TOP

Čistota v manželstve – láska a zodpovednosť

Čistota v manželstve predstavuje jednu z najmenej pochopených tém. Karol Wojtyla v diele Láska a zodpovednosť (toto dielo na viacerých miestach spomenieme) spomína štúdiu filozofa M. Schelera, ktorej názov je Rehabilitácia čnosti. Rehabilitácia znamená očistenie mena, prinavrátenie uznania. Vari cnosť stratila dobré meno? Vari cnosť čistoty stratila dobré meno? Vari ju ľudia neuznávajú za cnosť?

Scheler u ľudí spozoroval postoje, ktoré nie sú zrovna naklonené uznaniu cností ako hodnôt. Tento postoj spočíva v nesprávnom alebo v skreslenom vzťahu k samotnej hodnote. Je to nedostatok objektivizmu v hodnotení i oceňovaní a jeho prameň sa nachádza v slabosti vôle. Ide totiž o to, že vyššia hodnota si na realizáciu vyžaduje väčšie úsilie vôle. A tak je to i s čistotou; dovolím si povedať, že cnosť čistoty je pre pochopenie a realizáciu najťažšia práve preto, že si vyžaduje veľké úsilie vôle. Ešte predmanželská čistota je ako-tak zrozumiteľná, ale čistota v manželstve?! Načo? Aký má zmysel a čo to vlastne znamená?

 

 

Nie pasivita, ale aktivita

Problém tejto témy vidím v nesprávnom porozumení pojmu čistota. Chápe sa skôr negatívne: Aby sme sa nezašpinili, preto buďme čistí… To je trocha málo, nie? Aby mi to neublížilo, preto budem zdržanlivý… Ale skúsme sa na ňu pozrieť z iného uhla pohľadu. Byť čistý znamená, že moja láska je čistá, nezakalená, autentická, kreatívna. Je to láska, ktorá hľadá a koná dobro pre druhého človeka.

Je opakom egoizmu, je to teda aktívna široká láska, nie pasívny či defenzívny postoj k sexuálnemu aktu v zmysle: Radšej „to“ nerobme, aby sme sa náhodou (i keď žijeme v manželstve) neprevinili, lebo je to čosi, pri čom sa aj Boh červená… Nie. Sexuálny akt je zavŕšením a oslavou manželskej lásky. To je prvá dôležitá vec. No sexuálny akt nesmie byť zneužívaním druhej osoby ako predmetu!

Karol Wojtyla v knihe Láska a zodpovednosť píše, ako zabezpečiť osobu proti tomu, aby sa nestala pre druhú osobu iba prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Ak má byť táto možnosť vylúčená, musia mať obaja spoločný cieľ. „Týmto cieľom, ak ide o manželstvo, je prokreácia, potomstvo, rodina, ale súčasne úplná, stále vzrastajúca zrelosť spolužitia dvojice osôb vo všetkých oblastiach, ktoré so sebou prináša manželské spoločenstvo.“

 

 

Chcem tvoje dobro, spoločné dobro

Druhá vec je, že čistota – v zmysle „čistá láska k tebe“ – sa týka celkovej interakcie medzi manželmi. Teda slov, dotykov, gest, pohľadov… i tých najmenších, zdanlivo nepatrných prejavov lásky – vidiac cieľ v dobre pre druhého. Každý má svoje túžby, ktoré sa snaží realizovať. Ale nie všetky túžby a ich realizácia sú dobrom pre človeka. Ani príjemnosť sa nemusí zhodovať s dobrom pre človeka.

To, čo mi je príjemné, ešte nemusí byť dobré ani pre mňa, ani pre môjho manželského partnera, rodinu, deti… Dobro je čosi viac, má v sebe perspektívu večnosti – chcieť pre druhého dobro znamená chcieť mu pomôcť byť naplno človekom, dopomôcť mu ku konečnej spáse. V manželstve to však znamená ešte čosi viac. Obaja manželia majú mať na zreteli spoločné dobro – spoločný cieľ, ktorý ich dvoch zjednocuje zvnútra.

Totiž žiadna láska medzi osobami nie je mysliteľná bez istého spoločného dobra, ktoré ich spája. Karol Wojtyla píše: „Objektívna cieľovosť manželstva principiálne vytvára možnosť lásky a zásadne vylučuje možnosť používať osobu ako prostriedok na dosiahnutie cieľa ako predmetu užívania!“

 

 

Vernosť a čistota

Exkluzivita a čistota manželskej lásky sa okrem iného prejavuje vernosťou manželskému partnerovi. Táto vernosť je charakteristická vonkajšími i vnútornými skutkami (činmi). O tých vnútorných – myšlienkach, fantáziách, postojoch, rozhodnutiach – vie len osoba sama na základe introspekcie. Tie vonkajšie sú viditeľné navonok, ale ich zárodok je vnútri človeka, tam sa začína boj, ktorý sa tam môže hneď aj ukončiť, alebo prevaliť navonok – a vojna sa začína…

Vernosť je teda široká škála skutkov, postojov, rozhodnutí, myšlienok: od každodenných drobných prejavov vernosti cez vernosť v chorobe, hádke, prípadne dlhšom odlúčení. Ako vidíme, nejde teda len o vernosť v intímnej oblasti v zmysle nedopustiť sa smilstva v najužšom slova zmysle, pretože toto zlyhanie je už vyústením mnohých menších či väčších neverností. Čistota v manželstve je skôr proces než stav. Neustály exodus zo seba samého k manželskému partnerovi, až k úplnému zjednoteniu oboch manželov vo vzájomnej darujúcej sa láske.



Komentáre