A nikdy ťa neopustím (1): Brali ste sa naozaj z lásky?

A nikdy ťa neopustím (1): Brali ste sa naozaj z lásky?
Nedávno som staval pivnicu. Nič veľké, len taká malá pivnička zasadená do svahu, aby sme mali kde uskladniť zemiaky a jablká. Najdlhšie nám trvalo vykopať a položiť základy.

Pivnička je už takmer dokončená a zo základov nie je vidieť nič. Iba ja viem, ako hlboko sme kopali, koľko železa a skál sme tam dali a aký silný betón sme použili. Ostatní vidia väčšinou iba jej prednú stranu, zopár ľudí občas aj jej obsah.

Podobne je to aj s manželstvom. Ľudia vidia vonkajšok, niektorí aj vnútorné vzťahy, ale základy takmer nikto. Dokonca aj sami manželia najčastejšie riešia sprievodné znaky a dôsledky. Ak nám v dome pukajú steny alebo vlhnú múry, treba sa pozrieť na základy. To isté platí aj o manželstve.

V Božom slove nájdeme aj takúto pasáž: Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo. (1 Kor 3, 11-13)

 

Ak aplikujete toto slovo na manželstvo, môžete si položiť dve kľúčové otázky:

  1. Na akom základe je postavené vaše manželstvo?
  2. Z čoho staviate na tomto základe?

 

Dnes by som sa rád venoval prvej z nich. Pýtam sa teda: „Na akom základe je postavené vaše manželstvo?“ Inými slovami: „Prečo ste sa brali?“

Mnohí budú isto tvrdiť: „No predsa z lásky!“ Nechcem, samozrejme, spochybňovať ničie slová, ale niekedy je slovo „láska“ univerzálnou nálepkou, ktorou sa označuje množstvo veľmi odlišných skutočností.

Počas vysokoškolského štúdia som býval na internáte. So spolubývajúcimi sme postupne vytvorili akúsi študentskú komunitu s prvkami rehoľného života. Mali sme veľmi prísny režim. Vstávali sme o piatej, nasledovala hodinová osobná modlitba, svätá omša, modlitba ranných chvál a spoločné raňajky. Okrem toho sme si spolu aj varili a stravovali sa. Nikto z nás nemal problém sa o seba postarať, vyprať si či ožehliť. Jeden náš spolužiak, ktorý takúto sebestačnosť nezvládal, bol z nás nešťastný, krútil hlavou a opakovane sa nás pýtal: „To sa budete, chalani, naozaj ženiť len kvôli sexu?“

Človek rád halí svoje úmysly do rúcha vznešených slov a to nielen pred cudzími, ale aj pred sebou samým. Slovo „láska“ znie super, ale často sa za ním skrývajú motivácie ako „chcem mať sex“, „nechcem zostať na ocot“, „je to skvelé, keď sa o mňa konečne niekto zaujíma“, „je to také romantické“ a podobne. A to nehovorím o motiváciách ako komplexy menejcennosti, zranenia, útek pred nevyriešenými vzťahmi, hľadanie finančného zabezpečenia atď.

 

A nikdy ťa neopustím (1): Brali ste sa naozaj z lásky?

 

Ak sme po niekoľkých rokoch či už mesiacoch zaskočení z vývoja nášho vzťahu a hovoríme si: „Kam sa podela naša láska?“ či dokonca „My už sa nemáme radi“, je dobré si ujasniť, ako to s tou našou láskou vlastne je. Nie je pravda, že vy sa UŽ nemáte radi. Vy sa možno v skutočnosti EŠTE nemáte radi! Ešte ste sa nezačali skutočne milovať!

Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. (1 Jn 3, 16) Láska je rozhodnutie položiť život za svojho partnera. Nie vždy ide o totálnu obetu, ale veľmi často to značí ochotu zomrieť v istej chvíli a na istý čas svojim predstavám a žiadostiam. Znamená to uveriť kristovskému princípu, ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (Jn 12, 24)

Ak si uvedomíte svoju nezrelosť v láske, nie je to vôbec tragédia. Práve naopak. Je to jediná možnosť, ako postaviť svoje manželstvo na dobrý základ. Na základ, ktorým je Kristus a jeho spôsob lásky: Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. (Rim 5, 6-8)

Aby sme mohli milovať ako Kristus, nestačí sa spoliehať len na to, že sme mali cirkevný sobáš. To je dobré východisko, ale život v skutočnej láske automaticky nezaručuje. Potrebujeme osobnú skúsenosť Božej lásky: A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. (1 Jn 4, 16)

Ľudia pri vstupe do manželstva pokladajú za dôležité, aby ich ten druhý miloval. Ale ešte dôležitejšie je, aby obaja poznali Božiu lásku: My milujeme, pretože on prvý miloval nás. (1 Jn 4, 19) Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. (1 Jn 4, 8).

Mnohé manželské páry chodia do kostola, ale nepoznajú Boha. Slovo „poznať“ v Biblii neznamená „vedieť“ či „mať informácie“, ale „mať osobnú, intímnu skúsenosť“: Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila. (Gn 4, 1)

Ak chcete postaviť svoje manželstvo na Kristovi, potrebujete poznať Otca. Ježiš totiž zjavil Boha ako milujúceho Otca. Volal ho „Abba“, čo znamená „Ocko“, „Otecko“, „Tatinko“. Potrebujete zažiť Božiu otcovskú lásku. Pretože bez toho zostávajú naše srdcia tvrdé a zatvorené pred Kristom i naším manželským partnerom.

 

A nikdy ťa neopustím (1): Brali ste sa naozaj z lásky?

 

Svätý Pavol sa modlí: Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi: … aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli … pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka a poznať … Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá (porov. Ef 3, 14-19). Túto modlitbu sa môžete pomodliť teraz aj vy – za vás, za vášho partnera i za vaše manželstvo.

Jedine Božia láska nás dokáže motivovať, aby sme milovali ako Kristus. A práve k tomu sme v manželstve vyzvaní: Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu. (Ef 5, 25)

Rozhodnutie milovať je rozhodnutím zomrieť, položiť život za druhého. Jedine na takomto základe sa dá založiť manželstvo, teda celoživotný zväzok, v ktorom sa celí odovzdávame jeden druhému. Ak ste svoje manželstvo nezaložili na Kristovi, ale na sebe, na ľudskej náklonnosti a žiadostivosti, teraz máte šancu založiť svoje manželstvo nanovo, položiť jeho základy na skalu.

Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko. (Lk 6, 47-49)

Ak sme rozhodnutí zomrieť pre svojho manželského partnera, sme pripravení pre neho aj žiť. O tom si povieme nabudúce.

… 

Tento text je krátky upravený úryvok z knihy Richarda Vašečku „A nikdy ťa neopustím“. Objednať si ju môžete v našom eshope.

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00