Denník kávičkárky 2: Vypi svoj nápoj do dna (alebo keď káva stratí chuť)
Ranný dúšok kávy je pre mňa viac ako životabudič. Je to môj súkromný rituál zaplavený vôňou. No dnes hľadím na svoju obľúbenú šálku s nechuťou. To, čo mi predtým voňalo, mi smrdí; nápoj, ktorý tak veľmi milujem, ma zrazu odrádza. Pre mňa je to jasný signál, ktorý už poznám veľmi dobre. Som chorá.
Keď vylievam šálku kávy, premýšľam nad tým, aké by to bolo jednoduché, keby som takto vedela vypustiť do odpadu všetko, čo mi v mojom živote nechutí. Určite neviete, o čom hovorím… Žartujem! Pozná to každá žena a dovolím si tvrdiť, že aj každý chlap. Na začiatku tú chuť a vôňu milujete, dokonca sa zdá, že ste tak trocha závislý. No potom príde deň, keď sa láska zmení na nenávisť… je to znak choroby. Niečo v mojej duši, v mojom pravom ja, nie je v poriadku. Koľkí z nás však pijú svoj nápoj horkosti do dna deň čo deň? Choroba, ktorá prišla nečakane… manželstvo, ktoré už neprináša radosť, iba bolesť… zrada kamarátky, s ktorou sa denne stretávam v práci… neúspech, ktorý z hviezdy tímu spravil nulu… kilá navyše, ktoré nútia vyhýbať sa tomu, čo som kedysi milovala… mlčanie Boha po rokoch pravidelnej modlitby… Je toho tak veľa. Ako zakričať o pomoc? Alebo mám mlčať?
Neviem, či je to zvýšenou teplotou alebo pribúdajúcimi rokmi, ale smradľavá káva zlomila moju dušu na dve časti. Ani neviem ako a po lícach sa mi kotúľajú horúce slzy. Premýšľam nad ľuďmi, ktorých denne stretávam. Priatelia, rodina, kolegovia, rodičia synových spoluhráčov, učitelia, kňazi, tréneri či predavačky… Keby tak vedeli… A oni ani netušia. Že napriek tomu, aký odporný mi príde môj každodenný nápoj, musím ho vypiť až do dna. Že na moje dnešné prechladnutie existuje účinná tabletka, ale na tú zjazvenú dušu liek ešte nevynašli. Prečo to robím? Prečo lejem do seba toľkú bolesť, keď je tu vždy tá druhá možnosť? Vždy sa môžem toho nápoja namiešaného mojím životom viac nedotknúť.
Poznám jedného muža. Vedel viac než mnohí iní, vraj bol fešák a neskutočne šikovný chlap. Prezradím vám o ňom, že ho určite poznáte aj vy. Je to hviezda svetového formátu. Roky kráčal verne a odhodlane za svojím cieľom. Poznal svoju hodnotu, poznal svoju identitu; vedel, kým je a prečo má siahnuť po pohári horkosti, odsudzovania, pochybností, bolesti aj strachu znova a znova. Vždy vypil svoj pohár až do dna. Mohol si vybrať ľahšiu cestu a asi by sa mu na tomto svete žilo lepšie. Prečo to všetko podstúpil, prečo sa nerozhodol inak? Pretože chcel viac… Viac než pozlátko luxusu, viac než sladké chvíle bezstarostných večerov, viac než slávu, ktorá čoskoro zhasne. Inšpiroval ma a stále ma inšpiruje.
A preto chcem vypiť svoju šálku kávy každý deň. Niekedy mi rozdrví moje srdce na prach. Niekedy mi chutí ako kalciový sirup. A niekedy… nemám chuť po nej ani siahnuť a zistiť, akú má chuť. No pred niekoľkými rokmi som sa rozhodla kráčať po tejto ceste, pretože na nej stretávam tých, ktorých milujem, aj keď ich často sklamem. Pretože zažívam objatia, aj keď sa mi niekedy zdá, že si ma nik nevšíma. Pretože vždy vstanem silnejšia, aj keď mám odreté kolená a nezahojené rany. Pretože som sa inšpirovala mužom, ktorý mi vzal dych. A kráča vždy o krok predo mnou, aby mi ukázal, že hoci je moja temnota čierna ako káva, on porazil každé zúfalstvo, každú bolesť a dokonca i smrť. Jeho meno je Ježiš.
A tak sa prebudím a je tu ďalší deň. A nepríjemná pachuť predošlého dňa je minulosťou. Dnes mi moja ranná káva nesmierne chutí a ja premýšľam, že možno je načase vyskúšať aj iné druhy kávy a posunúť sa na mojej ceste o jednu kaviareň ďalej.