TOP

Eucharistické zázraky: Keď Boh bojuje o našu vieru

Mnohí z nás sa už stretli s pochybnosťami o Ježišovej prítomnosti v Eucharistii. Eucharistia je tajomstvo, ktoré presahuje ľudské myslenie. Božou odpoveďou na naše úprimné pochybnosti sú eucharistické zázraky. Patríte aj vy medzi ľudí, ktorí majú radi dôkazy? Eucharistické zázraky sú špeciálnym darom pre vás!

Aké by to bolo, keby Ježiš nikdy nevystúpil do neba? Podarilo by sa nám s ním aspoň na chvíľu stretnúť? Stáli by sme v dave a čakali, kým prejde okolo nás? Boh však pre nás chcel niečo oveľa lepšie. Chcel sa dať každému jednému z nás – celý a úplne. Preto nám zanechal Eucharistiu, aby sa na každej svätej omši stalo z kúska chleba a vína jeho telo a krv. Eucharistia je tajomstvom, pretože aj napriek tomu, že navonok ostáva všetko rovnaké, dochádza k zmene substancie. V túto zmenu veríme, hoci ju nedokážeme vnímať svojimi zmyslami, lebo veríme Kristovým slovám.

Naša viera v Ježišovu prítomnosť v Eucharistii stojí na jeho slovách, nie na zázrakoch. Kresťania nemajú povinnosť veriť v eucharistické zázraky, dokonca ani v tie, ktoré sú uznané Cirkvou, dôležitá je viera v Ježišovu prítomnosť v Eucharistii. Ako často však aj v tom zlyhávame a pochybujeme, alebo len naše činy a prežívanie naznačujú, že si nie tak celkom uvedomujeme, že v tom kúsku chleba je naozaj Boh. Ak je naša viera slabá, môže nás povzbudiť, že mnoho eucharistických zázrakov sa začalo práve pochybnosťami o skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii. Eucharistické zázraky sú akousi odpoveďou na ľudské zlyhanie a dôkazom veľkej Božej túžby po človeku. Môžeme ich vnímať ako špeciálne dary od Boha, ktorými potvrdzuje svoje slová.

Potrebujeme dôkaz, že Kristus je prítomný v Eucharistii?

Nie, nepotrebujeme! Boh nemá povinnosť dokázať nám, že to, čo povedal, je skutočne pravda. Napriek tomu to robí, lebo túži presvedčiť o svojej láske aj tých, ktorí majú radi dôkazy.

Katolícka cirkev je veľmi dôsledná pri posudzovaní eucharistických zázrakov. Pravda je pre ňu dôležitejšia ako senzácia. Každý zvláštny jav treba nahlásiť biskupovi, ktorý nariadi jeho prešetrenie a zostaví tím expertov, ktorých úlohou je zhromaždiť dôkazy, preskúmať ich a vypočuť svedkov. V prípade eucharistických zázrakov ide zväčša o teológov, lekárov, molekulárnych biológov, kardiológov, expertov na tkanivo a krv. Tím vedcov sa na základe skúmania v laboratóriách snaží nájsť prirodzené vysvetlenie daného úkazu. V prípade, že vedci nedokážu zvláštny jav vysvetliť, Cirkev môže uznať zázrak.

Sokołka

 

Eucharistické zázraky uznané Cirkvou

Zázraky vo všeobecnosti dokazujú, že musí existovať niečo viac ako len prirodzený zákon a nie všetko sa dá vysvetliť pomocou vedy a techniky.

Eucharistických zázrakov vo svete je veľa, my si priblížime dva, ktoré sú zaujímavé vedeckými dôkazmi – Lanciano a Sokolku.

Lanciano

Jeden z najznámejších eucharistických zázrakov sa stal v talianskom meste Lanciano. Okolo roku 750 tam žil baziliánsky mních, ktorý pochyboval o tom, že je Ježiš naozaj prítomný v Eucharistii. Modlil sa a úprimne zveroval Bohu svoje pochybnosti. Keď tak raz slúžil omšu, tak sa hostia naozaj premenila na telo a víno na krv. Boh vypočul jeho modlitbu a upevnil jeho vieru. V rokoch 1970 – 1971 nariadil preskúmanie premenenej hostie a piatich hrudiek zrazenej krvi pápež Pavol VI. Vedecký výskum prebiehal pod vedením profesora Odoarda Linola, ktorý potvrdil, že hostia sa premenila na kúsok ľudského srdcového svalu. Na základe poznatkov vedy je nevysvetliteľné, že kúsok svalu a päť hrudiek zrazenej krvi vydržali celé storočia bez akýchkoľvek konzervačnýchlátok a techník. Zaujímavý je aj fakt, že v čase, keď došlo k zázraku, nebolo možné, aby niekto s vtedy dostupnými pomôckami odrezal taký tenký kúsok svalu.

Pri skúmaní hrudiek krvi dokázali vedci určiť aj krvnú skupinu AB, teda rovnakú ako na Turínskom plátne. Ďalším nevysvetliteľným javom je hmotnosť hrudiek krvi. Každá jedna váži15,85 gramu, presne tú istú hmotnosť majú však aj všetky spolu a akákoľvek ich kombinácia.

 

Sokołka

Ďalším zaujímavým eucharistickým zázrakom, ktorý môžeme podložiť vedeckými dôkazmi, je zázrak zo Sokołky z roku 2008. Na svätej omši v kostole svätého Antona spadla nešťastnou náhodou počas rozdávania svätého prijímania na zem jedna hostia. Kňaz ju zodvihol a keďže bola zašpinená, vložil ju do vascula, teda malej nádobky s vodou. Po omši zobrala kostolníčka, rádová sestra Julia Dubowska, vasculum do sakristie a premiestnila jeho obsah do inej nádobky a zamkla ju do trezora. V nasledujúcich dňoch sa chodila pozerať, či sa už konsekrovaná hostia vo vode rozpustila. Ide o normálny postup, keďže Ježiš je prítomný v Eucharistii od momentu premenenia až dovtedy, kým pretrváva spôsob chleba a vína. Za normálnych okolností sa hostia vo vode rozpustí za niekoľko dní. Táto hostia sa však ani po pár dňoch vo vode nerozpustila a sestra Julia si všimla v jej strede niečo, čo vyzeralo ako krvavočervený kus mäsa. Tento podivuhodný úkaz bol nahlásený arcibiskupovi, ktorý vec preskúmal, nariadil vybratie hostie z vody a uchovanie v bohostánku v kaplnke Božieho milosrdenstva. V roku 2009 poveril vedeckým preskúmaním hostie Máriu Sobaniec-Lotowskú a Stanislawa Sulkowského. Výsledky rozboru oboch profesorov boli identické: časť hostie sa premenila na svalové tkanivo charakteristické pre ľudské srdce v okamihu smrteľnej agónie. Zaujímavé a vedecky neobjasniteľné je aj prepojenie štruktúry hostie s vláknami srdcového svalu, keďže sval sa nachádza uprostred hostie.

Aj mnoho iných eucharistických zázrakov vo svete zanechalo hmatateľné svedectvo. Napriek mnohým fyzickým dôkazom Kristovej prítomnosti v Eucharistii je však stále veľa ľudí, ktorí o nej pochybujú, lebo ani najnepriestrelnejšie dôkazy nedokážu presvedčiť srdce, ktoré nehľadá pravdu.

Nie všetko, čo vyzerá ako zázrak, je zázrak

V roku 2015 sa internetom šírili informácie o eucharistickom zázraku v Salt Lake City. Počas omše dal kňaz Eucharistiu dieťaťu, ktoré ešte nebolo na prvom svätom prijímaní. Príbuzní hostiu vrátili a kňaz ju dal do nádoby s vodou, rovnako ako to bolo v Sokolke. Na tretí deň sa na nej objavil červený fľak pripomínajúci krv. Fotka krvavočervenej hostie obletela svet a informácia o eucharistickom zázraku sa šírila ako lavína. Biskup dal tento jav preskúmať a vedci zistili, že nejde o žiadny zázrak. Krvavočervené sfarbenie spôsobila červená pleseň. Záver skúmania znel: zázrak sa nestal. Táto informácia sa však už nešírila až tak ako tá predošlá, a tak sa v mnohých jazykoch môžete aj teraz na internete dočítať o eucharistickom zázraku zo Salt Lake City s fotkou hostie s červeným fľakom. V dnešnej dobe sa informácie šíria veľmi rýchlo, a preto je veľmi dôležité nepodľahnúť nepravdivým a zavádzajúcim správam a radšej počkať na výsledky vedeckého výskumu a stanovisko Cirkvi, keďže podobné hoaxy môžu mať negatívne následky.

Eucharistický zázrak v Košiciach

 

Eucharistické zázraky na Slovensku

V historických prameňoch sa môžeme dočítať aj o eucharistických zázrakoch, ktoré sa mali stať na území Slovenska. Keďže však po nich neostal fyzický dôkaz, sú pre mnohých neznáme.

Košický kostol svätej Alžbety

Mnohí o tom ani netušia, ale aj stavba jedného z najkrajších kostolov na Slovensku sa spája s eucharistickým zázrakom. Pred približne 650 rokmi v pôvodnom Kostole svätej Alžbety v Košiciach kňaz nechtiac vylial konsekrované víno z kalicha na korporál. Na bielom plátne sa vytvoril obraz Kristovej tváre. Vďaka tomuto zázraku sa Košice stali známym pútnickým miestom. Prichádzalo tu toľko pútnikov, že na mieste pôvodného Kostola svätej Alžbety začali stavať nový, väčší. Relikvia, ktorú uctievali mnohí pútnici v Košiciach, bola pravdepodobne zničená v 17. storočí počas náboženských vojen.

Eucharistický zázrak na Drieni

Blízko obce Vysoká sa na Drieni nachádza skala, do ktorej sú vyryté rímske znaky a čísla, ktoré opisujú udalosť odohrávajúcu sa v čase tureckých vpádov. Na tomto mieste sa dnes nachádza pamätná tabuľa, na ktorej sa opisuje udalosť podľa zachovanej legendy nasledovne: „V tom čase, keď turecké vojská plienili a drancovali okolie Banskej Štiavnice, rozostavané hliadky na miestach, ktoré sa volali ‚varty‘, zaregistrovali, že sa blíži turecké vojsko. Obyvatelia obce Vysoká opustili svoje príbytky a uchýlili sa do miestneho farského kostola. Modlitby a následná procesia, ktorá viedla z kostola do blízkeho lesa, sa niesli v duchu prosieb a modlitieb. Procesia sa zastavila na Drieni a kňaz postavil Sviatosť oltárnu na túto skalu. Keď tureckí zvedovia zistili, že obyvatelia obce sú sústredení mimo obce v blízkom lese, informovali o tom svojho veliteľa. Rozkaz veliteľa bol jasný a krutý: ‚Chlapov pozabíjať, ženy a deti odviesť do otroctva. Keď však Turci obkľúčili prestrašených obyvateľov, Sviatosť oltárna začala zo seba vydávať silné svetlo veľkej energie. Oslepeným tureckým vojakom sa splašili kone. Nastala panika a veľká hrôza. Turci sa rozpŕchli a viac sa sem nevrátili.‘“

V kostole svätého Bartolomeja je táto udalosť aj vyobrazená nad hlavným oltárom.

Fotky: ilovecharism.wordpress.com, sokolka.archibial.pl, doverujem-a-verim.blogspot.com



Komentáre