Ako žiť radosť
Povedať, že radosť nikomu z neba nespadla, by bolo veľmi odvážne. Predsa len, ide o jeden z plodov ovocia Ducha Svätého. No niekedy radosť neprichádza len z milosti Ducha. Treba sa o ňu snažiť, treba ju v sebe živiť a niekedy ju získať úplne nanovo. Ponúkame niekoľko tipov, ako na to.
1. Vzťah s Bohom
Boh je pre kresťana prvým dôvodom na radosť. Ak si uvedomíme, že Boh nás miluje, akú obetu nám dal vo svojom Synovi, že nás neustále požehnáva, je k nám milostivý a milosrdný, určite nezostaneme smutní. Jeho láska k nám je zdrojom veľkej radosti. Nezostaňme však iba v rovine, že Boh nám dáva radosť. Urobme ho našou radosťou. „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“ (Ž 37, 4). No nie kvôli iným túžbam či snom. Hľadajme radosť v Pánovi kvôli nemu samému, kvôli jeho blízkosti a túžbe byť s ním.
2. Radosť každý deň
Každý deň je dôvodom na radosť. Veď predsa, ak sa ráno zobudíme, už máme dôvod sa radovať. Ak máme základné životné istoty, máme čo jesť a piť a žijeme v mieri, to je dôvodom na radosť. No okrem toho určite nájdeme v každom dni veci, ľudí, situácie, možno i drobnosti (a „dobrosti“). Stačí sa len zamyslieť. Napríklad do večerného spytovania svedomia môžeme zahrnúť aj hľadanie radosti – čo nás v uplynulý deň potešilo, za čo sme vďační. A tieto situácie si zapísať. Tento návyk nám môže pomôcť viac sa tešiť a zároveň naučiť sa uvedomovať si radosť, no takisto ju nachádzať v maličkostiach.
3. Rozdávaním rastie
Keď dávame radosť, keď spôsobujeme, že sa ľudia tešia, spôsobuje to radosť aj v nás. Dokonca to môže byť služba. Dávanie potešuje srdcia ľudí a pre nás je zdrojom radosti. Každý z nás dokáže svojím dávaním potešiť svoje okolie. A každý z nás má veci, ktoré robí rád. Pripraviť pohostenie pre kamarátov, vypočuť niekoho, kto sa trápi alebo rieši nejaký problém, podať pomocnú ruku praktickým spôsobom… Ľudí vieme potešiť unikátnym spôsobom a táto radosť sa nám niekoľkonásobne vracia späť.
„Ale ja sa mám teraz ťažko, nič ma neteší. Ako môžem potešiť druhého človeka, keď v mojom živote radosť nie je?“ Nuž, rozdávanie radosti nie je rovnica, ktorá má logiku. Je to trochu nelogické. Lebo potešiť niekoho sa dá, aj keď radosť neprežívame. A navyše, kto má celý čas úsmev od ucha k uchu? Niekedy stačí málo, úsmev, milé slovko, zakývať cudziemu človeku z vlaku. Aj takéto gesto môže človeka potešiť. A jeho opätovaný úsmev, milé slovko či odmávanie naspäť môžu podvihnúť kútiky úst a prihrať trochu radosti do nášho srdca.
4. Tešme sa z krásy
Zdrojom radosti nemusia byť len malé každodennosti či drobné skutky lásky. Môžu to byť aj veci výnimočné. Radosť môžeme hľadať vo výnimočných zážitkoch, výletoch, túrach. Náš Boh je predsa veľký Boh a dobrý Otec. Je darca všetkých dobrých darov a je Stvoriteľ celého sveta, ktorý reflektuje jeho veľkosť a nádheru. Preto sú výlety a túry rozhodne zdrojom radosti. Predsa pohľad na krásnu prírodu, majestátne hory či krásny západ slnka nás nielenže tešia a nadchýnajú, ale zároveň nás vedú ku chvále Boha a toho, ako krásne stvoril svet.
5. Spoločenstvo
Kde inde môže človek zažívať a vidieť radosť, ak nie v spoločenstve? Spoločenstvo – miesto, kde sa ľudia stretávajú so sebou, s Bohom a úprimne sa zdieľajú – je miestom, kde radosť kvitne, kde radosť môžeme prežívať, kde ju môžeme rozdávať, ale aj nanovo získavať. Spoločenstvo nás učí tešiť sa s tými, ktorí sa tešia. Spoločenstvo nám umožňuje zdieľať našu radosť a tešiť tak iných. Ako povedal Chris McCandless, ktorý odišiel od ľudí do aljašskej divočiny: „Šťastie je skutočné len vtedy, ak ho máme s kým zdieľať.“ Veci, zážitky, ktoré nás robia šťastnými a sú naším zdrojom radosti, sú skutočnou radosťou len vtedy, ak sa o ne máme s kým podeliť. Načo sa usilovať žiť v radosti, pokiaľ ju nemáme komu posunúť? Lebo radosť bez ľudí je neúplná. Je smutná. Preto žime radosť v spoločenstvách. Alebo vo vzťahoch, v priateľstvách, rodinách. Nenechávajme si radosť len pre seba. A nechajme sa potešiť radosťou našich blízkych.
Foto: stockphotos