Čo ma učíš, keď sa mi dávaš
Občas to možno vyzerá ako ideál. Ale predsa, v okamihoch vzájomného darovania sa, vo chvíľach, keď zabúdame na svoj egoizmus a vnímame sa aspoň na chvíľu očami dokonalej Lásky, sa cítime viac ako v siedmom nebi.
Zranenie a túžba
Ešte z raja nám ostal pocit hanby a zlyhania a tiež neskutočná túžba byť spolu. Túžim ťa milovať viac, ako som schopná. No na druhej strane, stále cítim ono zranenie a strach: ako sa ti dobre darovať, aby som ti znovu neublížila, aby bol dar môjho ja pre teba požehnaním, výzvou, výživou k tvojej svätosti a dozrievaniu? Viem, že túžiš vidieť vo mne krásu – takú, ktorá nie je len o pôvabných krivkách môjho tela, dobrom mejkape a peknom oblečení s účesom, ktorý mi svedčí.
Hľadáš krásu, ktorá ti pripomenie nebo, odkiaľ sme pôvodne vyšli a kam sme znovu povolaní k tomu, ktorý je krásnou Láskou. Táto krása ťa priťahuje a vábi a ja som pre teba tým najsilnejším viditeľným miestom zjavenia. Lenže aj moja krása je zranená pádom – a môže byť pre teba darom aj prekliatím. Totiž, všetko, čím som iba zvonku príťažlivá, ti ubližuje, ak nepriložím k tejto kráse aj krásu srdca a duše. Ak som len telo, pekné handričky, zladené farbičky… ak som len inteligencia a šarm, ak len na tomto staviam svoje ženstvo a svoju hodnotu, vyvolávam v tebe hlúpu a nás oboch zraňujúcu túžbu „mať“ ma ako predmet.
Niekedy to ani nemusím robiť ja: robia to za mňa médiá plné nahoty a návnady na sex. Robia to aj tvoji kolegovia, ktorí vnímajú ženy ako objekt nasýtenia svojich telesných potrieb. Robí to za mňa spoločenský tlak, ktorý tvrdí, že tento postoj muža voči žene je normálny. A tebe sa niekedy zdá, že byť mužom podľa týchto parametrov je pravdivé a bodka. A hlavne: je to také ľahké!
Rovnako ja hľadám u teba istotu a ochranu. Je to presne to, čo mi chýba a prečo ja hľadám Boha ako lásku celým svojím srdcom a prečo mi ťa Boh dal. V tebe mám nachádzať všetko, čo chýba môjmu srdcu a čo ma má privádzať k Bohu viac a hlbšie.
Liek
Našťastie, dostali sme zbraň od Boha a tým aj liek, aby sme sa dokázali dostatočne dobre milovať. Tou zbraňou je láska, ktorá robí krásnymi moje srdce a moju dušu. Táto krása „tri v jednom“ (telo, srdce, duša) má silu, ktorá dokáže najprv meniť mňa… Tým, že prijímam Lásku do svojho života, stávam sa ňou a podľa jej vzoru sa stávam darom predovšetkým pre teba.
Okamihom darovania sa pre teba môže Boh prostredníctvom tejto Lásky vo mne meniť a uzdravovať tvoje srdce muža. Potrebuje na to práve spôsob mojej odovzdanosti a dôvery, ktorá láme tvoje „macherstvo“ a robí ťa citlivejším a pozornejším, zodpovednejším za dar, ktorý dostávaš. Už nie si lakomec, ktorý sa zavrie so svojím pokladom do pivnice a ako pravý držgroš nechá oplesnivieť a ničiť všetko nádherné vo svojej pokladnici iba preto, lebo je to len jeho!
Si múdry kráľ, ktorý zasadí svoje drahokamy do svojej kráľovskej koruny, aby sa stali súčasťou tvojho ja, tvojho majestátu, tvojej moci… tvojho mužstva a robili ťa hodnotnejším a citlivejším. Tým si, keď ma prijímaš takú, aká som… keď ma počúvaš… keď pre teba nie som len objekt uspokojenia, ale spolupracovník na raste a zdokonaľovaní.
Presne tento postoj, z ktorého vyžaruje tvoj úžas nad mojou mäkkosťou a vedomým odovzdaním sa, ťa fascinuje: pretože vieš, čo vo mne dostávaš. Je to viac ako len potešenie na polhodinku. Naša manželská intimita sa mojím darovaním a tvojím prijímaním stáva okamihom a situáciou, ktorá nám obom sprítomňuje Boha a pozýva nás každým spojením stávať sa mu ešte viac podobnými.
Dozrievať v láske
Hej, mením sa… a ty sa meníš tiež: tým viac, čím viac obaja spoločne, dobrovoľne a ochotne vnímame toto pozvanie milovať a byť milovaní od Boha. A je zvláštne, že tento posun k dorastaniu do plnosti lásky funguje aj vtedy, ak je na chvíľu, dlhšiu či kratšiu, jeden z nás neochotný byť darom… aj vtedy Boh dokáže prinášať v tom druhom požehnanie a rast pre oboch a dávať silu tomu jednému milovať viac, ako je v ľudských možnostiach.
Je to náročné zadanie, oveľa ťažšie, ako len si poslúžiť. Je to výzva prekonať svoje ego a škrabkanie svojho pohodlia a chutí, aby som bol k dispozícii pre toho druhého. Nie je to štandard, ktorému by každý, hoci aj z kresťanských manželov, rozumel, a ešte menej štandard, ktorý bude prijímaný svetom. Pretože vyžaduje odkrojiť príliš veľa zo seba samého, aby nakŕmil potreby toho druhého. Pretože odmieta trhať zo svojho manžela to, na čo má chuť, iba preto, lebo on chce. Už vie, že tento spôsob lásku v skutočnosti zabíja a nie živí.
Vnímanie nášho poslania v manželskej intimite cez videnie Boha nás totiž postupne uzdravuje zo zlého nazerania na naše telo; ničí naše vlastnícke túžby mať telo toho druhého pre vlastné ľubovoľné použitie; učí nás oboch, každého osobitne, hľadať spôsoby a možnosti, ako v prvom rade urobiť toho druhého šťastným – a to nielen v okamihu manželského spojenia.
Ak sa dívame na seba navzájom očami Božej lásky, neprestávame žasnúť nad tým, koho Boh k nám postavil… a túžime ho chrániť a zveľaďovať. Každý deň nám prináša nové a nové objavy osobitosti toho druhého pri nás, každý deň sa znovu utvrdzujeme v tom, že mať sa blízko je dar sám osebe, a sme znovu viac vďační Bohu. Za to, že nám dovolil stretnúť sa, myslel na nás skôr, ako sme my o sebe tušili, a že nám dovolil žiť v plnosti a jednote.
Ako by sme sa potom mohli brániť požehnaniu života v tele a v duchu? Ako by sme potom mohli kalkulovať a chladne Boha podozrievať z nepochopenia našich možností a síl prijať dieťa? Ako by sme potom mohli hovoriť, že nemáme dosť miesta v srdci prijať tam kohokoľvek, kto nám bude zverený do sprevádzania a narodí sa pre naše manželstvo z Ducha, aby sme mu pomohli rásť a dospievať?
Ak sa dívame na seba navzájom očami lásky, očami úžasu a darovania sa, očami prijímania sa a odovzdanosti, otvára sa nám srdce a nebojíme sa viac milovať a slúžiť nielen sebe navzájom, ale aj tým, ktorých stretávame. Ak sa milujeme podľa Božieho receptu, stávame sa znovu skutočnou ženou a skutočným mužom.
Je Boh zlý, ak ponúka toto tajomstvo lásky manželom v ich intimite tela a duše?
Kto má uši, nech počúva. Kto má srdce, nech otvorí. Boh klope.