#Čnosti: Odvaha – odvážime sa na ňu?

Rôzne zdroje potvrdzujú, že približne 85 – 95  % toho, čoho sa bojíme, sa nikdy nestane. Mať odvahu neznamená nemať strach. Práve vtedy, keď sa niečoho bojíme, potrebujeme pozbierať všetku odvahu, aby sme problému mohli čeliť. Cítiť strach je vlastne inštinkt prežitia alebo reakcia na podnety. Pocit strachu je v skutočnosti zdravý, pretože vďaka nemu dokážeme správne vyhodnocovať riziká. A vďaka nemu sme motivovaní cvičiť sa v odvahe. Byť odvážny znamená, že dokážeme konať aj napriek tomu, že máme strach.

Pri predchádzajúcich čnostiach sme sa často stretli s tým, že k ich budovaniu potrebujeme odvahu. Všetky sú so sebou úzko prepojené, no odvaha je niečo, čo dáva akýsi ,,drive“, pohon na to, aby sme niečo zmenili, zlepšili v našich životoch. A okrem toho je samotná odvaha tiež čnosťou.

Slovo „courage“ pochádza z francúzskeho jazyka, čo je práve odvaha alebo statočnosť. Aj v slovenčine máme prepojenie so slovom guráž, ktorého význam je tiež podobný. Tento francúzsky termín má svoj pôvod v latinskom slove „cor“, čo znamená „srdce“. Pôvodne sa tento termín týkal vnútorného presvedčenia alebo schopnosti čeliť obavám a ťažkostiam, pričom sa určite spájal so silou srdca. Postupom času sa rozšírilo do rôznych jazykov a nadobudlo význam odvahy a vytrvalosti v ťažkých situáciách.

Odvážne bytosti obdivujú už deti, či sú to superhrdinovia so špeciálnymi schopnosťami alebo hrdinovia z povolaní, ako sú hasiči, policajti, lekári, ktorí pomáhajú ľuďom. Ďalšiu tvár odvahy vidíme v situáciách, kde nie sú potrebné heroické výkony. Ide napríklad o situácie, v ktorých velenie preberie úzkosť, pochybnosti, znechutenia, neistoty…, ktoré nám hlboko strpčujú život a tým vytvárajú každodenné výzvy.

Odvaha znamená aj brodiť sa ťažkosťami, prebudiť v sebe vnútorného hrdinu a spoliehať sa nielen na svoje skryté zdroje, ale hlavne na Boha, ktorý je s nami v akýchkoľvek ťažkostiach a pomáha nám kráčať ďalej.

Ak sa snažíme byť stále odvážnejší a odvážnejší, pomáha nám to primerane reagovať na riziká a dosiahnuť pozitívne veci v našom živote. Avšak prekonávať vlastné obavy si vyžaduje tvrdú prácu. V konečnom dôsledku však posilníme svoje sebavedomie, sebadôveru, otvárajú sa nám nové možnosti, sme povzbudením pre iných a jednoznačne rastie aj vnútorný pocit spokojnosti a šťastia. Odvaha z nás robí aj úspešnejších ľudí, pretože sa zvyšuje pravdepodobnosť chytiť sa príležitostí a vybrať sa za svojimi snami.

VYHÝBANIE SA AKO (ZLO)ZVYK

Nevieme ovplyvniť a zmeniť každú situáciu alebo ľudí okolo seba. Preto je niekedy až potrebné z problému ,,odísť“. No ak sa vyhýbanie konfrontáciám stane zvykom, nemá to pre nás najlepšie výsledky. Každá zmena predstavuje neznámo – či sú to vzťahy, nové skúsenosti, práca. Ako sa na ne pozeráme, ovplyvňuje to, ako ich prijmeme a vyrovnáme sa s nimi. Naša myseľ je veľmi zaujímavá, pretože v nej sa vytvárajú všetky naše cesty, možnosti a zapletajú sa prekážky. Čo nám však prinesú, zistíme až vtedy, keď po nich vykročíme. Ak sa cesty zľakneme a ostaneme stáť, pretože na konci môže byť neúspech, nikdy sa nedozvieme, čo by nás na tej ceste čakalo. A toto prináša so sebou len falošný pocit istoty.

Jednou z foriem vyhýbania sa je potláčanie negatívnych myšlienok, pocitov menejcennosti či sklamania. Vyzerá to ako dobrá cesta, ako sa cítiť lepšie, no nakoniec sa nevyriešené problémy vrátia, často ešte v horšej podobe.

Oddych aktívny aj pasívny je rovnako potrebný. Niekedy nemáme kapacitu na nič, len na objatie pri zapnutom filme či seriáli, no ak má táto ,,činnosť“ prevahu nad všetkým ostatným, už to nie je v poriadku. Prokrastinácia je vyhýbanie sa povinnostiam a situáciám, ktoré sú pre nás nepohodlné. Počas ničnerobenia si v myšlienkach ospravedlňujeme svoje vyhýbavé správanie a vytvárame si alternatívne možné situácie, čo by sme ako mohli spraviť, no ostaneme len pri myšlienkach, akoby uviaznutí v kruhu.

Druhom vyhýbavého správania je aj kompulzívnosť (nutkavé správanie mať všetky drobnosti na presne určenom mieste) alebo rôzne závislosti. To všetko má spoločného menovateľa – úzkosť.

KROK ZA KROKOM

Kresťanská koučka a mentorka Ewellyne Trungelová nám ponúka svoj pohľad na čnosť odvahy:

,,Odvaha nie je absencia strachu: je to odhodlanie napredovať, aj keď strach cítime. Odvážni ľudia robia to, čo vedia, že treba spraviť – nie to, na čo majú chuť.“ (Joyce Meyer)

Slovo „odvaha“ v dnešnom svete zaznieva z rôznych strán – kedy, kde a prečo by sme mali byť odvážny. Často sa stáva, že sa práve kvôli tomu ocitneme v zajatí predstáv a nárokov iných ľudí.

Ako teda nájsť odvahu byť autentickým?

Je to o každodenných malých krokoch. O prekonávaní vlastného strachu v konkrétnych situáciách. Môžeme pri tom používať tieto jednoduché koučovacie otázky:

Aké by to bolo, keby sa vám to podarilo?

Čo môžete stratiť? A čo získať? 

Odvahu potrebujeme každý deň. Každý deň máme množstvo situácií, kde môžeme trénovať ten svoj ,,krok odvahy“.

Každý deň spravte ten najmenší možný krok pre seba.

Prekonať nervozitu, napätie, chvenie a záplavy studeného potu v náročnej situácii nie je jednoduché, no ani nemožné. Ako sa dá vzoprieť sa svojim obrom a žiť bez zbytočných obmedzení? Poďme si jednotlivé kroky možnej zmeny ukázať na príklade mojej mamky-introvertky, ktorá kedysi (mierne povedané) neobľubovala návštevy kaviarní, reštaurácií:

1. Identifikovanie situácií, v ktorých hľadáme únik, rozptýlenie, keď sa necítime pohodlne, odmietanie príjemných vecí. – Volali sme my, už dospelé deti, mamku trošku si vyjsť do mesta, posedieť pri kávičke, porozprávať sa. Ale načo? Veď to môžeme aj doma. Nemusí nás každý vidieť.
2. Vedome sa odhodlať k riešeniu, zmene, aj keď to nie je najpríjemnejšie. Akákoľvek zmena sa ráta. A každá sa začína v mysli. – Mamka s nami chcela tráviť čas, tak išla, aj keď na nej bolo vidieť, že jej to nie je najpríjemnejšie. A kávu mala vypitú do troch minút.
3. Malými krokmi k veľkej zmene. – Po nejakom čase sme si ku kávičke dali už aj koláč a posedeli dlhšie. Potom sme šli už aj na obed. Postupne sa mamkin ,,zlý“ pocit začal vytrácať a dnes chodí von bežne už aj s kamarátkami.

Možno nešlo o nič zásadné a nevyhnutne to k životu mamka nepotrebovala, no ukracovala sa takto o príjemne strávený čas a odvaha, ktorú nabrala, sa odzrkadlila aj v iných životných situáciách.

Stresujúce myšlienky a nepokoj určite prídu, no nedávajme im moc ovládať nás, ktorú vlastne ani nemajú. Nič nemáme stopercentne pod kontrolou, iba svoje vlastné rozhodnutia. Ernest Hemingway veľmi pekne popísal odvahu ako „milosť pod tlakom“. Berme naše životné výzvy ako príležitosť porásť a hľadajme v každej situácii Božiu vôľu a pôsobenie.

Úlohy (nielen) nadnes:

1. Niekto dokáže liezť na skaly, iný skáče s padákom, vy možno nie. A je to v poriadku. Nie každý potrebuje k životu takýto adrenalín. Sústreďte sa na svoje mentálne obavy a limity, ktoré zasahujú do vášho každodenného života. Zamerajte sa na ovládnutie svojho strachu, ktorý vám znemožňuje nejakú maličkosť v živote. Nájdite aspoň jednu.
2. Druhá úloha je pokračovaním prvej. Neobchádzajte komplikáciu, postavte sa jej. Tak ako sa svalová hmota buduje cvičením, opakovaním, napínaním aj zlyhaním, rovnaký proces zvoľte pri jednom svojom trápení.
3. Máte vo svojom okolí odvážneho človeka? Povedzte mu o tom. Či vás už oslovuje spôsobom života, odhodlaním alebo vytrvalosťou, poďakujte mu, že je pre vás vzorom.

Foto: pexels.com