Byť nadaný: Výhoda, bremeno alebo povinnosť?

Byť nadaný znamená mať schopnosti, ktoré otvárajú jedincovi špecifické možnosti, no prinášajú aj určité výzvy. Nadanie sa často prejavuje rýchlym učením, neobvyklým riešením problémov, tvorivosťou alebo výrazným talentom v určitej oblasti – či už ide o matematiku, umenie, vedu alebo šport. Pre človeka s nadaním však tento dar nemusí predstavovať iba výhodu, pretože spolu s ním prichádzajú aj očakávania a povinnosti, ktoré je často nevyhnutné naplniť.

Nadaní jedinci majú často prirodzenú schopnosť osvojiť si nové poznatky rýchlejšie než priemerní ľudia. Tento talent im umožňuje ušetriť čas, ktorý by inak museli vynaložiť na opakovanie učiva alebo tréningu, a tým sa im otvára priestor pre hlbšie skúmanie svojho odboru.

V praxi to môže znamenať, že nadaný žiak dosahuje lepšie výsledky v škole bez výrazného úsilia, nadaný umelec vytvára diela, ktoré zaujmú okolie, a športovec dosahuje také výsledky, ktoré ho posúvajú pred konkurenciu.

Takéto schopnosti prinášajú uspokojenie a sebavedomie a otvárajú nové možnosti: prístup k lepším školám, štipendiám, súťažiam alebo projektom. Nadaný človek môže mať pocit, že svet je pre neho otvorený a že jeho potenciál je prakticky neobmedzený.

Očakávania a povinnosti

Na druhej strane však nadanie často predstavuje aj bremeno. Očakávania okolia – rodičov, učiteľov, trénerov či šéfov v práci – môžu byť enormné. Nadaný človek je často považovaný za „vzorného“ alebo „predurčeného na úspech“, čo vytvára tlak, ktorý môže byť psychicky náročný. Tento tlak môže vyústiť do pocitu, že nadanie znamená neustále dokazovanie svojej hodnoty.

Psychológovia upozorňujú, že mnohí nadaní jedinci trpia syndrómom „vysokého potenciálu a nízkej motivácie“, pretože hoci majú schopnosti, neustály tlak a očakávania ich odrádzajú od prirodzeného rozvoja alebo radosti z učenia. Nadanie môže byť takisto zdrojom izolácie. Medzi spolužiakmi alebo kolegami v práci, ktorí podobné schopnosti nemajú, sa nadaný človek často cíti odlišný a nedokáže úplne zapadnúť do kolektívu. Pocit, že „musím byť lepší, pretože som nadaný a očakáva sa odo mňa nadpriemerný výsledok“, môže viesť k frustrácii, úzkosti alebo depresii.

Prospech pre spoločnosť

Nadanie môže jedinca zaväzovať, hoci si to sám neuvedomuje. Okolie očakáva, že svoje schopnosti „využije“ – či už v prospech spoločnosti, rodiny, školy alebo komunity. Toto vnímanie nadania ako povinnosti je dvojsečný meč. Na jednej strane môže motivovať a viesť k zodpovednosti a cieľavedomosti, na druhej strane môže spôsobiť, že nadaný človek začne vnímať svoje schopnosti ako bremeno, ktoré musí neustále splácať.

Neustále spĺňanie povinností často vedie k vyhoreniu, pretože človek cíti, že jeho život je viac o očakávaniach iných než o vlastnej radosti a naplnení. V tomto kontexte je nadanie viac povinnosťou než slobodnou voľbou. Ide teda o otázku vnútorného nastavenia: či jedinec dokáže svoje schopnosti vnímať ako príležitosť na rozvoj alebo ich cíti ako neodvratnú povinnosť.

Prístup okolia

Spoločnosť, ktorá podporuje individualitu a kreatívny rozvoj, dokáže nadanému človeku pomôcť, aby sa jeho schopnosti stali zdrojom sebarealizácie a pozitívnej motivácie. Naopak, prostredie, ktoré preferuje výkon, môže nadanie premeniť na bremeno, ktoré zväzuje a limituje prirodzený rozvoj osobnosti. Preto je rola pedagógov, rodičov, mentorov a manažérov kľúčová. Mali by mať zostrenú citlivosť na to, ako podporovať nadanie žiaka alebo zamestnanca bez nadmerného tlaku.

Disciplína a motivácia

Ďalším aspektom je vnútorné nastavenie nadaného človeka. Nie každý, kto je nadaný, dokáže svoje schopnosti využívať efektívne alebo pozitívne. Nadanie vyžaduje disciplínu a motiváciu. Ten, kto dokáže nadanie vnímať ako príležitosť, môže rozvíjať nielen svoje schopnosti, ale aj charakter a hodnoty, pričom jeho život sa stáva naplneným. Ak však človek nadanie vníma len ako povinnosť alebo zdroj tlaku, môže byť jeho život frustrujúci a nepokojný.

Ideálne je, ak sa nadaný jedinec naučí balansovať medzi tromi dimenziami – využívať výhody, minimalizovať bremeno a prijímať povinnosť ako prostriedok osobného rastu, nie ako vnútorného tlaku.

V konečnom dôsledku nadanie nie je len darom, ale aj výzvou. Nejde len o „lepší štart do života“, ale aj o zodpovednosť, ktorá si vyžaduje uvedomenie, disciplínu a podporné prostredie. Každý nadaný človek sa musí naučiť, ako svoje schopnosti uplatniť tak, aby prinášali radosť jemu aj okoliu, a aby jeho život nebol definovaný len očakávaniami, ale aj vlastnou slobodou a naplnením.

AKO MOTIVOVAŤ NADANÉHO ČLOVEKA BEZ TOHO, ABY SA VYVÍJAL NADMERNÝ TLAK NA VÝKON?

• Podpora záujmov – dajte talentovanému človeku priestor objavovať oblasti, ktoré ho skutočne bavia, namiesto toho, aby ste ho nútili k očakávaným úspechom.
• Chvála za úsilie, nie za výsledky – oceňujte jeho prístup, zvedavosť a kreativitu, proces, ktorým smeruje k naplneniu cieľov, nie iba konečný výkon (známky, umiestnenie v súťaži, pracovné výsledky).
• Poskytovanie autonómie – dajte mu možnosť rozhodovať o tom, ako pristupuje k úlohám, aby mal pocit kontroly nad vlastným rozvojom.
• Rozvíjanie kritického myslenia a kreativity – ponúkajte výzvy, ktoré stimulujú myslenie a tvorivosť, bez fixného hodnotenia výkonu.
• Mentoring namiesto nátlaku – skúsený mentor môže viesť, inšpirovať a pomáhať, bez vytvárania pocitu povinnosti dokázať niečo „dokonalé“.
• Priestor na chyby a experimentovanie – umožnite mu skúšať nové veci bez strachu zo zlyhania alebo hodnotenia, čím podporíte učenie sa a sebavedomie.
• Podpora sociálnej inklúzie – zapájajte ho do skupinových aktivít, aby sa cítil súčasťou komunity a necítil sa izolovaný kvôli svojmu nadaniu.
• Flexibilné nastavenie cieľov – stanovujte realistické a flexibilné ciele, ktoré sa prispôsobujú jeho tempu a záujmom, nie len vonkajším očakávaniam.
• Rozvíjanie iných oblastí – umožnite, aby mohol talentovaný človek rozvíjať aj iné oblasti svojho života, ktoré mu dodávajú energiu a radosť, čím sa predíde vyhoreniu.

Foto: pexels.com