#Čnosti: Vďačnosť – nestojí nás veľa a odmení sa nám pocitom šťastia
Vďačnosť je odvodená od slova gratia, milosť, po latinsky gratitudo. Podľa významu je to teda odpoveď na milosť. Práve milosť je nezaslúžený dar od Boha pre nás, avšak aj ten niekedy berieme ako samozrejmosť. Najviac sa vďačnosť prejavuje, ak niečo dostaneme zadarmo, no mali by sme ju vyjadrovať aj vtedy, ak dostaneme to, čo nám patrí.
Už Cicero tvrdil, že vďačnosť je matkou všetkých čností a je hlavnou povinnosťou človeka. Navyše, slovenské slovko vďačnosť má samotnú čnosť v názve. No často sa na ňu zabúda.
Dnešný človek je veľmi zameraný na výkon, a tak sme sa naučili chcieť stále viac a viac. Porovnávame sa s ostatnými a zdá sa nám, že nedostávame toho toľko, ako by sme si možno zaslúžili, resp. máme menej ako ostatní. Ale čo tak pozrieť sa na situáciu opačne? Určite je niekto, kto si toto môže povedať vo vzťahu k nám. Niekto nemá ani to, čo my berieme ako samozrejmosť. Alebo nás jednoducho naša radosť z daru prevalcuje a spôsobí, že zabudneme ďakovať. Ako napríklad uzdravení malomocní v evanjeliu: Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ (Lk 17, 16-19)
CESTA K ZDRAVŠIEMU ,,JA”
Vďačnosť sa opisuje ako pamäť srdca alebo aj ako jeho sebarealizácia, ktorá sa vyjadruje a prezentuje v procese vďaky.
Postoj vďačnosti musíme budovať. Tento proces môže pozostávať z troch bodov:
- Identifikácia – Najprv musíme rozpoznať, čo je v našom živote dobré.
- Ocenenie – Nastáva vtedy, ak uznáme, že daná vec má pozitívny dopad na nás alebo naše okolie.
- Expresia – Ide o vyjadrenie citu za prejavené dobro. Nestačí vďačnosť vo vnútri iba cítiť.
Hoci si to neuvedomujeme, vďačnosť potrebujeme, aby sme boli šťastní. Odborníci tvrdia, že nám dokonca zlepšuje zdravie. Je to pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa do tela vylučujú hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Nezabúdajme ďakovať. Tieto slová menia svet.
VĎAČNOSŤ AJ ZA MALINKÉ VECI
Spýtali sme sa siedmakov na základnej škole, čo je pre nich vďačnosť a za čo sú vďační. Skúsme sa aj my inšpirovať ich úprimnosťou a otvorenosťou k tejto čnosti:
„Každý z nás by mal byť vďačný za to, čo má. Nie každý má to, čo chce, ale niekto nemá to, čo má on. Ale všetci máme spoločné, lásku, dôveru a rozum. !
„Je to pre mňa vec, ktorá by mala byť pre každého samozrejmosťou. Pre mňa je to fakt, že Slovensko nie je vo vojnovom konflikte, že netrpíme hladom, chudobou, že mám vzdelanie, oboch rodičov, bývanie, pitnú vodu alebo bezplatný lístok na MHD.“
„Niektorí ľudia berú všetky veci ako samozrejmosť a vďaka im uchádza. Vďačnosť je pocit, ktorý neteší len ľudí, ktorým ho dávate, ale aj vás, pretože ten človek mal toľko dobroty vám pomôcť.“
„Vždy treba ďakovať. Ukazuje to váš charakter. Je to pre mňa dôležitá emócia.“
„Ja som vďačný za každý deň, či je dobrý, alebo nie.“
„Kvôli tomu, že sú ľudia nevďační, začnú byť nervózni, naštvú sa, začínajú nepokoje, vojny. Ja som vďačný za veľa vecí, hlavne rodinu, jedlo, školu, pokoj v našom štáte.“
„Mali by sme byť vďační aj za malinké veci, ako napríklad úsmev. :)“
„Som vďačný ľuďom, ktorí mi pomôžu v ťažkej chvíli. Za to, že mám okolo seba blízkych ľudí. Za život, lebo je to dar.“
„Vďačnosť – sú to veci, za ktoré by som dala hocičo, len aby to bolo stále pri mne.“
„Vďačnosť je pre mňa dôležitá emócia, kvôli ktorej sa pravdepodobne nevysťahujem zo Slovenska. Je to pocit, ktorý núti vedomie byť vďačný, poďakovať niekomu, keď pre nás niečo urobí, niečo nám daruje, vyjadrí súcit, empatiu.“
PRŠÍ, MÁM VŠAK ŽLTÉ GUMÁKY
Svoj pohľad na túto čnosť a tipy na to, ako sa v nej môžeme zdokonaľovať, nám napísala kresťanská koučka a mentorka Ewellyne Trungelová:
Život nám prináša rôzne situácie a aj naše reakcie na tieto situácie môžu byť rôzne. Pre mňa budovať vďačnosť v každodennom živote znamená zmenu postoja – pre vďačnosť sa totiž môžeme rozhodnúť.
Napadá mi príklad – keď ráno vstávam do práce a zistím, že prší. Môžem byť od rána znechutená a vniesť túto náladu do celého dňa. Alebo môžem byť vďačná, že prší, lebo si predstavím, ako si obujem svoje obľúbené žiarivé žlté gumáky :).
A na taký každodenný „tréning vďačnosti“ je dobré večer sa obzrieť na prežitý deň a nahlas si povedať, za čo sme vďační. Ak to nahlas vyslovíme, tak to uvedomenie bude silnejšie. Vďačnosť nás učí vidieť krásu, ktorá nás obklopuje.
Úlohy (nielen) na dnes:
- Zapisujte si váš deň, čo ste zažili, kde ste boli, aké zázraky (aj tie najmenšie) sa udiali. Keď sa do svojho denníka pozriete spätne o nejaký čas, určite vás zaplaví vlna vďačnosti.
- Dajte si výzvu 100 dní hľadania vďačností v každom dni a urobte si zoznam. Niekedy to pôjde ľahko, inokedy budete musieť viac hľadať, no vybudujete si tým zvyk vďačnosti.
- Všímajte si každodennú rutinu – vašu aj ľudí vo vašom okolí. Čo pre nás niekto dennodenne robí a neberiete za dôležité poďakovať mu za to? Je čas napraviť to.
Autor: Karolína Smolinková
Snímka: Canva