TOP

Čo som ti nikdy nesľúbil(a) pred Bohom

Možno sme mali hovoriť o týchto veciach skôr, ako sme celí unesení stáli pred kňazom a vyslovovali slová manželského sľubu. Nikdy však nie je neskoro ujasniť si, o čom ten sľub je a o čom nie, v pohľade na našu intimitu.
Nesľúbil(a) som, že budem živiť tvoj egoizmus

Je jasné, že každý z nás túži po vzájomnom darovaní sa celým telom a celou dušou. A vieme už aj to, že muž sa zapaľuje pre túto potrebu podstatne častejšie a rýchlejšie ako žena. No napriek tomu ostáva podľa Božieho zámeru vzájomné telesné spojenie manželov znamením jednoty.

Akonáhle tam prevažuje pud nad láskou, nekontrolovateľná žiadostivosť nad spoločným nadšením pre vzájomné milovanie, presahuje ego jedného celý tento pohlavný styk a ničí tým nielen jednotu, ale aj osobnosť každého z manželov. Jedného pridusí neovládané sebectvo a vyžadovanie (niekedy až do straty dôstojnosti), druhého to isté sebectvo a vyžadovanie oberie o skutočnú lásku, ktorá sa chce darovať.

Takémuto spôsobu vzájomného telesného intímneho spojenia sa nedá hovoriť darovanie, pretože je „ukradnutím“ toho druhého. Ak je jeden z nás vyčerpaný, chorý, bez citového zázemia, ktoré mu má poskytnúť ten druhý, žiadny pohlavný styk nie je v tomto stave skutočným darovaním sa. Akonáhle si „vezmem“ telo toho druhého napriek okolnostiam len pre svoju vlastnú túžbu, znižujem svojho manžela na úroveň tovaru, nie vzácnej osoby.

Tým, že si vstúpil do manželstva, nedostal si celoživotnú konkubínu na požiadanie dvadsaťštyri hodín denne, rovnako to platí v opačnom garde od ženy k mužovi. Toto som ti nesľúbil(a).

 

 

Nesľúbil(a) som ti „bezpečný“ sex

Každý manželský akt, teda telesné spojenie manželov v láske a v darovaní sa, má byť otvorený životu. A nie je ním ani vtedy, ak sa obaja manželia zhodnú na tom, že zavrú svoje lono pred Bohom ako darcom života a nebudú prístupní tomu, aby ich Boh požehnal. Intímne manželské spojenie má vždy prijímať, od začiatku prvých nežností až po doznenie, Boha do svojho priebehu – a to aj tým, že nezavrie dvere požehnaniu nového života.

Ak je v Písme vyjadrené, že dar detí bol a je najvyššou formou Božej priazne a „zabraňovanie“ tomuto požehnaniu Boh prísne trestal odobratím iných dobier (ba aj života), používanie akýchkoľvek prostriedkov brániacich počatiu, od prerušovanej súlože až po nové formy antikoncepcie, hovorí: „Nestojím o tvoje požehnanie, Bože! Nestaraj sa mi do toho, čo robím v posteli!“

Oveľa zraňujúcejší scenár nastáva, ak jeden z manželov nesúhlasí s týmto postojom. Znovu nastáva delenie jednoty práve pre neotvorenie sa životu a požehnaniu. Nie, toto som ti nikdy v manželskom sľube nesľúbil(a)!

 

Nesľúbil(a) som ti stratu svojho „ja“ a svojej dôstojnosti

V čase, keď si si ma vzal(a), žasol/žasla si nado mnou a často bolo počuť komplimenty na moju postavu, schopnosti, dary, myšlienky. Bol(a) som pre teba niekto mimoriadny, vzácny. Toto potrebujú manželia vzájomne pociťovať každý deň napriek všednosti dní a povinnostiam, ktoré im prináša život a starostlivosť o rodinu.

Oveľa viac to platí v okamihoch manželskej intimity: vzájomná úcta, úžas, citlivosť, nežnosť, pozornosť a prejavenie jedinečnosti dokáže práve cez manželské spojenie ešte viac posilniť dôstojnosť a zdravé sebavedomie toho druhého. Alebo – v opačnom prípade – ich zabiť či vážne naštrbiť. Požadovať telesné spojenie spôsobom, ktorý nie je hodný manželov milujúcich sa v Bohu, nebrať do úvahy stav, prežívanie a potreby svojho manžela počas predohry aj intímneho styku znamená, že pre mňa nemá hodnotu, lebo sám som si prvou a jedinou hodnotou.

Čo prináša toto poznanie (a prežitie takéhoto styku) tomu druhému? Aké zranenia? Možno sa potom čudovať odstupu, ba až odporu k takémuto styku? Nie, nik nesľuboval v manželskom sľube, že sa stane pre požadovačnosť druhého nulou.

 

 

Čo som určite sľúbil(a), je vedomie, že sa ti chcem stále darovať a byť pripravený/pripravená darovať sa ti

Slobodne, s radostným rozhodnutím. Bez odmietania a bez naliehania. Bez uhýbania a užívania si mimo manželského lôžka. Bez tlaku a používania akejkoľvek antikoncepcie. Chcem sa ti darovať a chcem ťa milovať rovnako, ako Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu… hoci vedel a vie o jej slabosti, o jej „muchách“.

Mojou jedinou manželskou povinnosťou – rovnako ako to robí Kristus stále voči Cirkvi – je milovať bez podmienok (robiť ti dobre láskavosťou, prijatím, počúvaním, pozornosťami, ktoré sú aj po dvadsiatich rokoch manželstva najlepšou predohrou pred milovaním) a ctiť bez zraňovania (a teda stále žasnúť nad tebou, kým si, koho mi Boh daroval, a pristupovať k tebe ako k vzácnosti, ktorá už nemá žiadnu kópiu).

Manželský sľub žitý do dôsledkov je najlepším afrodiziakom pre manželov – a Boh sa z toho nesmierne teší!



Komentáre