Denník kávičkárky 3: Tajomstvo šťastia v každom dúšku

Malá, silná a čierna. Dokonalá intenzívna chuť. Sledujem partiu seniorov, ktorá si na terase vychutnáva kávu spolu so mnou. Okolo ich stola lietajú vnúčatá, no tornádo, ktoré vytvárajú, túto partiu nerozhodí. Do uší sa mi zakráda taliančina, ktorá je všade naokolo a znie mi ako hudba. Vôňa kávy sa mieša so slanosťou mora a krátko potom, ako jemný vánok rozhojdá sýtoružové oleandre, mám pocit, že som práve ochutnala kúsok raja.

Niekto by povedal, že mi netreba ku šťastiu veľa, a ja musím priznať, že možno ani nie. A možno práve takéto momenty stoja viac, než si dokážeme priznať.

Dovolenková káva je už taká. Keď okolo prechádzajú rôzne vekové kategórie a životné príbehy, v mysli sa mi zakorení drzá otázka: Čo keby… Čo keby som si nevybrala svojho muža? Čo keby som naplno podľahla svojmu tanečnému snu? Čo keby som nabrala odvahu a žila v zahraničí? Čo keby som dnes bola sama a bez detí? Čo keby som na niektoré otázky odpovedala inak?

Na chvíľu mám pocit, že som akási stará…, že všetky ponuky už boli ponúknuté. Všetky príležitosti vyčerpané. Už nepríde nič, všetky preteky za životnými snami už majú svojich víťazov.

Vtom sa od vedľajšieho stola ozve hurónsky smiech a niť mojich skeptických myšlienok sa trhá. Seniori pri vedľajšom stole sa smejú, až im z očí tečú slzy. S úsmevom na tvári sa k nim pripojí dáma v červených plavkách. Má asi sedemdesiat rokov. Je prekrásna a z očí jej srší energia, akú som u seba naposledy videla niekedy okolo troch rokov, keď mi sľúbili dva kopčeky zmrzliny namiesto jedného.

V ten večer ju sledujem, ako so svojím mužom strieľa na basketbalový kôš. Ďalší deň ju vidím na pláži. Pláva proti veľkým vlnám, stavia s deťmi pieskový hrad a so smiechom sa rozbehne – áno, rozbehne – k svojmu mužovi, keď im popoludní prinesie na pláž šálku kávy.

Zvyšok dovolenky si túto dámu sem-tam všimnem. Malé momenty, z ktorých srší niečo také príťažlivé, že mám chuť sa jej spýtať, ako to robí.

Večer, keď s priateľmi popíjame víno na terase, cítim ten rozdiel. Napriek dobrej nálade každý so sebou vláči vrece povinností a problémov. Rozhodne musí mať také vrece aj táto dáma v červených plavkách. Kde ho schováva…?

Otočím sa a zbadám ju pri vedľajšom stole. Rovnako ako my, aj ona si vychutnáva pohár vína. V jej očiach je tiché tajomstvo: šance sa nepremárnili. Tie najlepšie možno ešte len prídu.

Foto: pexels.com