TOP

Ako budovať jednotu v manželstve III. – Financie

Nezhody kvôli peniazom sú medzi manželmi (bohužiaľ) bežné. Nezriedka častejšie ako spory v iných oblastiach, sexualitu nevynímajúc.

Peňazí (zdá sa) nie je nikdy dosť. Obzvlášť v rodinách s deťmi. Zväčša jeden príjem, ale množstvo potrieb. Poznáme to veľmi dobre z vlastnej skúsenosti. Z pätnástich rokov, keď som pracoval ako učiteľ, bola Martuška dvanásť na materskej.

My s Martuškou sme sa však kvôli peniazom nikdy nehádali. Malo to niekoľko dôvodov. Po prvé je to hlavne zásluha našich rodičov (a starých rodičov). Obaja pochádzame z piatich detí. Naše rodiny sa v mnohom odlišovali a nie všetko v nich bolo ideálne. V jednej aj v druhej však mala miesto poctivá práca, skromnosť, šetrnosť a vďačnosť.

Po druhé zobrali sme sa ihneď po skončení vysokej školy. Keďže sme sa ako učitelia mohli reálne zamestnať až od septembra, boli sme v tom čase obaja nezamestnaní. Prvé výplaty sme dostali už ako manželia, do spoločného. Vďaka tomu nikto z nás nepozná pojem „moje peniaze“, ale len „naše“. Preto sme sa o financiách radili a rozhodovali vždy spolu.

Po tretie nenavykli sme si „prejesť“ dva príjmy. Prvý rok, keď sme boli spolu ešte len my dvaja sami a obaja sme pracovali, sme si odložili sumu, ktorá zodpovedala celoročnému príjmu jedného z nás. Keď potom ďalší školský rok Martuška nastúpila na materskú, nemali sme príjmový šok, ale rezervu.

 

 

Po štvrté navykli sme si na určitý minimalizmus. Na to, aby sme boli šťastní a spokojní, nemusíme veľa nakupovať, stačí nám len veľmi málo. Povedali sme si: „Toto by sme chceli, toto by sa nám zišlo, toto sa nám páči,“ ale dávali sme si pozor na kategorické vyhlásenia, že niečo „nutne potrebujeme“. Držali sme sa na línii nášho životného štandardu, nevyskakovali sme, nekupovali sme niečo, na čo nemáme, nerobili sme si (zbytočné) dlhy. Tak sa nám podarilo nastaviť si rozpočet, ktorý sme bez problémov dodržiavali. Žiadne schodky či deficity. Žiaden týždeň pred výplatou.

Po piate obaja sme dôverovali Bohu. Poctivo a tvrdo sme pracovali, využívali sme svoje dary a talenty, slúžili sme ľuďom, ktorí to potrebovali. O živobytie a budúcnosť sme neboli ustarostení. Náš „biznis“ sme si založili na slovách Pána Ježiša: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6, 31 – 33)

Po šieste za ničím sme sa nehnali. Verili sme, že všetko má svoj čas. A nič nám neutieklo. Nenechali sme sa „vyhecovať“ týmto svetom, že človek musí stihnúť všetko do tridsiatky. Keď sme mali malé deti, žili sme (spolu) pre ne. A žili sme naplno. Mali sme len veľmi málo hmotného majetku, ale koľko to bolo radosti, smiechu, zážitkov! Úplne zadarmo. A postupne, ako sa vyvíjali naše finančné možnosti, sme nadobúdali a zveľaďovali aj svoj majetok.
Po siedme snažili sme sa byť rozumní a nechali sme si poradiť. Napríklad od rodičov. Máme aj finančného poradcu, ktorému dôverujeme. Aj bez neho sme sa však snažili vždy poznať a uplatňovať pravidlá finančnej gramotnosti. Pretože rozpočet rodiny s deťmi môže byť pomerne komplikovanou záležitosťou, odporúčame to aj vám.

Po ôsme… mám fantastickú ženu! Aj touto cestou jej chcem vyjadriť moju obrovskú poklonu a neskonalú vďačnosť. Bez nej by som nikdy nebol a ani nemohol byť tým, čím som. Bez nej by naša rodina nikdy nemohla fungovať tak, ako funguje.

Nie sme milionári a nikdy sme nemíňali viac, ako sme zarobili. Či sme mali menej alebo viac. Máme podobnú skúsenosť, akú opisuje svätý Pavol: „Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4, 11 – 13)

 

 

Od svojho osobného obrátenia v sedemnástich rokoch som sa naučil dávať desiatky, t. j. desať percent svojho príjmu na „Božie veci“, väčšinou na evanjelizáciu, charitu a budovanie kresťanského spoločenstva. Rovnako postupovala aj Martuška. Keď sme sa zobrali, začali sme dávať desiatky zo svojho spoločného príjmu. Bez ohľadu na to, či sme boli vysokoškoláci, učitelia, či som poslanec alebo Martuška na materskej. Desať percent je desať percent. A to je podlaha, nie strop nášho delenia sa s hmotnými vecami.

Mať peniaze je príjemné. Urobiť si však z ich dostatku (nevyhnutnú) podmienku šťastného manželstva, je veľmi nebezpečné. Svätý Pavol dôrazne upozorňuje: „Koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti.“ (1 Tim 6, 10) „Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia.“ (1 Tim 6, 9)

A svätý Ján tomu dáva ešte širší rámec: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.“ (1 Jn 2, 15 – 17)

Nemilujte peniaze, nemilujte tento svet, ani jeho žiadostivosť. Milujte sa navzájom. Nechcite byť bohatí na peniaze. Buďte bohatí na vzťahy a zážitky. Nebojte sa byť „blahoslavení chudobní v duchu“. „Lebo ich je nebeské kráľovstvo“. A buďte vďační!

 

Ak tomu veríte, ale hľadáte spôsob, ako sa to dá prakticky zvládnuť, odporúčame vám, aby ste siahli po našej najnovšej publikácii Aby vám deti nezničili manželstvo. Za najlepšiu cenu aj s podpisom autora ju nájdete v našom obchode.



Komentáre