TOP

Ak miluješ, tvoje slová dokážu zázraky

Váš vzťah sa začal slovami – a komunikáciou sa ďalej buduje (alebo padá). Nie je potrebné hovoriť veľa ani vyrábať „vášnivú slovnú vatu“. Potrebné je hovoriť zo srdca a stále sa učiť správne klásť vetu za vetou.
Na počiatku bolo a má byť Slovo

Onen známy verš z Jánovho evanjelia už berieme ako klišé. Ale práve v manželskom vzťahu je dôležité znovu a znovu sa vracať k prameňu všetkých dobrých slov, dobrých správ, dobrých riešení, ktoré nachádzame v Písme. Naše slová medzi mužom a ženou budú presne citlivé, jasne výstižné a pritom inšpirujúce, bez zranení a irónie, ak budú sýtené a sprevádzané častým čítaním a premýšľaním nad Božím slovom, ktoré sme dostali, nad slovom, ktoré bolo a je láskou.

Ak sa z manželstva vytratí čítanie Písma alebo ak sa zredukuje len na nevyhnutné vypočutie evanjelia počas nedeľnej omše, okrádame sami seba o veľa, pokiaľ ide o prežívanie našej vzájomnej komunikácie. Už len z vnímania Ježišových láskavých slov sa má na nás čo nalepiť, o to viac, ak si uvedomíme ich obsah. Ak teda vaša Biblia leží zaprášená síce na čestnom mieste, ale nepoužitá, je čas vziať ju odtiaľ a radšej dovoliť, aby boli jej strany ošúchané, riadky podčiarknuté a záložky otrhané.

Nakoniec, Sväté písmo obsahuje toľko úžasných podporných slov a veršov o manželstve, že je hlúposť obchádzať ich. Napríklad taký žalm 128 – pamätáte si ho?

 

 

Slovami môžeš prenášať lásku do druhého

Alebo ju aj zabiť – to však asi nik z nás nechce. Je fajn, ak si dávame pozornosti, sme nežní, vieme si pomôcť a sme si oporou. Ale gro toho, čo v nás láska robí, čo cítime, ako vnímame toho druhého, dávame najavo v prvom rade práve cez slová. Moje slová majú byť pre toho druhého zápalkou, ktorá zažne oheň bez konca (aj keď, skôr si niekedy doprajeme hasiaci prístroj…).

Málokedy si uvedomujeme, zvlášť v bežnej komunikácii počas dňa, keď frčíme obaja naplno, akú moc má každé (!) naše slovo, ktoré vyšleme do srdca nášho manžela. Sú naše slová ozaj slovami lásky a prijatia, budovania a napredovania? Ozaj vychádzajú z úprimného srdca, s plným vedomím, že mojou úlohou v manželstve je urobiť toho druhého šťastným a lepším?

 

 

Slovo ako liek na osamelosť

Keď Boh stvoril Adama, cítil sa zúfalo sám – napriek všetkému dokonalému stvoreniu okolo seba. Jednoducho, nemal s kým rovnocenne stratiť slovo a trpel tým. Ak je toto „genetický“ dôvod, prečo muža tiahne k žene a opačne, ak sme stvorení pre spoločenstvo, je potrebné vedieť, že bez slova to nepôjde.

Asi by bolo idealistické myslieť si, že Adam nič nepovedal, keď sa pred ním zrazu zjavila Eva. Práveže hneď nadšene a vášnivo zareagoval: „Toto je kosť…!“ Ak by sme mohli nazrieť do nejakého pomyselného videa z ich prvých dní, bolo by jasné, že ich takmer celé prekecali – rovnako ako my dvaja, keď sme si spolu „začali“.

Presne týmto spôsobom žije a buduje sa komunita a zároveň sa zaháňa samota. (Veď, smutno je človeku samotnému…) Zvláštne je, že slovo komunita znamená spoločenstvo, spoločnosť – o ktorej nielen Adam, ale každý z nás vchádzajúci do vzťahu sníva. A na to potrebujeme komunikáciu: čo je styk, prenos, odovzdávanie, dohoda a kontakt, aký sa nám žiada tiež.

 

 

Sväté mlčanie

Niekedy slová nemusia vyjsť von z úst a predsa príde porozumenie a prijatie. Toto čítanie myšlienok, vzájomné poznanie a prijatie je asi vrcholom komunikácie, keď často postačí pohľad z očí do očí, objatie, bozk – a je jasné, čo má byť vypovedané.

Dospieť do takéhoto bodu komunikácie vyžaduje denné budovanie jednoty – a to práve cez slová, ktoré jeden druhému adresujeme, navraciame a učíme sa poznávať všetko, čo v tom druhom dozrieva a doznieva nielen v našej prítomnosti. Vnoriť sa do vnímania môjho manžela je tak tým najintímnejším spôsobom rozprávania sa – rovnakým, ako keď žasneme nad staručkými manželmi, ktorým stačí len byť vedľa seba a sú očividne šťastní.

Pretože: „V láske je ticho často výrečnejšie než slová. Je to stretnutie s tvárou, „ty“, ktoré odráža Božiu lásku a je darovaným bohatstvom“ (Amoris laetitia, 1. kapitola, 12).

 

V ktorej fáze zrenia komunikácie a kladenia slov sme my dvaja, je otázka na nás…



Komentáre