A na čo sa rozpamätáš ty?
Ako by asi vyzeral svet, keby sme viac milovali Boha a jeho slovo? Čo prehlušilo túžbu sýtiť sa ním a nechať sa premieňať? Kde sa vytratil oheň pre Božie veci? Aj toto sú otázky, ktoré si posledné obdobie kladiem a ku ktorým potrebujem zaujať nejaký postoj. Ale ako sa prebudiť? Čo urobí Boží Duch, keď ho budem prosiť a čo môžem v tomto smere urobiť ja?
Nedávna návšteva u zubára vo mne zanechala priestor na zamyslenie. Kráčajúc do čakárne ma zaujala družná debata dvoch starších mužov. Pravdepodobne našli spoločnú tému a spoločných známych, ktorých niekde zaradili podľa skúseností, ktoré s nimi mali alebo aj podľa informácií, ktoré sa dozvedeli od iných. Nad jedným menom však úpenlivo premýšľali a hoci im obom vírili v hlave rôzne kombinácie, na to skutočné prišiel až po chvíli ten starší z nich. Prišlo mi až vtipné, ako sa obaja potešili tomu, že si predsa len nakoniec spomenuli, ako sa volal.
Keďže som sedela vedľa nich a čakáreň je malá, nedalo sa nevnímať ich rozhovor. V istú chvíľu som si uvedomila, že v takom veku je vlastne radosť, keď si na niečo spomenieš, a že to nebýva samozrejmosť. Súbežne s tým sa mi však vynorili živé spomienky na môjho zosnulého manžela Riška.
SPOMIENKY NA ŽIVÉ SLOVO
Veľa toho už bolo povedané o priebehu jeho choroby i o jeho zomieraní. V tom celom mi však vyskočila jedna vec, ktorá stojí za to, aby sme sa ňou inšpirovali. Môj manžel miloval Božie slovo. Nečítal ho ako literu, ale ako slovo Boha, ktorý prehováral k jeho srdcu. Niekedy si pozeral na internete iné preklady, aby mu lepšie porozumel, inokedy si k tomu dokúpil autora, ktorý mu pomohol lepšie pochopiť, ako s Božím slovom pracovať, či ako ho vnímať z trochu iného uhla. Bol napojený na Božieho Ducha, ktorý ho viedol čítaním, vysvetľovaním a oživoval toto slovo v jeho živote. Rozumejte, nebol dokonalý. Ľudsky zlyhával ako my všetci. Odkedy však zomrel, prosím ho o príhovor, aby som milovala Božie slovo minimálne tak ako on. Totiž, keď zomieral a jeho bdelý stav sa striedal s agóniou, nahlas vyslovoval vety z Božieho slova. Počuli sme to tí, ktorí sme boli v tom čase okolo neho. Išlo totiž o to, že z jeho úst vychádzalo to, čoho bolo plné jeho srdce.
MUŽ, KTORÝ SA MODLÍ, VYBOJUJE VEĽA PRE SVET
Pred pár dňami som kráčala nemocničným areálom, keď som si pred sebou všimla muža, ktorému visel z ruky ruženec a on ho pomaly posúval modliac sa každým zrnkom ďalej. Prihovorila som sa mu a povzbudila ho, že je to úžasné vidieť muža takto na verejnosti, ako sa modlí, a k tomu ešte ruženec. Odpovedal mi na to, že je to „jeho najväčšia zbraň, s ktorou bojuje od štvrtej rána“. Dotknutá, povzbudená i v úžase, kráčala som ďalej uličkou a premýšľala, ako by vyzeral svet, keby muži viac pozdvihli ruky k modlitbe. Za nás, za ženy i deti, za obrátenie hriešnikov, ale i za tých, za ktorých sa nik nemodlí.
BUDEM SA MODLIŤ, KÝM BOH NEVZBUDÍ TÚŽBU V SRDCI INÝCH
Keď som sa raz na duchovnom vedení sťažovala, že moje okolie má problém prijať istú situáciu, moja sprievodkyňa mi odpovedala: „Miluj aj za nich, kým sa v ich srdci nezjaví láska.“ Dovtedy, kým sa tak stane, budem prosiť za seba, ale zástupne aj za iných, aby sme boli plní Božieho slova nielen tu na zemi, ale zvlášť, keď budeme prechádzať na druhý breh.
Foto: pixabay