TOP

Čím môže byť Panna Mária príkladom dnes?

Mať svoj vzor je prirodzené, pretože cez vzory rastieme a dozrievame. Nie iba v materiálnom, viditeľnom svete, ale aj v duchovnom ako veriaci. Inšpirujú nás životy mnohých svätcov, udivuje nás ich sila, múdrosť a láska. Ak sa zastavíme pri príklade Panne Márie, môžeme si všimnúť, ako silno sa prihovára v dnešnej dobe každému z nás. Aká bola Panna Mária a aká je i dnes?
Dôvera, že Boh má lepší plán ako my
  1. Dôverovala

Existuje lepší vzor pre náš život, ako je dôvera matky Ježiša? Je dosť náročné predstaviť si, že sa nám v jednom momente zjaví anjel a „odkáže“ radostnú novinu. Ako veľmi musela Panna Mária dôverovať Bohu – tomu, v čo a Koho verí. Nepovedala si: ,,Ja tomu neverím, veď je to nemožné.“ Ani si nepovedala: „Ale ja mám, Bože, už iný plán, vôbec mi to nezapadá do mojich predstáv.“ Jej otázka znela inak: ,,Ako sa to stane…?“ Ako vyzerá naša dôvera a viera dnes… práve teraz? Viera by mala byť o dôvere, že hoci nevidíme riešenie nášho problému, veríme, že Pán Boh sa vo svojom čase a svojím spôsobom postará, že má lepší plán.

Vedieť trpezlivo čakať
  1. Počúvala a bola trpezlivá

Panna Mária bola slobodný človek. Mohla mnohé veci slobodne prijať, ale i odmietnuť. Ona však vnímala, že Pán Boh má pre ňu niečo pripravené. Počúvala jeho hlas vo svojom vnútri. A čo musela pritom všetkom robiť? Musela čakať. A hoci Panna Mária bola a je milostiplná, i ona neraz prežívala otázniky a strach. Očakávanie nie je ľahké. Neradi čakáme. Zvlášť v dnešnej dobe, keď všetko potrebujeme mať hneď. V čom si ju môžeme v tomto zobrať za vzor? Je to jej obrovská odovzdanosť a trpezlivé očakávanie Božích prisľúbení. Hoci ani ona nevedela, kedy a ako sa veci stanú, zostala tomu, čo počula v svojom srdci, verná.

Naplnenie Božej vôle vyžaduje spoluprácu a aktivitu
  1. Vedela, že k naplneniu Božej vôle treba konať

Svätá Matka Tereza povedala: ,,Všetko robte tak, ako najlepšie viete, ostatné prenechajte Bohu.“ Rovnako, ako to bolo v prípade tejto obetavej svätice, to vidíme aj na samotnom živote Panny Márie, že nesedela pasívne na jednom mieste. Nečakala vo svojom dome nečinne na vyplnenie Božej vôle. Ešte pred narodením svojho syna sa vydala s Jozefom na cestu. Keď sa stala matkou, môžeme predpokladať, že ako všetky mamy sa starala o svojho syna, viedla domácnosť. Navštevovala príbuzných, žila v spoločenstve blízkych ľudí a apoštolov. A hoci zažila i veľa nepochopenia, strachu či nebezpečné situácie, dôverovala a konala.

 

Identitu veriacich nie je možné budovať bez vnímania toho, čo nám Boh hovorí
  1. Uchovávala si Božie slová v srdci

Povedzme si úprimne, ako dlho zostávajú Božie slová, prisľúbenia v našej mysli a  našom srdci? Často sa vieme nadchnúť pri počúvaní čítaní na nedeľnej omši, no vieme si tieto slová priniesť aj domov? Vieme ich v sebe niesť? Uchovať? Odovzdať iným? Mária často o týchto slovách premýšľala a uchovávala vo svojom vnútri. Niesla si ich so sebou, kamkoľvek šla. Či to bol moment navštívenia anjela Gabriela, návšteva príbuznej Alžbety alebo odchod jej syna do neba. Všetky tieto momenty boli uložené v hĺbke jej srdca. A neboli to len pekné a radostné chvíle, ale boli to i bolestné momenty, ktoré sú pre každú matku tie najťažšie.

Lebo pokorný človek je disponovaný na to, aby prijal veľké veci
  1. Bola pokorná, ale poznala svoju cenu

Vo svojom chválospeve – Magnifikate – Panna Mária s radosťou chváli Boha. ,,… lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný…“

Poníženosť a pokora neznamenajú, že budeme o sebe hovoriť, akí sme neschopní a nehodní. Veď sme milované Božie deti. Panna Mária sa tešila z toho, že čokoľvek sa v jej živote bude diať, Boh ju urobí hodnou. Počítala s ním. Keď vložíme to málo, čo ako ľudia máme, a to, čo nemáme, dáme Bohu ako potenciál na premenu, uvidíme veľké veci. Keď s Bohom spolupracujeme a nechceme všetko hrdinsky zvládnuť sami.

 

Titulná snímka: aleteia.org

Komentáre