Čo ešte máš opustiť?

Potrebujeme mať jasno v pojmoch, ty, ktorý stojíš v rieke manželstva. Pretože niektoré súvislosti so slovíčkom „opustiť“ berieš veľmi okrajovo. A možno ani nevieš, aké sú dôležité.

Áno, kňazi, rodičia, aj tvoja viera či denné čítanie Písma ti vryli do pamäti, ba možno aj do srdca, že potrebuješ opustiť svojich rodičov, aby si mohol vytvoriť novú „jednotku“, novú rodinnú bunku s tým, koho si si vybral a komu si pred tvárou Boha povedal „áno“.

Nejdem tu teraz rozoberať, či to bolo ťažké a čo všetko máš a nemáš robiť, ak máš opustiť svojich rodičov. Pretože toto je len jedna časť opustenia a v štádiu určitého rebelstva či nespokojnosti ti to môže prísť celkom fajn.

Ale s opustením sme neskočili, ani náhodou.

Opustiť – to znamená zanechať to, čo bolo. A musí byť na to vážny dôvod, tak v pozitívnom, aj negatívnom slova zmysle: to, čo prichádza, čo je pred tebou, je tak úžasné, že všetko predtým nedosahuje ani zďaleka jeho krásu, úroveň a silu. A tak to vrece problémov so sebou samým, čo si so sebou vliekol (a možno tušil, že to nie je celkom OK ani voči tebe, ani voči druhým), treba teraz tiež rovnako zanechať.

 

 

Vstup do manželstva a život v ňom si vyžaduje aj tento osobný, radikálny rez, ver! A buď si istý, že toto rozhodnutie bude len požehnané, aj keď bude ťažké ho žiť. Ak máte lietať na krídlach lásky, nemôžeš do výšky ťahať svoje závažie – bude vás oboch ťahať k zemi!

Tak začneme, prísne a rozhodne – lebo lietať chceme.

Opusti svoje zlozvyky, všetko to, čo neprináša požehnanie a šťastie pre toho druhého, a tým ani pre vás dvoch. Je toho za vrece, ako slobodnému ti to nevadilo.

Príliš veľa času venovaného televízoru, počítaču či mobilu. Zriekni sa toho! Opusti! Tvojou prvou komunikačnou šnúrou tu na zemi má byť živé (live) rozprávanie sa s tvojou polovičkou – a žiadna technika tomu nieže nemôže ani konkurovať, ale nemôže ani „robiť spoločnosť“. Žasol by si, ako veľmi zraňuje toho druhého fakt, že s ním „rozprávaš“ a pritom „riešiš“ na fb či v mobile iného človeka, ktorého status má byť podstatne nižší, ako tvojej lásky.

Príliš šialené zažranie sa do tvojho koníčka. Veď hej, šport, turistika, rybárstvo či diskotéky sú samo osebe dobré veci. Ale: teraz ste dvaja a tvoj čas má mať iný rebríček a iné rozloženie hodín. Čo dáš svojej láske, ak budeš každý deň kdesi na tréningu, ak ujdeš od nedeľného obeda, lebo práve najlepšie berú, ak pre turistiku a nádherný výhľad nevidíš, ako veľmi túži s tebou ísť na nedeľnú svätú omšu či potrebuje pomoc v záhrade. Brzdi: treba nájsť pomer, ktorý bude dobrý pre vás oboch, ak vás to oboch baví. Ak nie, dobre si spočítaj, čo a kto je pre teba priorita. A to, čo je nižšie, opusti.

 

 

Priveľká sebaláska. Manželstvo nie je o tom, že ty si vyložíš nohy a ten druhý bude okolo teba skákať a robiť viac, ako full servis. Manželstvo je o dobrovoľnom darovaní sa z lásky pre toho druhého, a tento počin sa starodávnym pojmom volá dosť nepríjemne: obeta. Znamená to, že sa dívam najprv na toho druhého, na to, čím môžem urobiť šťastným jeho… a nepočítam, koľko sa ujde mne. Vo zdravom vzťahu, kde takto myslia obaja, nemá žiadny narcizmus či egoizmus šancu. Nevzdychaj ako vojnový veterán po treťom kýchnutí a nepíš si domácu PN. Nebuď slepý, ak je v kuchyni hora riadov a ona tíši vaše dieťa v horúčke. Nenechaj sa ľutovať, ako ťažko sa máš v práci. Nebuď smrteľne unavený už len pri pohľade na čokoľvek, čo treba doma urobiť. Nevyžaduj a nevydupávaj si právo na oddych bez ohľadu na toho druhého. Vyhoď, opusti to slovíčko „seba“ zo slova „sebaláska“. Pretože má ostať iba skutočná láska.

 

Opusti svoje možno nevyslovené predstavy o tom, ako sa má ten druhý zmeniť, a to zajtra! (Aj tak už je neskoro). Fajn, možno má ozaj tvoj manžel problém, ktorý treba riešiť – ale ver, veľa vecí sa začne ozaj meniť, ak sa v prvom rade začneš meniť ty! Prestaň používať „kedy konečne už urobíš, čo ti vravím!“ a začni používať: „Rozumiem ti, ako by som ti mohol pomôcť? Čo môžem pre teba urobiť?“ A zamýšľaj sa nad tým… ak máte urobiť spoločný krok dopredu, musíte ho urobiť obaja.

Opusti trochárstvo, priemernosť a flegmu voči všetkému. Možno ti to tak stačilo na prežitie doteraz, „dal“ si tak strednú aj vysokú školu, ba aj v práci to stačí na slušný príjem a šéf to vždy prežije, už vie, že ťa nezmení. Tvoje manželstvo však nie je tvoje zamestnanie ani štúdium. Tvoje manželstvo je životný projekt, tvoj sen a poslanie – ak ťa tam Boh poslal a chce mať. V tom prípade žiadny priemer, žiadne „nepretrhnutie sa“ nestačí. Vydaj zo seba všetko, celé svoje „ja“, to najlepšie, čo v sebe máš: pre neho, pre ňu! Pretože ten druhý ti za to stojí každý deň, až do smrti!

 

 

Zriekni sa ľudí, ktorí ti zacláňajú vo výhľade na tvoju manželku či manžela. Ja viem, môžete sa poznať s Ferom či s babami „sto rokov“ a furt si máte čo povedať. To je v poriadku. Ale všetky vzťahy sa potrebujú nanovo usporiadať, ak vstúpil do tvojho života „pán pravý“ a „srdcová dáma“. Ak visíš na pive dlhšie ako v objatí so svojou manželkou, ak prechatuješ hodiny s kamoškami a potom vymetiete megashopping centrum (a vašu rodinnú kasu), tak potom toto opustenie ešte u teba nie je tam, kde má byť.

Opusti predstavu, že „kauza“ Boh a kostol je od sobáša úspešne za nami a na spokojnosť toho hore postačí tá jedna omšička raz za čas. V tomto vzťahu ste ozaj traja a nie náhodou, a nie preto, aby ťa Boh kontroloval. Ak máš všetko opustiť a ak máš zo seba vydať to najlepšie, sám od seba, ľudským spôsobom, to nedáš. Nedokážeš mať v sebe toľko lásky, toľko obety, toľko odpustenia, toľko nových šancí, toľko nehy, toľko pokoja, aby si vládal každý okamih, kedy si blízko svojej lásky, opustiť svoje pádom zranené „ja“. Ak nepustíš do svojho života a do vášho života Boha a to do každého okamihu, neporastiete… a môžete si zovšednieť, nebudete  spolu vládať niesť kríže v krízach – ktoré určite prídu ako výzva na rast vašej lásky.

Ešte stále si myslíš, že si všetko opustil a si dobrý manžel?