TOP

Chudoba, čistota a poslušnosť v 21. storočí

Možno sa čudujete: „Veď ja nie som mních ani kňaz! Načo by som sľuboval čistotu, chudobu a poslušnosť?“ Nuž, ani kňazi, ani mnísi tieto sľuby neskladajú preto, lebo sa to patrí. Majú hlboký zmysel zakorenený v evanjeliu. Nie sú len troma piliermi rehoľného života, ale aj kresťanského života.

Členovia rehoľných rádov a náboženských spoločností v Katolíckej cirkvi nasledujú príklad svätého Františka z Assisi a skladajú tri sľuby. Sľubujú čistotu, chudobu a poslušnosť. Túto trojicu zaraďujeme medzi „evanjeliové rady“, ktoré majú za cieľ odstraňovať, čo by mohlo prekážať rozvoju lásky, hoci to nie je s ňou v protiklade“ (KKC, § 1973). Jednoduchšie povedané – nevarujú nás pred zlom, ktoré nám zo svojej podstaty škodí, ale pred rôznymi čiastkovými dobrami, ktoré za určitých podmienok môžu viesť k hriechu.

„Evanjeliové rady vyjadrujú živú plnosť lásky, ktorá je stále nespokojná, že nedáva ešte viac. Svedčia o jej eláne a pobádajú nás k duchovnej ochote. Dokonalosť evanjeliového zákona spočíva podstatne v prikázaniach lásky k Bohu a k blížnemu. Evanjeliové rady ukazujú priamejšie cesty a vhodnejšie prostriedky; treba ich zachovávať v súlade s povolaním každého jednotlivca.“ (KKC, § 1974)

Pozorný čitateľ katechizmu si možno uvedomí, že platnosť evanjeliových rád nie je obmedzená životným povolaním človeka. Nezaväzujú výhradne zasvätené osoby. Na druhej strane platí dôležitý dodatok: každý z nás má vo svojom vlastnom živote uvádzať do praxe evanjeliové rady tak, aby boli „primerané rozličným osobám, časom, príležitostiam a silám, ako to vyžaduje láska“ (KKC, § 1974). Láska je kľúčom k naplneniu Kristovho evanjelia. Evanjeliové rady, vrátane chudoby, čistoty a poslušnosti, sú len prostriedkom k objaveniu a prežívaniu autentickej lásky.

Niekedy sa však stáva, že slová s tisícročným významom strácajú svoj pôvodný zmysel. Mnohí z nás sa môžu pozastaviť nad tým, prečo Cirkev velebí chudobu a „núti“ rehoľníkov sľubovať, že zostanú bez peňazí. Naše počudovanie však pramení z nepochopenia pojmov. Možno sa potrebujeme na evanjeliové rady pozrieť novými očami, cez nové, pomocné slová, aby sme opäť raz pochopili ich význam.

 

Chudoba = sloboda

Byť chudobným človekom v evanjeliovom zmysle tohto slova znamená byť skutočne slobodný. Oslobodený od krehkých pozemských bohatstiev a pôžitkov. „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6, 19-21)

Evanjeliová chudoba znamená nezávislosť od všetkého okrem Boha. Oprostenie sa od túžby po pozemskom lesku a svetskej sláve.

„Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.“ (Mt 6, 26-29)

 

Čistota = obetavosť

Čistota neznamená umŕtvovať sa. Nie je negáciou prirodzených ľudských potrieb a túžob. Jej cieľom nie je uhasiť vášeň v človeku, ale kontrolovať ju, aby ako spaľujúci oheň nezničila všetko ostatné, čím sme. Svätý Ján Pavol II. hovorí, že len „čistý muž a čistá žena sú schopní skutočnej lásky“. Môžeme ho parafrázovať a povedať, že len obetavý muž a obetavá žena sú schopní skutočnej lásky.

Zoberme si samotnú sviatosť manželstva. Je to slávnostný akt, pri ktorom si manželia navzájom sľubujú odovzdanosť a lásku v dobrom aj v zlom. Pred Bohom a pred ľuďmi jasne hovoria: „Oddnes som tu pre teba.“ Vzdávajú sa mnohých vecí, mnohých dobrých vecí, aby mohli čo najdokonalejšie prijať hodnotu, ktorú našli vo svojom milovanom.

Čistota znamená aj celibát, ale nielen. V širšom zmysle ide o schopnosť rozpoznať vyššie dobro a držať sa ho.

 

Poslušnosť = pokora

Nedostatok pokory vážnym spôsobom ničí náš svet. Je príkladom toho, aký ďalekosiahly dosah môže mať, keď sa vzdáme evanjeliovej rady. Pozorujeme ho u ľudí, ktorí nedokážu nazrieť za hranice svojho ega. Neustále majú potrebu čosi si dokazovať. Šikanujú a terorizujú svoje okolie. Ak sa stanú politikmi, môžu vážnym spôsobom deformovať svedomie celých národov, viesť vojny a prinášať utrpenie, len aby si dokázali vlastnú nadradenosť. Nedostatok pokory je koreňom mnohých celosvetových kríz, vrátane globálneho rozvratu klímy, znečistenia morí, otrockej práce a zneužívania slabších.

Poslušnosť – voči Bohu a voči evanjeliu, si vyžaduje nemalú dávku pokory. Zmieriť sa so svojou nedokonalosťou, životným poslaním, schopnosťami a vlastnosťami. Vtedy sa poslušnosť a pokora stávajú nielen kľúčom k naplnenému a láskyplnému životu, ale aj k tomu, čo v dnešnej dobe vzletne nazývame „zdravým sebavedomím“.

 

Ak sľúbim, tak dodržím

Na záver (a možno aj na povzbudenie) si uvedomme jednu zásadnú vec. Ak sa evanjeliové rady chudoby, čistoty a poslušnosti (slobody, obetavosti a pokory) mohli pretransformovať do podoby sľubov, znamená to, že ich napĺňanie máme pevne vo svojich rukách. Nie sme hračkami v rukách slepého osudu. To, akí slobodní, obetaví a pokorní budeme, je len a len na nás. Zbavme sa všetkých zbytočných výhovoriek. Dnes, tu a teraz rozhodujeme o tom, kým sme. Ako radikálne sme ochotní nasledovať Krista.

Oslobodíme sa od planých túžob? Spoznáme skutočné dobro a podmienime mu všetko ostatné? Nájdeme dostatok pokory, aby sme sa dokázali pozrieť skutočnému Bohu priamo do tváre? Máme na to. Dvere k Láske sú pre nás vždy otvorené.



Komentáre