TOP

Daniela Makovníková: Knihy otvárajú deťom svet fantázie, ale aj poznania

Ako inšpirovať deti k čítaniu? Oplatí sa s deťmi doma tvoriť? Dá sa čítanie prepojiť s výtvarnou tvorbou? Odpovede na tieto otázky sme hľadali spolu s Danielou Makovníkovou, mamou, učiteľkou, milovníčkou kníh a výtvarného tvorenia, ktorá už niekoľko rokov pomáha rodičom s deťmi objaviť krásu čítania a tvorenia.

Knihy, a osobitne tie detské, sú veľmi dôležitou súčasťou tvojho života. Myslím, že môžeme povedať, že ťa detská literatúra fascinuje. Kedy a ako vznikla tvoja láska ku knihám?

Láska ku knihám prišla tak postupne. Keď som bola malá, otec mi zvykol čítať pred spaním. Utkvelo mi v pamäti najmä jedno leporelo (ktoré mám dodnes) – je v ňom dom s oknami a v každom okne sa odohráva niečo iné. Môj otec mi k tým obrázkom rozprával neuveriteľne zaujímavé príbehy. Vyzeralo to tak, že ho to bavilo rovnako ako mňa.

K takému samostatnému a oduševnenému čítaniu som sa dostala asi až na gymnáziu. Mala som dobrú učiteľku slovenčiny, Danu Haškovú, vďaka ktorej ma chytila dokonca aj povinná literatúra. Keď som potom začala chodiť na vysokú školu pedagogickú, detskú literatúru nás učil Ondrej Sliacky a Miloš Ondráš. Práve on nám dal tip na jeden antikvariát kúsok od školy. Chodievala som do neho objavovať a kupovať detské knihy.

 

Takže detské knihy ťa zaujali ešte pred tým, ako si mala vlastné deti?

Áno, môj záujem o detskú literatúru začal vznikať počas štúdia pedagogiky. V detských knihách som objavila obrovský potenciál. A dodnes ma fascinujú. Zaujíma ma, aké knihy vyšli, ale pátram aj po starších tituloch. Dá sa povedať, že detské knihy zhŕňam. Kupujem ich, no tiež si ich požičiavam. Snažím sa mať prehľad, ale nedá sa mať ich všetky doma.

 

 

INŠPIROVAŤ K ČÍTANIU

Spomínala si potenciál detskej literatúry. Prečo je dôležité, aby deti čítali?

Tu existuje viac rovín… Na začiatku je to hlavne budovanie puta. Keď čítame deťom, tak nám väčšinou sedia na kolenách alebo hneď vedľa nás. Takže je to spojené aj s dotykom, pritúlením. No aj keď sú deti staršie a stanú sa z nich samostatní čitatelia, tak je stále dôležité im čítať a rozprávať sa o tom, hoci sa nám to môže zdať zbytočné alebo časovo náročné.

Ďalej je to zmysluplné trávenie spoločného času, spoznávanie materinského jazyka, rozširovanie slovnej zásoby. Otvorenie brány do sveta kníh a sprostredkovanie takzvaných knižných konvencií: deti od útleho veku spoznávajú, na čo kniha slúži, ako sa s ňou manipuluje, postupne zisťujú, že ju niekto napísal, niekto ilustroval… Tiež spoznávajú rôzne žánre či si budujú čitateľský vkus. Knihy otvárajú deťom svet fantázie, ale taktiež sú pre nich aj zdrojom informácií. Tie sa učia systematizovať, prepájať, porovnávať a rozvíjať tak kritické myslenie.

 

Kritické myslenie je naozaj v dnešnom svete plnom informácií pre mladých ľudí kľúčové…

Presne tak. A už tu vidíme, ako pekne vedia deti porovnávať informácie, ktoré získajú z rôznych kníh. Jeden z mojich synov sa napríklad zaujímal o zvieratá. Rád čítal rôzne encyklopédie, v ktorých sa dozvedel množstvo informácií o živočíšnej ríši. Keď potom čítal rozprávku, v ktorej sa stretla žirafa s tigrom, tak hneď vedel, že žirafy a tigre nežijú na rovnakých miestach a prišiel mi povedať, že v tej knižke je takáto nezrovnalosť. Tiež ho veľmi hnevá, keď vidí v knihe ježka nakresleného s jabĺčkami a hruškami.

A presne toto sú základy kritického myslenia, ktoré budú deti veľmi potrebovať neskôr, keď sa stretnú s rôznymi informáciami napríklad na internete či u rovesníkov.

 

Na to však potrebujeme, aby deti čítali… Čo máme robiť, aby sme deti motivovali k čítaniu?

Namiesto slova motivovať by som asi radšej použila slovo inšpirovať. Motivovať môžeme zvonku, ale lepšie je, ak má dieťa vlastnú túžbu si čítať a má z toho radosť. Je dobré, ak sú deti obklopené knihami už odmalička… U nás doma máme veľa kníh a sú na rôznych miestach. Deti knihy vidia a majú ich stále k dispozícii.

Tiež je kľúčové deťom čítať, a to malým aj veľkým, ako som už spomínala. A keďže sa im čítanie spája s niečím príjemným, teda s časom stráveným s rodičom, tak si ho samozrejme obľúbia. Ďalšia vec je byť príkladom. Je super, keď deti vidia aj nás dospelákov čítať si a nie len pozerať do telefónu či počítača. Vidím to aj na sebe, ako ľahko sa dá prehupnúť z nadšenej čitateľky do závisláčky od mobilu. Tu je to však zásadné, pretože deťom nič neujde z dohľadu. Podporiť môže aj pekne pripravený kútik, ktorý k čítaniu priam láka. Tiež je dôležité správne vybrať, aké knihy deťom ponúknuť.

 

 

KNIHY MÔŽU MAŤ AJ TERAPEUTICKÚ FUNKCIU

Detských kníh je na trhu veľmi veľa. Podľa čoho treba deťom vyberať knihy?

Je dobré vyberať podľa toho, čím práve deti žijú, čo ich baví, čo riešia. Ak vidíme, že sa zaujímajú o zvieratá, sopky alebo čokoľvek iné, môžeme im v knižnici požičať knihu alebo ideálne aj viac kníh rôznych žánrov, v ktorých sa o tejto téme dočítajú viac. Tiež nám knihy môžu napomôcť, keď deti riešia nejakú životnú situáciu: napríklad majú problém podeliť sa alebo sa niečoho boja. Môže to byť aj smrť blízkeho. Našťastie existuje veľa krásnych príbehov aj na takéto ťažké témy. Preto je dobré mať v knihách prehľad, aby sme vedeli deťom vybrať tú správnu. Tu môžu mať knihy naozaj terapeutickú funkciu.

 

Vieš nám povedať nejaký príklad, ako môžeme použiť čítanie kníh, keď majú naše deti problém s nejakou konkrétnou situáciou?

Môj syn mal napríklad problém prijať jedného chlapčeka, s ktorým sme sa stretávali. Tak som mu ponúkla knižku, ktorá sa volá Žabiak a cudzinec. Dovtedy sme ju nečítali, takže bola pre neho úplne nová. Je to príbeh o tom, ako sa ku zvieratkám prisťahoval potkan. Zvieratká mali voči nemu predsudky a odsudzovali ho. Žabiak sa však nedal odradiť a potkana pozoroval, a tak zistil, že vôbec nie je taký zlý, ako si o ňom myslia, ale je zručný, odvážny a kamarátsky. Poučný príbeh aj pre nás dospelých. Ale musím podotknúť, že niektoré výrazy sa mi zdali pre deti neprimerané, tak som ich obmenila. Knižka sa môjmu synovi tak zapáčila, že sme si ju čítali niekoľkokrát za deň. Keď som sa ho spýtala, či pozná niekoho podobného ako je ten potkan v rozprávke, tak mi bez zaváhania povedal meno toho chlapca, ktorého mal problém prijať. V duchu som žasla! Ak vyberieme vhodný príbeh, ktorý sa dotýka situácie, ktorú dieťa prežíva, tak si neviem predstaviť, že by deti tú knihu nechceli čítať alebo počúvať príbeh prečítaný rodičom.

 

Knihy v dnešnej dobe často vytláčajú filmy a videá. Ako vnímaš tento fenomén?

V tomto som veľmi konzervatívna a zásadová. Doma televízor nepozeráme, ak nerátam šport, sväté omše a dokumentárne filmy o prírode. No dobre, tak pozeráme, ale naozaj starostlivo vyberáme čo. Ale teda najmä keď boli chlapci malí, som mala veľmi prísne kritériá na to, či vôbec a čo pustím deťom. Výnimočne to boli buď detské pesničky alebo napríklad jazdenie vlakov či áut. Rozprávky sme nepozerali vôbec, tie sme si len čítali. Najskôr som to zaviedla tak intuitívne. Dávalo mi to zmysel a postupne som si to aj potvrdila v rôznych knihách, štúdiách a prednáškach. S manželom vnímame púšťanie televízie malým deťom skôr ako takú skratku: teraz si niečo uľahčíme, budeme mať na chvíľu pokoj. Ale na druhej strane nám to môže priťažiť v budúcnosti, keďže to má reálne vplyv na fungovanie mozgu, sústredenie, učenie a schopnosť trávenia voľného času.

 

A ako na to reagovali vaše deti?

Nemyslím si, že by sme naše deti o niečo ukrátili. Vždy sme sa však s nimi o tom aj otvorene rozprávali a vysvetľovali im, prečo to obmedzujeme. A viem, že to prijali, pretože nemali problém kamarátom povedať, že my rozprávky nepozeráme.

Takže chcem povzbudiť rodičov, že má zmysel vydržať a „oddrieť“ si ten čas venovaný deťom pri knihách. Myslím, že je to veľmi dobrá investícia do budúcnosti. Ale zároveň musím podotknúť, že aj knihy treba starostlivo vyberať.

 

 

TVORENIE JE SPÔSOB SEBAREALIZÁCIE

Vy svoj voľný čas trávite často aj rôznym tvorením. Aj príbehy z kníh často spájaš s výtvarnými aktivitami. Ako môže čítanie obohatiť tvorenie? A naopak?

Čím viac oblastí prepojíme, tým lepšie. Preto veľmi rada prepájam rôzne činnosti aj s pohybom či vzdelávaním. Najviac ma však chytili tieto dve oblasti: výtvarné tvorenie a detské knihy. Sú to dve veci, ktoré veľmi bavia aj mňa, aj moje deti. Našťastie sme našli nejaký prienik činností, ktoré bavia obe strany a nikto pri tom netrpí.

Ak po čítaní tvoríme, zapájame prácu rúk, vieme si príbeh týmto spôsobom sprítomniť, spracovať a pozrieť sa na neho z rôznych uhlov. Takže v konečnom dôsledku si z toho čítania vezmeme viac. A z príbehov, ktoré čítame, môžeme zas načerpať novú inšpiráciu pre tvorenie. Takže sa to veľmi pekne dopĺňa. Ak na to celé nadviažeme hrou, tak je to dokonalé!

 

Prečo je podľa teba pre deti dôležité tvorenie?

Je to spôsob sebarealizácie Ja som veľký zástanca slobody výtvarného prejavu. Ideálne je podporiť vlastné tvorenie dieťaťa, jeho originálny nápad. Nemusíme mu za každú cenu vnucovať svoje nápady a postupy.

Deti častokrát napomíname, usmerňujeme, opravujeme… A je super, keď majú aspoň v tvorení priestor realizovať sa podľa svojich predstáv. Nevstupovať do procesu tvorby môže byť pre nás výzvou, ale myslím, že je to veľmi dôležité. A chcem zdôrazniť aj to, že treba svoju pozornosť zamerať na samotný proces tvorenia, nie na výsledok. To môže byť oslobodzujúce.

Pri výtvarnom tvorení majú deti (ale aj dospelí) možnosť zahĺbenia sa, stíšenia sa, spomalenia, zrelaxovania, ale tiež odreagovania, vybitia prebytočnej energie či nahromadených emócií.

Výtvarné tvorenie môže mať doslova terapeutickú funkciu. Dobré je, ak majú deti na výber, napríklad či si idú modelovať, maľovať, strihať a lepiť či kresliť.

Môžeme tvoriť aj spolu s deťmi. Vtedy je dôležité podporovať dieťa, aby sme tam my neboli príliš dominantní. Tiež môžeme v rovnakom čase tvoriť každý svoje dielo a popritom sa spolu rozprávať… Takto spoločne strávený čas môže byť veľkým obohatením. Na spoločné tvorenie netreba žiadny extra talent. Tvoriť môže naozaj každý. Deťom treba dať len priestor, materiál a samozrejme, dopriať im ten čas.

 

Ja mám niekedy pocit, že na tvorenie s deťmi treba ešte aj pevné nervy…

Tak to určite! Asi si treba uvedomiť, kde sú hranice nás rodičov. Pomenovať si, čo je pre mňa ten najväčší stres. Čo najhoršie sa môže stať? A potom popremýšľať, čo sa dá spraviť pre to, aby sme si tvorenie čo najviac užili. Ako viem predísť napríklad kaluži tušu v obývačke? (smiech) Aj také som už zažila, ale našťastie to dopadlo dobre.

Odporúčam nechať deťom na jednej strane slobodu v tom, čím tvoria a ako, ale na druhej strane tam musia byť isté pravidlá a hranice. Ja som napríklad háklivá na plytvanie farbami. Ale viem si predstaviť, že niekto toto vôbec nerieši.

Tiež sa snažím viesť deti k samostatnosti: vedia, kam čo patrí, čím si môžu po sebe poutierať a ako si upratať.

Všetko závisí aj od veku dieťaťa. Pri malých deťoch si treba zabezpečiť priestor a naladiť sa, že farba asi neostane len na papieri. Mám také pravidlo: Čím mladšie dieťa, tým väčší priestor na tvorenie. Ale môžeme hľadať aj alternatívy: tvoriť sa dá aj v kuchyni, napríklad ozdobiť kašu či krajec chleba. Alebo v prírode vytvoriť obraz z prírodnín… Tiež je zaujímavé tvoriť v kúpeľni, kde je priestor na experimenty s vodou.

 

Tak vidím, že je naozaj veľa spôsobov ako tvoriť… Môžeme prostredníctvom tvorenia a kníh priblížiť deťom aj vieru?

Samozrejme. Veľmi ma oslovili Katechézy Dobrého pastiera, v ktorých predkladáme deťom priamo Sväté písmo, nie len biblické príbehy prerozprávané deťom. Viackrát sa mi aj na mojich deťoch potvrdilo, že aj časti z Biblie ich dokážu zaujať. Vždy však treba starostlivo vyberať úryvky vzhľadom na vek dieťaťa. Počas katechéz si deti čítajú vybrané verše z Písma. Premýšľajú nad nimi a majú priestor sa aj výtvarne vyjadriť. Vznikajú tam naozaj nádherné umelecké diela.

Tieto témy som sa snažila zapájať aj v rámci učenia na základnej umeleckej škole. Najprv som si samozrejme vypýtala súhlas od rodičov. Zaujímavé bolo napríklad tvorenie o svätom Martinovi. Okrem vyrábania koňa z kartónu sme nachystali aj balíčky s prekvapením a jedlom pre bezdomovcov a išli im ich osobne darovať do ulíc mesta. K sviatku „dušičiek“ sme si po prečítaní príbehu Kam odišiel dedko? vyrábali lampášiky a počas toho vznikli aj veľmi zaujímavé rozhovory o smrti a večnom živote.

 

 

Svoju túžbu motivovať deti k čítaniu a tvoreniu si napĺňala aj cez učenie na Základnej umeleckej škole. Dnes si na materskej, ale táto túžba je v tebe stále prítomná a tak si sa rozhodla založiť FB skupinu, kde dávaš rôzne tipy a inšpirácie na rozprávkové tvorenie. Čo stojí za jej vznikom?

Som učiteľka, niekoľko rokov som aj učila, a keď som išla na materskú, tak som objavila, že ma veľmi baví čítanie a tvorenie s deťmi. Keď boli deti staršie, nechcela som sa vrátiť do školy na plný úväzok a hľadala som nejaký kompromis. Našťastie som narazila na ústretové vedenie jednej súkromnej základnej umeleckej školy a tam som si vytvorila vlastné Literárno-výtvarné zameranie v rámci výtvarného odboru, ktoré som nazvala Rozprávkové tvorenie.

Popri tom som si vďaka projektu Z horčičného zrnka strom založila Domáce výtvarné dielničky, ktoré sme so synmi chystali každý týždeň pre deti z okolia. Potom nám to prekazila pandémia a počas nej som opäť otehotnela. A tak som sa rozhodla tieto aktivity presunúť aj do online priestoru, keďže sa rada zdieľam s tým, čo objavím.

A tak vznikla Facebooková stránka Daniela Makovníková: Rozprávkové tvorenie. A teraz som presunula hlavnú aktivitu do uzavretej skupiny Rozprávkové tvorenie: Svet detských kníh a hravého tvorenia, kde pridávam tipy na hodnotné knižky, tvorivé nápady a rôzne výtvarné techniky. Každý mesiac je venovaný inej téme. Prajem si, aby knihy a umenie mohli byť samozrejmosťou v každej rodine, a nie niečo pre vyvolených či talentovaných.

 

Popri tom všetkom sa staráš aj o tri deti. Dve z toho učíš doma v rámci domáceho vzdelávania. Ako to všetko stíhaš?

No, nestíham všetko, čo by som chcela. Ale mám veľmi podporujúceho manžela a vcelku samostatné deti. A to je základ, pretože vďaka tomu sa môžem realizovať. (Je to niečo, čo ma napĺňa, tak sa snažím vyhradiť si pre to čas.) Zároveň je to pre mňa veľká výzva plánovať a organizovať si čas tak, aby som našla rovnováhu medzi rodinou a prácou, ktorá je zároveň mojou vášňou. Ale uvedomujem si, že aj keď som v prvom rade manželka a matka, a to určite nechcem zanedbať, je dôležité venovať sa aj niečomu svojmu. Vnímam to ako svoje povolanie a poslanie, preto som aj veľmi vďačná za možnosť zdieľať svoje myšlienky v tomto rozhovore.

 

Hodnotné knihy, ktoré si vaše deti zamilujú, nájdete v našom eshope.

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2021 Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo nemeckého a chorvátskeho jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je ženou, manželkou skvelého muža a matkou troch neobyčajných dcér. Rada hľadá krásu vo všedných situáciách. Je zvedavá a nemá rada, keď vie, že niečo nevie. Miluje slová, rada ich číta, ale aj píše. Pre svoje dcéry napísala knižku Miesta zázrakov, ktorá bola vydaná pod pseudonymom Veronika Hradská.