Denník kávičkárky 5: Čas na zmenu
Keď malý zlatožltý list dopadne na zem, obzriem si jeho majiteľa. Veľký košatý strom, ktorý však s každým závanom vetra mení svoju zlatú korunu na stále viac obnažených konárov. Ako tak sedím, pozorujem, že sa mi strom mení priamo pred očami. Čo za to môže? Vietor? Čas? Ročné obdobie? Správna odpoveď je: áno, všetko naraz. Nakloním hlavu a uvažujem. Berie to stromu na kráse? Vlastne ani nie. Napriek tomu, že stráca svoje farebné rúcho, odhaľuje nádherné línie…
Poslednú dobu sa toho mení veľa. Aj nápoj v mojej ruke. Napriek tomu, že som večná a vášnivá kávičkárka, uchvátil ma trend dnešných dní – nápoj matcha. Aj keď som sa dušovala, že tento zelený hnus nikdy piť nebudem, opak je pravdou. Navonok malá a nepodstatná zmena. Vlastne úplne nudná informácia. No niekedy tie najnudnejšie drobnosti vedia obrátiť celý život… Napríklad keď mám deň blbec a zo zadnej sedačky auta sa ozve ten najmilší detský hlas, ktorý v sebe nesie silu dospeláka: „Mama ja ťa chápem. Každý môže byť sem tam smutný, ale ty to zvládneš… Poznám ťa. A navyše máš mňa! Pomôžem ti.“ A ja mám pocit, že sa zo zosypanej Katky stala superžena. Alebo keď nervózne pozerám do kalendára a v hlave sa mi rozsvieti pripomienka, že je potrebné vymyslieť, čo budem cez víkend variť. A v tom momente pristane sms od mojej mamy: „Navaríme tento víkend aj pre vás? Príďte na obed.“ A miesto záťaže cítim zrazu ľahkosť. Pritom vlastne o nič nejde…
No nie vždy sú tie drobnosti príjemné. Niekedy máte pocit, že ste svoju prácu parádne zvládli a šéf povie „ďakujem“, no príde vám spätná väzba, ktorá vás zrazí na kolená. Niekedy sadáte do auta s úsmevom, ale na prvej odbočke vás čaká nepríjemný šofér, ktorý vám nedá prednosť a vy ste zrazu nahnevaný na celé ľudstvo. Alebo keď kupujúci pred vami vezme posledné škoricové hniezdo, na ktoré ste mali zálusk, a vy ste v rade stáli úplne zbytočne.
Múdry človek by skonštatoval, že všetko sú to hlúposti a nestoja ani zato, aby som o nich písala v Denníku kávičkárky. Ja som sa však naučila, že práve tie najmenšie skutky a slová robia veľkú zmenu. V mojom srdci, ale aj v živote. A tak dnes pri miešaní matche nechám opadať celý strom, ktorý rastie zakorenený v mojej duši. Nechám zmiznúť všetky farebné listy, ktoré som tak milovala a s láskou vítam niečo nové. Prečo? Pretože kedy inokedy, než na jeseň, mám nechať odísť to, čo rozožiera hrubý kmeň kdesi zvnútra, a ja sa bojím, že strom každú chvíľu padne s rachotom na zem?
A ty? Necháš opadať listy zo svojho stromu? Alebo ich budeš držať tak tuho, až na tých krásnych pevných konároch úplne zhnijú?
Foto: pexels.com