modlitby možno ostanú nevypočuté. Možno však musím prejsť práve týmto, aby bola oddanosť našou jedinou pohnútkou kráčať s Bohom. Nie úžitok vypočutých modlitieb, ktorý zo vzťahu s ním máme, ale vzťah samotný.