Aj mamy môžu meditovať! Osem tipov, ako na to

Autor: Katarína Kravcová

Meditácia sa tradične spája so stavom maximálneho sústredenia. Vo východných nekresťanských náboženstvách ide často o odpútanie sa od vonkajších vecí a snahu dosiahnuť duševnú rovnováhu. Predstava mamy, ktorá má za chrbtom kopu špinavej bielizne, na nohách zavesené deti, jednou rukou mieša polievku a v hlave si premieta, či nezabudla zamknúť kanceláriu, je od tohto chápania meditácie na míle vzdialená.

V kresťanskom ponímaní je meditácia skôr rozjímanie, ktoré by sme mohli chápať ako sústredené upriamenie pozornosti smerom k Bohu a jeho slovu. Pre mamy sa meditácia môže javiť ako paradox. Hoci skratky v duchovnom živote nie sú pre praktizujúceho kresťana ideálne, v prípade zaneprázdnených matiek môžeme urobiť výnimku.

Dôležité je vnímať mikrookná, ktoré nám deň ponúka. Tieto chvíle – cestou z práce, v čakárni u lekára, počas krátkych prestávok medzi povinnosťami – možno využiť dvojako: buď siahneme po smartfóne, alebo ich premeníme na krátku modlitbu, tichú myšlienku vďaky či zverenie sa do Božích rúk. Takéto malé momenty nás od Boha neodpútavajú, práve naopak – vovádzajú nás do jeho prítomnosti.

Tipy na krátke meditácie pre mamy

Krátke meditácie nie sú ďalšou úlohou v preplnenom dni. Sú pozvaním všimnúť si krátke chvíle ticha, ktoré už v našom dni existujú a dovoliť Bohu, aby do nich vstúpil. Nemajú byť dokonalé ani dlhé. Stačí, ak sú úprimné a prítomné.

1. Ranné odovzdanie

Začať deň krátkym „Odovzdávam ti, Pane, môj deň“ zvládneme aj predtým, než vstaneme z postele alebo počas prípravy raňajok. V rannom tichu necháme prehovoriť dušu k Bohu a zveríme mu seba, svojich blízkych, obavy, udalosti dňa aj stretnutia s inými. Takéto ranné odovzdanie je jednoduchou a pritom veľmi účinnou formou meditácie.

2. Desať nádychov na konkrétny úmysel

Sústredené, hlboké dýchanie nie je ťažké doplniť úmyslom – za seba, za pokoj, za písomku, ktorú má dnes moje dieťa, alebo za priateľku, ktorá prosila o modlitbu. Už samotné hlboké dýchanie navodzuje pokoj; ak ho spojíme s modlitbou, prináša nám hlbšie duchovné upokojenie, ktoré presahuje len telesný rozmer.

3. Boh v chaose alebo – ticho nemusí byť vždy dokonalé

Nie vždy je možné nájsť si priestor na stíšenie. No myšlienka na Boha a úprimné spočinutie v ňom nemusia byť ani dokonalé, ani tiché, ani estetické. Niekedy stačí len vnímať jeho prítomnosť uprostred vlastného života – takého, aký práve je.

4. Trojminútový rituál s deťmi

Rozjímať a hľadať Božiu blízkosť môžeme aj s deťmi. Stačí krátke poďakovanie po hre, jednoduchá prosba alebo tichý okamih pred ďalšou činnosťou.

5. Modli sa a pracuj

Spojenie modlitby a práce má svoje korene v benediktínskej tradícii. Svätý Benedikt nechápal prácu ako prekážku duchovného života, ale ako jeho neoddeliteľnú súčasť. Práca mala chrániť pred zaháľaním, učiť pokore a byť spôsobom služby Bohu aj spoločenstvu. Aj každodenná služba mamy môže byť formou modlitby. A zároveň môže byť sprevádzaná modlitbou. Ruženec, modlitba k Božej matke Márii, môže mamy ticho sprevádzať pri ich práci – od žehlenia, cez skladanie bielizne až po varenie večere. Aj v týchto obyčajných chvíľach sa môže srdce neprestajne obracať k Bohu.

6. Kútik pokoja

Takéto miesta často vznikajú spontánne. V našich príbytkoch si vytvoríme priestor, kde sa radi modlíme, kde máme uložené Sväté písmo, sviečku či ruženec. Takýto kútik môže zároveň fungovať ako tichý signál, že je čas sa na chvíľu zastaviť. V zhone dňa sa stáva miestom, kde nachádza odpočinok nielen naša duša, ale aj telo.

7. Vďačnosť v troch vetách pred spaním

Tak ako ráno začíname deň odovzdanosťou, večer ho môžeme zakončiť vďačnosťou. V troch vetách stihne aj zaneprázdnená mama nielen poďakovať, ale aj sa krátko obzrieť za tým, čo prežila. A časom možno zistí, že jej tie tri vety nestačia – no aj tak sa vždy zmestí do tých pár tichých minút pred spánkom.

8. Plán B pre náročné dni

Niekedy sú dni, keď máme pocit, že nestíhame ani tých desať pokojných nádychov, že sa nevieme napojiť na Boha, lebo okolnosti sú plné chaosu, hluku a povinností. V takých chvíľach postačí aj znamenie kríža ráno a večer pred spaním, obetovanie našej únavy Bohu a tiché zašepkanie na konci dňa: „Vďaka, Bože.“

Občas nie je dôležité, koľko času dokážeme Bohu vyhradiť, ale či mu dovolíme vstupovať do nášho každodenného života. Aj medzi detským plačom, nákupmi a pracovnými povinnosťami môže rásť tiché spojenie s Bohom. Meditácia – rozjímanie – sa tak nestáva ďalšou úlohou na zozname, ale spôsobom, ako prežívať deň s vedomím, že naň nie sme samy. A práve v tejto obyčajnosti sa často rodí najhlbšia blízkosť.

Foto: unsplash.com