TOP

A toto kresťania môžu?

„Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno! Lebo láska je mocná ako smrť a vášeň lásky je tvrdá ako podsvetie.“

Nie, nedávame vám čítať Kámasútru. A ani to nie je nič neslušné. Ba dokonca by ste to ako kresťania a ešte viac ako kresťanskí manželia mali mať ako povinnú literatúru načítané. A predsa mnohí z vás asi už aj zmeraveli. Pretože použiť v súvislosti s kresťanmi slovo vášeň (a nebodaj si to ešte dobre predstaviť) vyvoláva u mnohých z kresťanských manželov pocit viny a ťažkého hriechu.

Ako to teda je?


Veľpieseň, ktorá sa nehanbí

Citát v úvode je len malou ochutnávkou toho, ako plamenne hovorí o telesnej podobe lásky jedna časť Starého zákona, známa-neznáma Veľpieseň. (Presná pasáž je z kapitoly 8, 6.) Ktovie, prečo je táto časť Písma taká viac zabudnutá: možno aj preto, lebo tých vášnivých opisov, túžby a vzdychania za milovaným a milovanou, vrátane konkrétnych opisov nielen nádherných očí, ale aj intímnejších častí tela, tam nie je málo.

Ba poniektoré miesta by citlivejšie duše vylúčili z pokladnice Písma, pretože by im prišli neslušné a nemorálne. Ale odhliadnuc od toho, že práve prostredníctvom obrazu vzájomnej túžby snúbenice a snúbenca je Veľpieseň predobrazom túžby Boha po každom z nás, predsa len vyvolá rozpaky: Môže toto človek nielen čítať, ale aj prežívať?

Sterilná sexualita?

Boli časy a neboli krátke (a v niektorých kresťanských kruhoch sa udržiavajú doteraz rovnako ako v niektorých kultúrach), keď aj v kresťanstve platilo nepísané pravidlo, že rozkoš jednoducho do manželstva nepatrí. A ak áno, určite nepatrí do prežívania slušnej katolíckej ženy. Hovoriť o vášni alebo o túžbach v sexuálnom živote sa vnímalo ako niečo rovnako neslušné ako žiť bez sviatostného manželstva s niekým len tak na hromádke alebo len na jednu noc.

 

Výsledok?

Sexualita v kresťanskom manželstve nebola radostným darovaním sa, ale nutnosťou, keď: po a) sa podarilo prijať deti, po b) mužove potreby boli naplnené. Úloha ženy nebola dôstojná: bola použitá len ako nástroj na dosiahnutie jedného alebo druhého a vedomie, že musí vydržať, ju ponižovalo ešte viac.

Ani úloha muža nebola v poriadku: on síce dostal svoje, no pohľad na ženu, ležiacu ako doska bez prejavu radosti, ho deprimoval a často viedol k hľadaniu radosti zo sexuality niekde inde alebo s niekým iným. Chcel toto Boh ozaj takto? Majú kresťanskí manželia prežívať sexualitu len technicky, bez toho, aby do vzájomného darovania sa vstúpilo srdce, pocity, prežívanie?


Nebojte sa žiť sexualitu celou bytosťou

Strach, tabuizovanie a mlčanie v tejto oblasti už narobili kresťanským manželstvám mnoho škody – hoci podvedomá intuícia, že sexualita musí byť niečo viac ako čistá technická záležitosť, je pravdivo vpísaná do každého ľudského srdca.

Nebolo hádam vášňou a následným pohnutím tela aj srdca Adamovo zvolanie, keď našiel pri sebe Evu? „Kosť, nadobro! A z mojich kostí?“ Nemyslite si, že sa na ňu len zbožne pozeral a modlil sa pritom všetky invokácie litánií! Ak by tento prejav, toto zvolanie a nadšenie bolo nesprávne, nezatrhol by Boh takéto „nemorálne“ Adamove prejavy?

Tí, ktorí majú ešte stále obavy: Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o sexualite ako o dare, ktorý vôbec nie je iba niečím čisto biologickým, ale dotýka sa každého človeka do úplného vnútra (porov. KKC 1643, 2332). Teda sexualita je aj pre Cirkev viac ako len spojenie tiel a následná reprodukcia, viac ako len uspokojenie potrieb. Nevyhnutne k nej patrí prežívanie, túžby, nadšenie a aj tá vášeň – celý človek s tým, čím je, a s prejavmi, ktorými reaguje na sexualitu od hlavy až po srdce.

Zároveň však platí, že stále má ísť o vzájomné darovanie sa: teda o to, aby sa každý z manželov usiloval v prirodzenosti a v poznaní toho druhého urobiť ho šťastným aj v tomto okamihu.

Cieľ nesvätí prostriedky

Čo je dôležité znovu pripomenúť, je fakt, že ani pri nadšení z prežívania sexuality ako daru medzi manželmi spojenými pred tvárou Boha a Cirkvi nie je jedno, akým spôsobom tú radosť v nej dosiahneme. Katechizmus znovu hovorí, že má ísť o ľudské spôsoby prežívania sexuality, ktoré zachovajú dôstojnosť – toto je už však ďalšia kapitola, ktorá si zasluhuje viac miesta a času.

Nateraz: už sa nespovedajte z toho, že ste sa pozreli na svoju manželku a dostali ste chuť, pretože bola očarujúca. Nemajte výčitky svedomia, že váš muž opravil vodu, uspal deti, nalial víno a…

Ste normálni a je úžasné, že to práve takto prežívate. Lebo Boh videl aj toto, keď stvoril Adama a Evu, a viete, čo na to povedal? Nuž, zas len to isté: „A bolo to veľmi dobré!“



Komentáre