TOP

A nikdy ťa neopustím (4): Z celého srdca a zo všetkých síl

Koľkokrát v našom živote si pomyslíme alebo aj vyslovíme: „Nevládzem!“? Popri čase je ďalšou vzácnou vecou, z ktorej staviame naše manželstvo, aj naša sila, naša životná sila. Darmo by sme venovali svojmu partnerovi čas, keby bol tento čas slabý, prázdny, bezmocný, bez života.

Božie slovo hovorí o láske k Bohu, že ho máme milovať z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily“ (Mk 12, 33). Na iných miestach sa objavujú aj alternatívne výrazy celou dušou“ či celou mysľou“ (napríklad Mk 12, 30). Ak milujeme svojho manžela či manželku, máme do toho vložiť srdce, rozum i silu. Pozrime sa dnes na prvú z nich, na lásku z celého srdca.

Pavol vo svojich pastorálnych listoch uvádza ako jednu z prvých požiadaviek na človeka hodného dôvery cirkvi, že to má byť muž jednej ženy“ (porovnaj Tít 1, 6). Podľa niektorých exegétov to neznamená len monogamiu, ale aj obzvlášť vrúcnu manželskú lásku. Ako manželia sme povolaní milovať sa navzájom zo srdca, vrúcne, vášnivo. Na naplnenie manželstva a manželského sľubu nestačí len žiť spolu „pekne a slušne“, „vo všetkej počestnosti“. Do manželstva treba vložiť svoje srdce.

Ak naše srdce vo vzťahu voči nášmu manželskému partnerovi vychladlo, treba ho prebudiť. Určite je to možné. Žalmista hovorí: Hľadajte Boha a srdce vám oživne“ (Ž 69, 33).

Odporúčam vám urobiť dve konkrétne veci. Po prvé, urobte si štúdium Biblie na tému „srdce“ a modlite sa pritom za svoje srdce vo vzťahu k svojmu manželovi/manželke: proste o uzdravenie a prebudenie, odpúšťajte a žehnajte – sebe i svojmu partnerovi. Pokiaľ je možné, robte to nahlas – vyslovte odpustenie, vyslovte požehnanie.

Po druhé, začnite cielene – skoro až tvrdohlavo – robiť svojmu partnerovi dobre. Láskavé správanie má vychádzať z milujúceho srdca, ale pôsobí to aj opačným smerom – láskavé správanie formuje naše srdce. Buďte na svojho manžela/manželku milí, príjemní, láskaví, trpezliví, hovorte mu/jej pekné slová a zdržte sa, naopak, zbytočných negatívnych slov, preukazujte mu/jej skutky lásky. Až sa mi žiada povedať: Správajte sa k nemu/nej ako k cudziemu. Často sa totiž k cudzím správame lepšie ako k svojim najbližším.

Ježiš hovorí, že kombinácia týchto vecí nám pomôže milovať dokonca aj nepriateľov: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ (Lk 6, 27-28) O to viac nášho manželského partnera.

Pieseň piesní hovorí o očarení srdca: Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí, jediným ohnivkom svojho náhrdelníka“ (Pies 4, 9). K prebudeniu lásky srdca pomôže aj vytvorenie príležitostí, aby sme mohli byť nanovo očarení jeden druhým. Môžete si napríklad urobiť víkend (či aspoň jeden večer), keď sa uvoľníte zo všetkých povinností a starostí a budete sa snažiť ukázať v tom najlepšom svetle. Nebojte sa, nepôjde o žiadne divadlo či kamufláž, veď sa navzájom dobre poznáte. V Božom svetle (to je to najlepšie svetlo) sme predsa takí, akí v skutočnosti sme – dobrí a krásni.

 

 

Moja manželka je úžasná. Veľmi sa mi páči ako žena, je šikovná, pozorná, citlivá, milo sa správa, jej spoločnosť je mi veľmi príjemná, s radosťou si vychutnávam dlhý pohľad do jej očí. Bohužiaľ, ťažoba života veľmi často prekrýva tieto veci únavou a z nej vyplývajúcou podráždenosťou a ubitosťou. Často sa vie síce aj v takýchto podmienkach správať statočne, ale niekedy je toho prosto príliš veľa. Vtedy to však nie je skutočná Martuška.

Jeden môj známy hovorí, že keď príde domov a jeho manželka sa do neho hneď vo dverách pustí, začne sa tváriť, že je v rozpakoch, a s predstieraným údivom sa po chvíľke pýta: „Si to ty, Mery?“ Pretože, ako hovorí, jeho žena je predsa milá a vyrovnaná osoba a nie nejaká ufrflaná tetka.

Raz sa ma moji študenti pýtali: „Ako je možné, že dievčatá sú také príťažlivé, zábavné a príjemné a po rokoch manželstva sa z nich stanú – tetky? Dá sa s tým niečo urobiť?“ Chvíľu som rozmýšľal a potom som im vážne odpovedal: „Musíte sa o ne starať a nedovoliť, aby ich zgniavili starosti života. Veľa mužov si myslí, že starať sa treba o deti a manželka je predsa dospelá, takže sa dokáže postarať sama o seba. Ale to je veľký omyl.“ Ak dovolíme, aby bol náš manželský partner neustále preťažovaný a na základe toho stále unavený, podráždený a znechutený, začne veriť, že taký v skutočnosti je, začne strácať vedomie vlastnej hodnoty, prestane si vážiť seba samého. A takýto postoj začneme mať k nemu postupne aj my.

Obnoviť lásku srdca dokáže milosrdenstvo. Ak sme voči svojmu manželovi/manželke skutočne milosrdní, dokážeme vidieť aj poza jeho/jej momentálny a niekedy aj dlhodobý psychický stav, poza jeho/jej slová, reakcie a činy. Tak sa na nás pozerá Boh: Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce“ (1 Sam 16, 7).

Nenechajme sa odradiť a pracujme na tom, aby sme milovali svojho manželského partnera naozaj z celého srdca. Teda úprimne a vášnivo.

 

Tento text je krátky úryvok z knihy Richard Vašečku A nikdy ťa neopustím.

 



Komentáre