TOP

Andrea Mikolášiková: Žena sa dokáže darovať hlboko a vrúcne, až po moment úplného zjednotenia

O tom, ako by mala vyzerať kresťanská žena, o ženskosti a kráse ženskej spirituality, ale aj o konferencii pre ženy, ktorú organizuje, lebo na ňu sama chcela ísť, sme sa rozprávali s Andreou Mikolášikovou (37).

Snímky: Barbara Reháková

Ženskosť sa dá vnímať rôzne. Ako ju vnímate vy?

Ja vnímam ženskosť ako prejav Božej nehy a vášne, starostlivosti, tvorivosti i plodnosti. K ženskosti patrí aj schopnosť vlastniť sa a darovať sa. Žena, ktorá „sa vlastní“, dokáže sa aj darovať, a to totálne.

 

Čo presne môžeme rozumieť pod pojmom „vlastniť sa“?

Vlastniť sa znamená poznať svoje hranice, motívy svojho konania, dokázať povedať áno, ale aj nie. Vedieť rozlíšiť, kedy niečo robím preto, aby som naplnila očakávania druhých, a tým získala ich uznanie a lásku, a kedy je motívom môj skutočný vnútorný hlas.

 

Ako vnímate úlohu žien v dnešnom svete?

Myslím, že Edita Stein to úžasne vystihla takmer pred 100 rokmi vo svojich esejach o žene. Píše, že žena smeruje k celistvosti – dnes by sme povedali, že k integrite. Sama sa chce stať celistvou, teda všestranne rozvinutou a chce aj iným pomáhať, aby sa takými stali. Pod všestrannou rozvinutosťou Edita Stein chápe ako kľúčový aj duchovný rozmer.

 

To je veľmi hlboká myšlienka, skúste nám ju trochu priblížiť. Čo tieto slová znamenajú v praxi?

Keď nechám tieto jej slová prejsť cez seba, svoje prežívanie a skúsenosť, vychádza mi z toho, že úlohou žien v dnešnom svete je byť vo vnútornej jednote a harmónii so sebou a s Bohom a touto vlastnou jednotou a harmóniou potom premieňať svet – ten najbližší mikrosvet – vlastnú rodinu, spoločenstvo, obec,… ale v tajomnom Kristovom tele má každý náš počin vplyv na telo celé.

 

 

OBJAVIŤ TO, KÝM SOM

Žiť vo vnútornej harmónii pre nás ženy nie je vždy jednoduché, keďže máme často sklony podceňovať sa a porovnávať sa s mužmi, ale aj s inými ženami. Prijatie ženskosti často nie je jednoduchý proces. Čo vám pomohlo prijať svoju ženskosť?

Uf. To bola veľmi dlhá cesta a ešte nie som na jej konci. Je to proces, v ktorom sa vyrovnávam na vždy hlbšej úrovni so zraneným obrazom ženskosti, ktorý som navnímala počas detstva a dospievania. Teda je to proces očisťovania a uzdravovania toho, kým nie som a nemusím byť. A proces objavovania toho, kým som a chcem byť.

Pomáhajú mi rôzne veci. Významný je pre mňa modlitebný život, dlhoročné duchovné sprevádzanie, vzácne priateľky, v určitých obdobiach psychoterapia alebo knihy Kňazstvo ženy, Mamy v jednom kole a Ženy, ktoré behali s vlkmi.

 

Ženy často stoja pred otázkou, či si založiť rodinu alebo sa venovať svojej profesii. Dá sa zladiť sebarealizácia a rodina?

Myslím, že vo väčšine prípadov sa dá zladiť všetko, k čomu sa cíti byť žena hlboko vo svojom vnútri povolaná a nájde pre to vo svojom okolí – predovšetkým v rodine – podporu. Zároveň netreba mať očakávanie, že to bude dokonalé.

 

Keď sa ženy rozhodnú pre rodinu, tak ich materstvo býva často veľmi silno ovplyvňované dôrazom na výkon a porovnávaním sa.

Porovnávanie sa je veľmi prirodzené a je dôsledkom nášho naformátovania v detstve, ale aj vplyvu spoločnosti, v ktorej žijeme. Vlastne nám robí veľkú službu, pretože nám ukazuje, v čom vidíme svoju hodnotu. Ak sa porovnávam na ihrisku s mamičkou, ktorej dieťa je oblečené viac trendy ako to moje, môžem si uvedomiť, aký dôležitý pre moju sebahodnotu je materiálny dojem, ktorý vytvára moja rodina. Ak porovnávam svojou postavu s postavou tej mamičky, dozvedám sa o sebe, ako vkladám svoju hodnotu do svojho fyzického výzoru. Napokon, ak porovnávam spôsob, akým komunikuje so svojím dieťaťom táto mamička s tým, ako so svojím dieťaťom komunikujem ja, uvedomujem si, nakoľko je pre mňa dôležité byť dobrou mamou – čo je tiež významná oblasť, od ktorej mnohé ženy odvodzujú svoju sebahodnotu.

 

S týmto asi naozaj bojuje každá z nás. Čo s tým však môžeme robiť?

S týmto všetkým „materiálom“ môžem potom prichádzať pred Boha – ideálne ešte na tom ihrisku (úsmev) a hovoriť mu: „Pane, moja hodnota nie je v tom, ako vyzerá moje dieťa, ako vyzerám ja, aká som mama, ale je v tebe.“ Moja skúsenosť je taká, že pomaličky, v priebehu rokov ten porovnávací hlas v nás začne slabnúť a my sa stávame slobodnejšími a viac samými sebou.

 

Pri tom všetkom porovnávaní sa a snahe o dokonalosť mnohé ženy prichádzajú o radosť z toho, že sú matkami. Ako môžeme v dnešnom svete nájsť krásu materstva?

Myslím, že mnohé ženy ju nachádzajú tak akosi prirodzene. Iné musia trošku zabojovať. Všetkým však môže pomôcť spoločenstvo iných žien, v ktorom môžeme v bezpečnom prostredí zdieľať všetko to, čo prežívame. Pretože tá krása materstva je tvorená všetkým, čo je ľudské – radosťou, úžasom a entuziazmom, a zároveň vyčerpanosťou, nudou a frustráciou. Myslím, že vidieť krásu môžeme vtedy, keď prijmeme a objímeme celý tento balík.

 

Čo nám v tom môže pomôcť?

Drobné návyky, ako napr. „sprítomňovanie sa“ – vypnutie mysle, ktorá stále uteká do minulosti alebo budúcnosti, a len také jednoduché bytie tu a teraz s deťmi. Ponorenie sa do prítomnosti nám otvára oči pre žasnutie.

No užitočné môže byť aj pracovanie so svojím vnímaním povolania matky. Pokiaľ žena z nejakého dôvodu (a tieto dôvody bývajú zvyčajne veľmi hlboké a silné) odmieta obraz matky, s akým sa stretla v detstve, plus vo svojom okolí vidí obraz pracujúcej ženy ako atraktívnejší, môže mať ťažkosti vidieť krásu materstva. Môže hoci na podvedomej úrovni odmietať seba v role matky. Čiže stojí za to prizrieť sa i tejto téme.

 

 

ŽIŤ ŽENSKÚ SPIRITUALITU

Iste ste už počuli vetu: „Dlhá sukňa, bledé líčka, to musí byť katolíčka!“ Aká by podľa vás mala byť kresťanská žena, ktorá žije svoju vieru?

Ak sa pýtate na to, ako by mala vyzerať, tak potom najrôznejšie. Tak ako sa líšime naším vnútorným prežívaním, líšime sa aj zovňajškom a jeho úpravou. Tými najrôznejšími spôsobmi by sme však mohli aj svojím výzorom hovoriť tomuto svetu o kráse Boha.

 

Dá sa povedať, že viera alebo nasledovanie Krista je u žien iné ako u mužov?

Áno, určite. Úprimne, pre mňa je mužské prežívanie stále určitým tajomstvom a neznámou pôdou. Ako jeden z aspektov typický pre mužskú spiritualitu však napríklad vidím, že pre mužov je veľmi dôležitá určitá „akcia“, výkon – a myslím to teraz v pozitívnom slova zmysle, i keď to má i svoje nástrahy. Myslím, že to je aj dôvod úspechu iniciatívy Exodus. Muži potrebujú výzvy, potrebujú niečo dokázať – i v tom duchovnom živote. Zároveň, keď majú možnosť zažiť hlboké a bezpečné spoločenstvo s inými mužmi, nesmierne ich to posúva.

 

Čo je pre vás na ženskej spiritualite najfascinujúcejšie?

Hĺbka a vrúcnosť, s akou žena dokáže túžiť sa darovať až po moment úplného zjednotenia. Vrátim sa ešte raz k Edite Stein. Píše, že oddať sa v láske inej bytosti, stať sa úplným vlastníctvom iného a zároveň ho úplne vlastniť, to je najhlbšia túžba ženského srdca. Úžasne tento aspekt ženskej spirituality vidíme v spisoch mystičiek. Ich túžba, tá neha a vášeň, ktorou túžia po zjednotení s Kristom, je fascinujúca.

 

Asi môžeme mať často pocit, že takáto mystika je len pre zasvätené ženy…

V manželstve môžeme niekedy podľahnúť klamu, že túto túžbu má naplniť náš manžel. Bohu vďaka, v mnohých manželstvách ju často aj čiastočne napĺňa. Vrcholným výrazom tohto zjednotenia v láske je zjednotenie, ktoré manželia zažívajú pri láskyplnom milovaní. Zámerne hovorím láskyplnom, pretože nie každé milovanie takým je. Keď však žena pochopí, že jej hlbiny v plnosti dokáže naplniť len Kristus, potom sa jej otvára úplne iná cesta. Príležitosťou na vykročenie na ňu je každá manželská kríza (smiech).

 

Osobitnou situáciou v živote ženy je obdobie, keď sa stane matkou. Zmenia sa jej možnosti, ale aj schopnosti prežívania svojej viery. Aká môže byť spiritualita matiek?

To je pekná otázka. I s tým slovesom „môže“. Pretože ona „môže“ byť naozaj rôznorodá a ja načrtnem len zopár momentov.

Nemôžem odolať pohnútke ako prvé povedať, že môže byť kontemplatívna. Totiž až do 16. storočia bola kontemplatívna modlitba vnímaná ako vrchol modlitebného života každého kresťana. V tomto období sa však stalo, že sa akoby oddelila od skúsenosti bežných veriacich a bola rezervovaná pre mníchov. Dnes sledujeme, Bohu vďaka, jej návrat.

 

Takže vnímate kontemplatívnu formu modlitby ako dobrý spôsob modlitby pre matky?

Kontemplatívna modlitba je charakteristická tým, že je v nej menej „mňa“, menej „výkonu“, napríklad vo forme ústnej modlitby a je v nej viac jednoduchého spočinutia v Bohu… To môže pre mnohé mamy predstavovať nádej a cestu zo stavu, keď sa cítia zlyhávajúce a nedostatočné, keď nedokážu udržiavať svoj modlitebný život v takej forme, ako tomu bolo pred príchodom detí. Zámerne hovorím o forme a nie o stupni dokonalosti, pretože typický prechod do hlbšej fázy vnútorného života je sprevádzaný aj zmenou formy modlitby. Zároveň platí, že opustiť niečo dokážeme často až vtedy, keď si to už nedokážeme podržať. Sme akosi nútení to pustiť. To sa môže diať aj v modlitbe mamy.

 

Ako sa to môže prejavovať?

Ak sa už nedokáže modliť ruženec alebo čítať Božie Slovo, možno ju Boh volá do modlitby tichého spočívania v ňom. Samozrejme, nie je celkom jednoduché rozlíšiť, či nám modlitba nefunguje preto, že nás Boh volá do inej formy modlitby alebo jednoducho preto, že niečo potrebujeme robiť inak. Tu môže mať nezastupiteľnú úlohu duchovný sprievodca.

 

Aká ešte môže byť modlitba matiek okrem kontemplatívnej?

Ďalší aspekt, ktorý vidím ako kľúčový, je mystika všednosti, ktorou je materstvo preniknuté skrz-naskrz. Žena, ktorá počne, vynosí vo svojom tele dieťa, porodí ho a stará sa oň, je tak nesmierne blízko Božej tvorivej sile! Zároveň v starostlivosti o deti napĺňa Ježišove slová, ktoré nachádzame v Mt 25, 35 – 40: „Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma“ – starali ste sa o mňa… A my, matky, sa pýtame: Pane, kedy?? A Ježiš nám odpovedá: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili…“ To je také všedné a pritom také mystické!

 

 

KOMUNITA, INŠPIRÁCIA A POVZBUDENIE

Potrebujú sa ženy navzájom stretávať? Prečo je to dôležité a čím si môžu navzájom pomôcť?

Túžba a potreba spoločenstva je zakódovaná v našej ženskej DNA. Potrebujeme sa zdieľať, cítiť sa pochopené, vymieňať si skúsenosti, čerpať múdrosť od starších žien.

 

Prečo ste sa rozhodli zorganizovať konferenciu práve pre ženy?

Pretože som chcela na ňu ísť (smiech). Už dávnejšie nás s priateľkami priťahovala myšlienka takéhoto formátu služby ženám. Formáty, akými sa dá podať určitý obsah, sú rôzne – písané texty, videá, podcasty,.. Konferencia je úžasná v tom, že sa tam môžeme reálne stretnúť. Toto vytvára priestor na zažívanie ženskej spriaznenosti, sesterstva. Bežne sa stretávame v malých spoločenstvách. Na konferencii budeme mať rečníčky z rôznych spoločenstiev, ženy z rôznych spoločenstiev, rôznych spiritualít. Som nadšená pri predstave tej rôznorodosti. Čiže toto je jeden dôležitý motivátor. Umožniť nám, ženám, aby sme sa streli v našej rôznorodosti v krásnom prostredí Pálffyho paláca, pri dobrej kávičke a koláčiku a aby nám bolo spolu dobre.

Druhý významný motivátor je, že dlhodobo vnímam medzi ženami rastúci hlad po určitých témach a konferencia je spôsob, ako tieto témy priniesť. Konkrétne ide o tému cyklickosti, kontaktu so svojím telom, intimity, ale aj spomínanej kontemplácie.

 

Znie to veľmi zaujímavo. Na čo všetko sa na ženskej konferencii môžeme tešiť?

Tešiť sa môžete na 10 prednášok TEDx-ového formátu, teda cca 17-minútové vstupy rečníkov. Potom na diskusiu na horúcu tému Cnosť a vášeň naraz v posteli, workshop biblických tancov, možnosť rozhovoru s kresťanskou koučkou, poradenstvo starostlivosti o pleť a líčenie v beauty kútiku, koncert a nákupnú zónu.

 

Táto konferencia pre ženy má vo svojom logu púpavu. Prečo ste si vybrali práve tento kvet?

Logom konferencie je púpava, pretože kvitne krásnou žiarivou farbou a keď odkvitá, jej semiačka dokážu rozkvitnúť postupne celú lúku…. Našou túžbou je, aby všetky ženy kvitli a prinášali plody.

 

Čo by ste chceli, aby si každá účastníčka odniesla zo ženskej konferencie?

Tri piliere našej konferencie sú: komunita, inšpirácia, povzbudenie. Bola by som spokojná, keby si každá účastníčka odniesla zážitok ženskej spriaznenosti a inšpiráciu a povzbudenie na svojej ceste každodenného a všedného zrenia v nevšednom Kristovi.

 

Tento článok vznikol v rámci mediálnej podpory Ženskej katolíckej konferencie

 

Komentáre