Emočné jedenie: stres alebo nuda? Jedlo ako náhrada za oddych či blízkosť
Mnohí ľudia nejedia iba preto, že sú hladní alebo si potrebujú doplniť potrebné kalórie pre fungovanie organizmu. Siahajú po jedle po náročnom dni, počas stresu, pri pocite osamelosti alebo jednoducho zo zvyku. Chladnička sa stáva miestom úľavy, sladkosť odmenou a večerné maškrtenie rituálom, pri ktorom môžu na chvíľu vypnúť. Emočné jedenie je jav, ktorý sa týka čoraz väčšieho počtu ľudí. Často nenápadne a bez toho, aby si uvedomovali jeho skutočné príčiny.
Psychológovia hovoria, že jedlo je od detstva úzko prepojené s pocitom bezpečia a starostlivosti. Bábätko dostáva mlieko nielen pri hlade, ale aj ako prejav lásky, upokojenia či odmeny. Mnohé z týchto vzorcov si nesieme do dospelosti. Keď sme unavení, vystresovaní alebo emocionálne vyčerpaní, mozog prirodzene hľadá rýchly spôsob úľavy. A jedlo funguje okamžite.
SLADKOSTI NA NERVY
Najčastejšie ide o kalorické a sladké potraviny. Cukor a tuk totiž aktivujú centrá odmeny v mozgu a krátkodobo zlepšujú náladu. Po čokoláde, čipsoch či fastfoode prichádza príjemný pocit uvoľnenia, ktorý však netrvá dlho. Následne sa často objaví vina, výčitky alebo ešte väčší stres. Človek sa tak môže dostať do začarovaného kruhu, v ktorom jedlo prestáva byť zdrojom výživy a stáva sa emocionálnou náplasťou.
Veľkým spúšťačom emocionálneho jedenia je stres. Moderný človek je neustále pod tlakom výkonu, termínov a očakávaní. Mnohí pracujú bez dostatočného oddychu a ich telo funguje v permanentnom napätí.
STRES, NUDA, OSAMELOSŤ
Hormón kortizol, ktorý sa vyplavuje pri strese, zvyšuje chuť na energeticky bohaté jedlá. Preto si po náročnom dni častejšie doprajeme „niečo dobré“, hoci fyzický hlad nepociťujeme.
Svoju úlohu zohráva aj nuda. V čase, keď sme obklopení obrazovkami a neustálou stimuláciou, mnohí ľudia strácajú schopnosť byť chvíľu sami so sebou bez potreby okamžitého podnetu. Jedlo sa potom stáva aktivitou, ktorá vypĺňa prázdny čas. Večerné bezcieľne otváranie chladničky alebo maškrtenie pri seriáli často nesúvisí s hladom, ale s potrebou zamestnať myseľ či zahnať pocit prázdnoty.
Osobitnou témou je osamelosť a nedostatok blízkosti. Jedlo síce nenahradí vzťahy, ale môže na chvíľu vytvoriť pocit komfortu a upokojenia. Teplé jedlo, sladká chuť či známe vône v človeku vyvolávajú pocit bezpečia. Niektorí ľudia si tak nevedome nahrádzajú chýbajúci oddych, podporu alebo emocionálne spojenie.
Rozdiel medzi fyzickým a emocionálnym hladom pritom býva výrazný. Skutočný hlad prichádza postupne a telo pri ňom prijme takmer akékoľvek jedlo. Emočný hlad vzniká náhle a býva spojený s konkrétnou chuťou – napríklad na sladké alebo slané. Často prichádza aj krátko po jedle, keď organizmus objektívne energiu nepotrebuje.
KĽÚČOM JE POCHOPIŤ VLASTNÉ EMÓCIE
Riešením nie je prísna disciplína ani zákaz obľúbených jedál. Odborníci upozorňujú, že prílišné obmedzovanie môže problém ešte zhoršiť. Dôležité je naučiť sa rozpoznávať vlastné emócie a potreby. Namiesto automatického siahnutia po jedle môže pomôcť krátka prechádzka, rozhovor s blízkym človekom, oddych alebo vedomé zastavenie sa.
Pomáha aj pravidelný režim, dostatok spánku a kvalitné jedlo počas dňa. Človek, ktorý je chronicky unavený a podvyživený, má väčšiu tendenciu hľadať rýchlu energiu v sladkostiach či prejedaní.
Veľmi dôležitým krokom je naučiť sa vnímať, čo sa v človeku v danom momente skutočne deje. Emočné jedenie totiž často prichádza automaticky – bez vedomého rozhodnutia. Človek si až dodatočne uvedomí, že jedol nie preto, že bol hladný, ale preto, že cítil stres, smútok, napätie alebo vnútornú prázdnotu. Ak sa však tieto pocity naučí rozpoznávať skôr, vzniká priestor reagovať inak než jedlom.
Namiesto potláčania emócií ich skúste pomenovať a prijať ako signál, že niečo vo vašom vnútri potrebuje pozornosť – či už je to oddych, zmena tempa alebo podpora z okolia.
DOPRAJTE SI PSYCHOHYGIENU
Významnú úlohu zohráva aj psychická hygiena – schopnosť oddychovať bez pocitu viny a vytvárať si priestor pre vzťahy, pohyb či záľuby.
V praxi to znamená nebrať odpočinok ako „stratu času“, ale ako nevyhnutnú súčasť fungovania. Mnohí ľudia majú pocit, že si oddych musia zaslúžiť až po splnení všetkých povinností, čo však často vedie k dlhodobému preťaženiu a únave.
Psychická hygiena zahŕňa aj schopnosť vytvárať si v živote priestor pre veci, ktoré človeka napĺňajú a dobíjajú. Môže ísť o vzťahy s blízkymi, ktoré poskytujú oporu a pocit prijatia, ale aj o pohyb, ktorý pomáha uvoľňovať napätie a zlepšuje náladu. Rovnako dôležité sú aj záľuby.
Ak tieto oblasti v živote chýbajú alebo sú dlhodobo potláčané, organizmus si často hľadá náhradné spôsoby úľavy. Jedlo sa vtedy môže stať rýchlym a dostupným riešením, ako aspoň na chvíľu zmierniť stres, prázdnotu či vnútorné napätie. Pravidelná psychická hygiena preto funguje ako prevencia. Pomáha udržiavať vnútornú rovnováhu a znižuje potrebu „zaplniť“ emócie jedlom.
VITAMÍNY NAMIESTO JUNK FOODU
Keď už potrebujete niečo zjesť, môžete si vybrať zdravšiu alternatívu, ktorá telu poskytne nielen rýchlu energiu, ale aj potrebné živiny. Namiesto sladkostí či vysoko spracovaných potravín je vhodné siahnuť napríklad po ovocí, ktoré obsahuje prírodné cukry, ale zároveň aj vlákninu, vitamíny a antioxidanty. Takáto voľba pomáha telu doplniť energiu prirodzenejším spôsobom a zároveň podporuje jeho celkové fungovanie.
Dobrým riešením môžu byť aj orechy, jogurt alebo celozrnné potraviny, ktoré zasýtia na dlhší čas a pomáhajú udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi. Tým sa znižuje riziko náhlych chutí na sladké a výkyvov energie počas dňa.
MENEJ ZÁKAZOV, VIAC POCHOPENIA
Postupne si tak môžete vytvoriť zdravší vzťah k jedlu aj k sebe samému. Namiesto prísnych zákazov a neustálych výčitiek ide o to naučiť sa lepšie rozumieť tomu, čo vaše telo a vaša psychika potrebujú. Keď človek prestane bojovať s jedlom a začne ho vnímať ako prirodzenú súčasť starostlivosti o seba, znižuje sa stres aj pocit viny spojený s jedením.
Takýmto prístupom sa učíte byť k sebe láskavejší, nehodnotiť sa len podľa toho, čo ste zjedli, a prijímať, že občasné „slabšie“ chvíľky sú normálne. Pomôže vám to vybudovať si väčšiu vnútornú rovnováhu, vďaka ktorej jedlo prestáva byť nástrojom úteku a stáva sa prirodzenou súčasťou starostlivosti o zdravie a pohodu.
Foto: pexels.com