TOP

Diaľkový ovládač

Dívam sa na ten ovládač a cítim sa rovnako neschopne ako on. Mala by som meniť situáciu. Chcem, aby to bolo inak. Takto mi to prekáža. Nie je to dobré ani pre mňa, ani pre iných. Ale môj diaľkový ovládač vôle, obety, chcenia nemá na to žiadny dosah. Prepojenie nefunguje.

Niekedy sú dni také, že sa mi ani trošku nepáčia. Príliš veľa komplikácií na jeden meter štvorcový a na malý časopriestor.

Zašité deti, ktorým sa pramálo chce komunikovať a ešte menej vkladať do spoločenstva rodiny nejaký ten diel služby.

Manžel, ktorý je celý pohrúžený v práci ešte dlhšie, ako keď do nej chodil pred koronavírusom.

Nepredvídané nezhody medzi kolegami, keď jeden z nich od začiatku neberie problém vážne – a problém sa ani nevyrieši.

Nechuť pohnúť sa v deň, keď leje ako z krhly, a urobiť niečo zmysluplné.

Hádka s dcérou. Búrlivá.

Ubolené kĺby a celé telo po kopaní okolo domu.

Donekonečna zvoniaci telefón s tým istým respondentom.

Hora špinavého riadu v umývadle a druhá hora bielizne na skladanie.

Neochota detí ožehliť čo len jedno rúško, kým sa hromadia na ďalšej kope.

Pokazený televízor, ktorý mal slúžiť na prenosy svätých omší a vydržal to robiť len týždeň po kúpe. Ovládač naň bol prikrátky, rovnako ako sú prikrátke pokusy dovolať sa opravy.

Dalo by sa písať každú chvíľu, čo ma tlačí ako kameň v topánke.

Dívam sa na ten ovládač a cítim sa rovnako neschopne ako on. Mala by som meniť situáciu. Chcem, aby to bolo inak. Takto mi to prekáža. Nie je to dobré ani pre mňa, ani pre iných. Ale môj diaľkový ovládač vôle, obety, chcenia nemá na to žiadny dosah. Prepojenie nefunguje.

Som znechutená a sklamaná.

Prečo je to takto? Prečo toľkokrát vložené dobro a snaha idú hore komínom nezáujmu a ignorancie?

Čím ďalej, tým častejšie som nútená pripustiť, že nemám na to, aby som menila všetko. Prijať celú situáciu nie je ani trošku jednoduché, búri sa celé moje ja: „Takto nie!“

No čím ďalej, tým viac používam iný ovládač než svoje ľudské chcenie. Funguje na takej čudnej báze, nelogickej a možno na prvý pohľad pasívnej. Volá sa odovzdanosť. Zapína sa vzdaním sa svojich akokoľvek dobrých plánov a predsavzatí, úmyslov a snažení v každej situácii, zvlášť vtedy, keď veci… nejdú tak dobre, ako by som chcela.

Svoj ovládač dávam do rúk niekomu, kto má patent, moc a právo meniť program môjho dňa a života. A robí to možno prekvapujúco, až adrenalínovo – ale výsledok je oveľa lepší, než by som si kedy vedela predstaviť. Kým som sa nenaučila, že v Jeho rukách to vždy dopadne dobre, bol to boj – s mojím rozumom. Ale už som v pokoji, blikanie šialene nepokojnej kontrolky svojej sebavedomosti („zvládneš to sama“) už nevnímam. Spolieham sa. Úplne.

Tak ako včera. Po dvoch hodinách… keď sa ovládač dostal do správnych rúk… zázrak na počkanie. Ako by to bolo dopadlo, ak by som chcela veci úplne ovládať sama? Uf…

Som si istá, hoci ani chvíľu mi nie je všetko jedno: Môj diaľkový ovládač je v dobrých rukách. Aj teraz.



Komentáre