Endorfíny, dopamín a smiech: Čo sa deje v mozgu, keď máme radosť?

Radosť je jedným z najsilnejších a najpríjemnejších ľudských pocitov. Vzniká, keď mozog reaguje na pozitívne podnety – od chutného jedla, cez blízky kontakt s priateľmi, až po smiech pri vtipnej situácii. Ale čo sa vlastne odohráva v našom mozgu, keď cítime šťastie? Odpoveď sa skrýva v zmesi neuromodulátorov, predovšetkým endorfínov, dopamínu, ale aj oxytocínu a serotonínu.

Endorfíny sú často označované ako „hormóny šťastia“ alebo „vnútorné opiáty“. Telo ich uvoľňuje pri fyzickej námahe, smiechu alebo pri emocionálne silných zážitkoch. Pôsobia ako prírodné analgetiká, to znamená, že tlmia bolesť a vyvolávajú príjemné pocity. Bežné aktivity ako beh, tanec alebo počúvanie obľúbenej hudby môžu aktivovať endorfínovú odpoveď, čo vedie k zlepšeniu nálady a pocitu eufórie.

Podľa štúdie HarvardMedicalSchool z roku 2008 ukázaliskeny magnetickej rezonancie mozgu, ževytrvalostné behanie aktivuje tie oblasti mozgu, ktoré sú bohaté na opioidné receptory, čo sú miesta, kde pôsobia endorfíny. Z uvedeného vyplýva, že fyzická námaha môže spustiť silné endorfínové „vlny“, ktoré navodzujú pocity radosti.

MOZGOVÁ ODMENA VO FORME DOPAMÍNU

Dopamín je chemická látka spojená so systémom odmeny v mozgu. Uvoľňuje sa, keď robíme niečo, čo náš mozog vníma ako prospešné. Napríklad keď dosiahneme cieľ, dostaneme kompliment alebo jeme niečo chutné. Tento neurotransmiter je kľúčový pre motiváciu, pozornosť a učenie. V extrémoch je však tiež spojený so závislosťami, pretože umelé zvyšovanie dopamínu (napr. cez drogy) môže narušiť prirodzenú rovnováhu v mozgu.

V roku 1997 uskutočnil profesor neurovedy na Univerzite v Cambridge Wolfram Schultz výskum o predvídaní odmeny. Zistil, že neuróny produkujúce dopamín sa neaktivujú len pri odmene, ale už v momente, keď ju očakávame. Dopamín teda nie je len „hormón šťastia“, ale aj palivo pre motiváciu. Očakávanie radosti môže byť rovnako silné ako samotná odmena.

V súvislosti s dopamínom sa uskutočnila aj iná štúdia, ktorá skúmala, ako drogy (kokaín a nikotín) narúšajú dopamínové látky (Volkow a kol., 2004). Vedci zistili, že tieto látky umelo zvyšujú hladinu dopamínu, čo vedie k postupnému znižovaniu prirodzenej citlivosti receptorov. To znamená, že mozog užívateľa návykových látok môže znecitlivieť voči bežným zdrojom radosti.

SMIECH AKO SOCIÁLNE LEPIDLO

Smiech nie je len výraz radosti. Je to biologický a psychologický nástroj, ktorý podporuje uvoľňovanie endorfínov a znižuje stres. Výskumy ukazujú, že smiech znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu a zároveň zlepšuje prepojenie medzi ľuďmi. Je to evolučný mechanizmus, ktorý podporuje sociálnu kohéziu a dôveru. V skupine má smiech silnejší účinok ako osamote, čo svedčí o jeho spoločenskej funkcii.

Endorfíny sa uvoľňujú počas smiechu, čo spôsobuje nielen dobrú náladu, ale aj znecitlivenie voči bolesti. Oxfordská štúdia o smiechu a endorfínoch (Dunbar et al., 2012) dokázala, že spoločný smiech zvyšuje prah bolesti, čo je nepriamy dôkaz uvoľňovania endorfínov. Dobrovoľníci, ktorí sledovali komédie a smiali sa, zniesli viac bolesti než tí, ktorí sledovali neutrálne videá.

Funkčná magnetická rezonancia ukázala, že pri počutí vtipu sa aktivujú viaceré oblasti mozgu: prefrontálna kôra, ktorá spracuje význam, amygdala spustí emocionálnu reakciu a motorická kôra, ktorá vyšle signál k smiechu (Watson a kol., 2007).Z toho vyplýva, že smiech je neurologicky komplexný jav, ktorý spája kogníciu, emócie aj pohyb.

Ďalší výskum Robina Dunbara (2010)dokazuje, že spoločný smiech podporuje uvoľňovanie oxytocínu, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri budovaní dôvery a sociálnej blízkosti. Smiech je akési „sociálne lepidlo“, ktoré posilňuje vzťahy a pocit spolupatričnosti.

KRÁTKY EXKURZ DO PSYCHOLÓGIE: PREČO HĽADÁME RADOSŤ

Psychológia rozlišuje medzi hedonistickým a eudaimonickým prístupom k šťastiu. Hedonizmus hovorí o vyhľadávaní potešenia a vyhýbaní sa bolesti – teda momentálnej radosti. Eudaimonia (z gréc. „dobrý duch“) sa zameriava na naplnenie, zmysel a dlhodobú spokojnosť. Neurologicky sa tieto stavy často prekrývajú, ale psychologicky sa líšia v intenzite a trvaní.

Pozitívna psychológia (moderný smer v psychológii, pozn. red.) sa venuje práve tomu, čo robí život hodnotným a naplneným. Skúma, ako emócie, ako radosť, vďačnosť či spolupatričnosť, ovplyvňujú našu psychickú pohodu, výkonnosť aj zdravie.
Tzv. „hedonický bežecký pás“ hovorí o tom, že ľudia sa rýchlo prispôsobujú pozitívnym zmenám (napr. výhra v lotérii) a ich šťastie sa po čase vráti na pôvodnú úroveň (Brickman & Campbell, 1971). Z toho vyplýva, že trvalé šťastie nie je len o dosahovaní cieľov, ale najmä o schopnosti udržať rovnováhu.

Výskum pozitívnej psychológie (Seligman, 2002) rozlíšil tri zdroje šťastia: potešenie, angažovanosť a zmysel. Dlhodobé šťastie je viac spojené s poslednými dvoma. Radosť je najtrvalejšia, keď má hlbší kontext a nie je len okamžitým pôžitkom.

RADOSŤ AKO MOZGOVÁ SYMFÓNIA

Radosť nie je len pocit – je to výsledok komplexnej interakcie chemických látok, nervových dráh a psychologických faktorov. Smiech, dopamín a endorfíny spolu tvoria akúsi biologickú symfóniu, ktorá nás posilňuje, motivuje a spája s inými. Vďaka pochopeniu týchto mechanizmov môžeme cielene podporovať aktivity, ktoré vedú k hlbšiemu a trvalejšiemu prežívaniu radosti.

Foto: unsplash