Ako ho milovať? Buď jeho múzou a záchranou!

Stáli sme pred oltárom v ten deň spolu. A ja som veľmi chcela, aby bol pri mne stále šťastný. Aby ho moja prítomnosť napĺňala vášňou. Aby som bola stále jeho inšpiráciou rásť – k iným aj k tebe. Ale ako to urobiť, Pane, aby som ostala sama sebou?

Milovaná, pamätáš si na text, v ktorom Písmo hovorí o stvorení tvojej maličkosti? Videl som od počiatku, že tvojmu drahému chýba plnosť a skúšal som jeho túžbu naplniť množstvom tvorstva. Okolo Adama to lietalo, behalo, skákalo, plávalo… a hoci ho poznávanie, krotenie a pomenúvanie všetkého, čo som stvoril, zabávalo dosť dlho, v hĺbke srdca ostal stále sám. Nič z toho, čo som urobil, mu nebolo rovné a pritom odlišné od neho, aby po tom túžil.

To bol moment, v ktorom som sa rozhodol pre teba, drahá. Dobre si všimni, ako som to presne pomenoval: urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.

Ty si pre svojho Adama, svojho muža, neskutočným darom, ktorý si vyprosil smútkom a túžbou. Nie je bez teba úplný. Nemôže byť sám sebou bez teba. Ty si jeho externý disk.

Keby si trošku rozumela hebrejčine, jazyku, ktorý je tak nádherne opisný, vedela by si, že ono „ézer kenegdú“ je pre teba vyznamenanie a celoživotné poslanie.

 

 

Ak som ťa pomenoval skôr ako Adam slovom „ézer“, vedz, čo to je: pretože týmto istým výrazom, akým som označil teba, sa označuje aj moja pomoc pre človeka. Nič iné v Písme pod tým pojmom nenájdeš: len tvoju a moju pomoc. Vidíš, aké výsostné postavenie máš?

Máme pomáhať mužovi obaja: ja a ty. Urobil som ťa pre neho preto, aby si bola viditeľným znamením mojej pomoci jemu. A ty, ktorá máš srdce jemnejšie a citlivejšie ako Adam, lepšie vieš a cítiš, ako, kedy a kam smerovať život, slová, skutky… a vieš to vtedy skvele, ak o tom hovoríš v prvom rade so mnou, drahá… Potrebuješ sa o tom rozprávať so mnou denne. A každý deň potrebuješ aj moju pomoc, moje požehnanie. Chodievaj si poň čo najčastejšie – pred oltár. Tvoj muž je tvrdý oriešok, potrebuje výnimočnú pomoc, tomu ver! Na to musíme byť my dvaja denne v spojení. Lebo ak to nerobíš, môže sa stať, že sa staneš pre svojho Adama zlou pomocou.

Stvoril som ťa, lebo som dôveroval, že ty tú pomoc Adamovi „dáš“ a vybavil som ťa niektorými dokonalými radarmi, ktoré on nemá. Už len tá tvoja intuícia, milovaná, to je prepojenie viery a rozumu, predvídavosti a citlivosti!

A ak som hovoril, že máš naplniť slovko „kenegdú“, tak aj tu je výsostné postavenie: ty si najvhodnejšia pomoc na to, aby tvoj muž dokázal žiť v spoločenstve!

 

 

Och, Pane, to je krásne, filozofuješ celkom ako môj muž… ale ja stále neviem, ako ho mám milovať, ako mu teda mám pomáhať, ako mu prispieť k jeho rastu v spoločenstve…? Ako byť pre neho darom, po ktorom on bude túžiť? Niekedy je to s ním pekne náročné: je príliš pragmatický, viac ho zaujíma jedlo, hokej, nový mobil a… ja akoby som tam ani nebola. Teda, iba na jedno, veď vieš. Často mám pocit, že pri tom približovaní k nemu celkom strácam sama zo seba, že prestávam byť tým, čím som, aby som sa mu zapáčila, aby ma „bral“… a je to potom celé zle!

Rozumiem ti, milovaná! Poďme na to spolu, bod po bode. Ako teda premeniť „ézer kenegdú“ do jazyka vzťahu v čase, v ktorom žijete:

Tvojou doménou je srdce, spontánnosť, tajomnosť, živelnosť, intuícia a silný cit pre moje veci, pre život, pre darovanie sa a rast. Toto tvoj drahý nemá v takej miere, ako by bolo treba – a na to má teba, aby dokázal žiť naplno.

Darovať mu srdce neznamená kradnúť zo seba a oberať sa o svoju prirodzenosť. Znamená to dať mu svoje lepšie ja, dokonalejšiu verziu toho, čo si vzal. Ak si myslíš, že na to postačia farbičky, nové šaty či správne diely spodného odevu, hm… ani to nie je zlé. Tvoj muž ťa vníma v prvom rade (ako od prvého momentu) pohľadom.

Páči sa mu, ak uvidí svoju žienku stále krásnu zvonku…, pretože ty si jeho výkladná skriňa! Je jedno, či ste spolu päť, dvadsať alebo štyridsaťosem rokov. Ak vidí, že si vážiš svoje telo ako chrám Ducha Svätého, ak si upravená aj v čase, keď okopávaš záhradu (síce po trampsky, ale predsa), aj vtedy, keď vyberáš z práčky bielizeň, ba aj vtedy, keď utieraš zadoček najmenšiemu…, rád povie iným, že jeho žena je nádherná! Rád si vystaví tvoju fotku aj v montérkach zo záhrady na pracovný stôl. Len – nezabúdaj – to, že tam budeš upravená, je len prízemie.

 

 

Zbytočne budeš mať plnú skriňu super kúskov, najnovšie kozmetické vychytávky a krásnu bižutériu, topánky a kabelky, hoci by ti ich zo srdca doprial, ak nebude v tvojom oku iskra, radosť, život, ak neprinesieš do vašich rozhovorov svoj vlastný názor či postreh, ak nebudeš viac ako pekná „barbie“, je to nič. Tú iskru budeš mať vtedy, keď budeš naplnená mnou a budeš mi veriť.

Ale potrebuješ rásť aj ako človek, už len tým, že budeš dobrá v tom, čo robíš. Je jedno, či je to „len“ vedenie domácnosti, úprava vášho domova, výchova detí, alebo už aj tvoja profesia, v ktorej si dobrá vďaka darom odo mňa. Nezostaň stáť; zaujímaj sa o svet – aj o politiku a hokej, aj o to, v čom sa dobre pohybuješ ty.

 

A neboj sa to dať na stôl denných rozhovorov s ním. Potrebuje tvoje hodnotenie situácie, potrebuje počuť, ako sa vo svete vyznáš, potrebuje sa uistiť, že jeho žena tým, že ostala slúžiť rodine, nie je obyčajná žienka domáca, ale sa ňou môže pýšiť. Daj mu na to dôvod. Pomenuj veci, ktoré si dnes stihla urobiť, predlož mu dobré jedlo. A, privítala si ho vo dverách prvá so slovami „nevedela som sa ťa dočkať“? (Ale nech je to vidno na tvojich očiach!)

Ak ti prízvukujem, že tvoja pomoc je potrebná aj v častom rozprávaní s ním, chcem ti dať jedno upozornenie: nelamentuj do aleluja. Je fajn pomenovať ťažkosti, ktoré deň priniesol – od rozliateho mlieka v kuchyni až po drzé správanie sa pubertiaka. Ale nerob z toho vedu, neobúchavaj mu o hlavu, že nemá čas vychovávať deti, lebo je doma málo, a že ani peňazí nie je toľko, koľko by bolo treba.

Tvoj jazyk, milovaná, vie všeličo pokaziť. A ak sa spojí s prílišnou horlivosťou, emóciami, spontánnosťou… oj! Aj keby to bolo neviem ako dobré, postoj a zadrž. Tvoj jazyk je dar, ktorý má pomôcť budovať spoločenstvo, nie ho ničiť. Tvoj jazyk má pomenovať skutočný problém…, ale má byť láskavý a poprosiť o hľadanie riešenia s ním. Ako inak vyznie, keď sa opýtaš: „Čo myslíš, ako by sme to SPOLU mohli vyriešiť? Dôverujem tvojmu úsudku, a bola by som rada, ak by si mi s tým pomohol…“

 

 

Dávaj šancu. Rovnako, ako si milosrdná k deťom alebo k svojej mame. Ba ešte väčšmi. Tento muž ti bol zverený, aby si ho priviedla do rajskej záhrady. Takže: ak zabudol vyzdvihnúť tvoj kabát z čistiarne, ber vážne, že ho to mrzí… no a keby mu to aj bolo jedno, prejdi situáciu humorom: „Možno by som si predsa len mohla do divadla požičať ten tvoj, či?“

Čo je extrémne dôležité: deti, ktoré máte, nie sú iba tvoje a nemôžu predbehnúť v ničom tvojho manžela. V prvom rade nie v čase, pozornosti a postavení, aké tvoj manžel má. Nezabúdaj: bez tvojho manžela by tu tie deti neboli. Zachovaj teda poradie, aké sa patrí: najprv som ja…, potom tvoj manžel… a až potom deti. Daj aj im pocítiť, že musia počkať (ak nejde o život), lebo teraz hovoríš s ich otcom…, že bude tak, ako on povie, lebo on je hlava rodiny – a ty sama to prvá a v pokore rešpektuj!

Nezabúdaj, že tvoj muž túži po dotykoch a tajnom jazyku lásky, aké vedia dať tvoje pohyby, tvoje oči, žmurknutie, tajné signály. Nemusí ihneď prísť k milovaniu, ale jemu dávajú istotu, že je pre teba zaujímavý a príťažlivý. Rovnako mu daj pocítiť aj ty, že ti nie je ľahostajný. Napísať mu trošku šteklivejšiu esemesku, to hádam nie je taká drina?

 

 

Keď si už spomínala okamih manželského sľubu: máš ho ctiť, nielen milovať takého, aký je (aj keď neodkladá ponožky na miesto). Vieš, čo to znamená? Tvoj muž, nech je akýkoľvek, si zaslúži, aby si denne hľadala to dobré v ňom a hovorila o tom predovšetkým jemu. Neverím, že nenájdeš aspoň jednu vec. A presne tá stojí za to, aby ju počul! Kedy si mu povedala „fascinuje ma, ako vynikajúco šoféruješ“? Ja viem, doteraz ti to prišlo samozrejmé. Rovnako, ako to, že vyniesol smeti, zhasol svetlo, keď si už ty nevládala. Alebo bol na rodičku namiesto teba. Hľadaj, buď vnímavá a chváľ! Chváľ! Nahlas, hneď, v prvom rade pri pohľade do jeho očí nahlas, a potom všetkým okolo neho to hovor. Môj muž, to je kus! Včera (čím skôr to rozhlásiš, tým lepšie) prišiel kvôli mne skôr domov z práce a vzal deti na ihrisko! Deti, ocko mi doniesol čokoládu, to je úžasné! Nehovor, že nie je nič, v čom by bol dobrý! Aj keby to malo byť práve to, že denne volá so svojou mamou… aj to pochváľ! (Teší ma, že máš tak rád svoju mamu a dávaš našim deťom príklad, ako raz majú volať mne…)

Odokry mu svoje tajomstvá duše. Aj keď sa bude zdať, že ich nevie pochopiť, že ho presahujú. Nájdi však na to vhodný čas, tiché ústranie na lavičke na balkóne či pri pozvaní na prechádzku (pozvi ho ty!). Veľmi túži poznať, čo v sebe nosíš, ale jeho mužský svet nevie na to použiť vždy vhodné slová, aby sa to dozvedel. Hovor mu o tom pomaly, a nezabudni povedať vždy „takto to cítim…, nosím to v srdci…“. Buď pri tom láskavá a pokojná a popros ho len o vypočutie, nič viac… A o objatie na záver.

 

 

Prekvapuj ho. Tým, že budeš na neho myslieť prvá. Že mu urobíš nečakane kávu alebo v sobotu ráno hemendex, lebo vieš, že ho miluje. Aj tým, že povieš: „Ušetrila som na dnešnom nákupe, pozri!“

Viem, niekedy musíš povedať aj veci, ktoré nie sú pre neho jednoduché, pretože mu nastavia zrkadlo. Neboj sa toho! Len znovu: urob to medzi štyrmi očami, láskavo, pokojne… bez výčitiek. Nepoužívaj: „Ty zas…“ Povedz mu to za seba: „Bolí ma, čo sa ti dnes stalo… veľmi ma to zranilo…“

Zapájaj ho nenápadne do služieb iným: „Bol by si taký láskavý a po ceste na futbal odviezol toto pani Živčákovej? Potrebuje to…“ Inokedy využi jeho brilantné ovládanie počítača a popros o „výrobu“ plagátu na farský ples. Objav všetko, v čom je dobrý a intuitívne nájdi spôsob, akým ho urobiť účastným na živote za dverami vášho domu.

Žehnaj mu! Denne, od rána, aj priamo na čelo! Modli sa za neho a modli sa s ním. Pozvi ho čítať knihu, ktorá vás oboch môže obohatiť. Hovor s ním o mne… daruj mu zvláštny darček: duchovnú obnovu pre mužov. Skúste spolu nájsť spôsob, akým môžete práve vy dvaja byť darom pre farnosť, pomocou pre vášho kňaza.

A, buď živelná, nepredvídaná, spontánna! Neboj sa spievať v sprche (aj jeho pesničku), behať naboso v záhrade, chodiť v daždi bez dáždnika. Choď s ním do hôr, daj sa ním viesť v tme a povedz: „Bojím sa, ale s tebou len trochu!“ Hľadaj spôsob, ako byť sama sebou, a pritom vnor tvojho Adama do svojho sveta!

Neuveríš, čo to urobí s tvojím mužom! V Starom zákone to jeden chlap vyjadril takto: …„taká žena má väčšiu cenu, než perly!“ Čo by na to povedal ten tvoj? Skús… a ja ti žehnám!

 

Hodnotné knihy pre manželov nájdete aj v našom eshope.