Exorcista Vladimír Beregi: Najlepšou prípravou na duchovný boj je intímny vzťah s Bohom

S duchovným bojom sa stretávajú kresťania vo svojom každodennom živote. Napriek tomu si ho často neuvedomujeme. O tom, čo je vlastne duchovný boj a aké zbrane v ňom môžeme používať, sme sa rozprávali s kňazom a exorcistom Vladimírom Beregim.

Pôsobíte aj ako exorcista, potrebuje túto službu veľa ľudí?

Prípadov, v ktorých je potrebný veľký exorcizmus, je pomerne málo, viac sa stretávame s rôznymi formami útlaku a obťažovania zlým duchom. Týmto ľuďom pomáhame, snažíme sa im ukázať cestu a sprevádzame ich. Dá sa povedať, že úloha exorcistu je aj pastoračnou službou a často vyžaduje aj základy z psychológie.

Spomínate útlak a obťažovanie zlým duchom. Čo to v praxi znamená?

Je to nejaká forma spútanosti. Človek, ktorý prežíva útlak, cíti nejakú ťažobu, zápas. Môže sa to prejavovať tak, že nedokáže obstáť, nedokáže odolať, nevie sa z vlastných síl postaviť na nohy. V Lukášovom evanjeliu sa píše o žene, ktorú 18 rokov trápil duch neduživosti, bola zhrbená a nemohla sa narovnať – aj takto si môžeme predstaviť útlak. Človek chodí do kostola, pristupuje k sviatostiam, ale stále sa akoby nedokáže vyrovnať a prijať identitu Božieho dieťaťa. Je obťažený nejakým hriechom, prípadne sa to môže konkrétne prejaviť aj nejakou závislosťou. Človek bojuje a napriek svojej snahe nedokáže zvíťaziť vlastnými silami.

Čo môže týmto ľuďom pomôcť?

Ak nepotrebujú priamy zásah exorcistu, tak môže pomôcť modlitba oslobodzovania. Do služby oslobodzovania môžu byť zapojení aj laici, ktorí prijali sviatosť krstu a birmovania a žijú sviatostne. Je však dobré, aby sa táto služba diala so súhlasom miestneho ordinára alebo kňaza.

V čom je veľký exorcizmus iný ako modlitba oslobodenia?

Ide o liturgický obrad, počas ktorého sa koná imperatívna modlitba, kde sa priamo rozkazuje zlému duchu. Exorcista potrebuje presne vedieť meno toho zlého ducha, ktorý má na svedomí ten útlak alebo posadnutie. Počas exorcizmu dochádza k boju so zlým duchom, ktorý nechce opustiť človeka. Exorcista sa snaží o to, aby sa dozvedel, aký zlý duch koná v človekovi a poznal ho po mene. Niekedy musí človek chodiť na exorcizmy opakovane a ten zápas je veľmi náročný, až kým sa moc zlého ducha neoslabí a nedôjde k oslobodeniu človeka. Modlitba exorcizmu však nemusí byť teatrálna ako vo filmoch. Strom poznáte po ovocí. A aj keď sa počas modlitby navonok nič nestane, človek môže odísť oslobodený. Ľudia často dychtia po senzáciách, ale Boh často koná v skrytosti.

DUCHOVNÝ SVET SA NEDÁ ĽAHKO KATEGORIZOVAŤ

Kedy je teda potrebný zásah exorcistu?

Keď sa jedná o posadnutie, teda stav, keď je človek nejakým spôsobom zbavený svojej vôle, že nemá silu reagovať na činnosť zlého. Vtedy je potrebný liturgický exorcizmus, nazývaný aj veľký exorcizmus. Ten môžu vykonávať len biskupom určení kňazi. Nie každý to vie, ale každý biskup je vo svojej diecéze aj exorcistom.

Ako si môžeme predstaviť posadnutie?

Pri posadnutí už človek ani nechce bojovať. Nemá sviatostný život. Je pod neustálym vedením zlého ducha. Treba však povedať, že duchovný svet sa nedá jednoducho kategorizovať, kedy je to iba útlak a kedy iba posadnutie. Často sa tieto stavy prelínajú. Dôležité je pomôcť ľuďom, ktorí sa trápia, aby mohli zažívať slobodu.

Prichádzajú k vám rôzni ľudia. Podľa čoho viete, či daný človek potrebuje službu exorcistu?

Úlohou exorcistu je rozlíšiť, či sa v prípade daného človeka jedná o vplyv zlého alebo ide o nejaký psychický problém. Veľmi často za nami prichádzajú ľudia, ktorí potrebujú psychológa alebo psychiatra. Najprv sa ľudí pýtam, či sú pokrstení a či vedú sviatostný život. Ak počas rozhovoru vidím, že by tam mohol byť problém aj psychologického rázu, zisťujem, či boli u nejakého odborníka.

Čo ak príde za vami niekto, kto má aj nejakú psychologickú diagnózu?

Ako exorcisti to rešpektujeme a nesnažíme sa to tlačiť do extrémov. Prvý extrém je, že všetko je psychická choroba, a druhý, že to/ono nie je psychická choroba, ale je to iba duchovné.

Na čo všetko sa exorcista zvykne pýtať?

Pýtame sa na život človeka, zvlášť na obdobie detstva, lebo tam sa veľmi často ukrývajú tajomstvá. Situácie, o ktorých hovoríme ako o bránach, cez ktoré mohli začať útoky zlého. Veľmi často ide o traumy v živote dieťaťa, rozvod, smrť alebo absencia rodičov, zneužívanie, šikanovanie, kontakt so zvrátenými vecami… Všetky tieto veci dokážu veľmi oslabiť duchovnú obranu človeka, ktorý sa potom nedokáže tak účinne brániť obťažovaniu diabla.

Prečo je to tak?

Odpoveď na traumu býva v mladom veku väčšinou negatívnym spôsobom, ten bráni spracovaniu zážitku. Často sa stáva, že psychika traumatickú skúsenosť zatlačí do podvedomia. Tieto deti potom zažívajú častejšie útlaky – teda s niečím bojujú a nedokážu vyhrať.

Prichádza takto aj posadnutie?     

Ja som sa ešte nestretol s posadnutím, za ktoré človek nemôže, ani u dieťaťa, ani u dospelého človeka. Útlak u dieťaťa sa však môže prejaviť skoro ako prejav posadnutia. Stretol som sa vo svojej praxi aj s deťmi, ktoré boli v takom silnom útlaku, že potrebovali zásah veľkého exorcizmu, teda zásah exorcistu cez autoritu Cirkvi.

Ako človek môže dôjsť k posadnutiu?

Môžeme si predstaviť, že človek má akúsi obranu, ktorá keď sa naštrbí, tak je vo väčšom nebezpečenstve. Jednou z brán cez tú obranu sú už spomínané zranenia z detstva. Ďalšia je okultizmus. Keď sa človek zapletie do nejakej formy okultizmu, narúša svoju ochranu. Spadajú do toho aj povery, amulety, veštenie, horoskopy…

Prečo je to tak?

Lebo pri okultizme sa spoliehame na nejakú inú silu, energiu alebo božstvo… Ide o modloslužbu. Samozrejme, aj okultizmus môže mať rôzne stupne, pričom najvyšší stupeň je, keď sa človek už priamo odovzdáva okultným silám a žiada od nich nejakú službu alebo silu. V takýchto prípadoch zlý prevezme kontrolu nad týmito ľuďmi, lebo mu to sami dovolili.

Nemôžeme však povedať, že keď si niekto dá červenú stužku ako amulet, tak je posadnutý zlým duchom. Je len menej chránený. Je to ako keď idete v zime von bez čiapky, v tričku s krátkym rukávom.

Aké môžu byť ďalšie brány?

Tretia brána sú rôzne druhy prekliatí, ktoré boli nad nami vyrieknuté. Slová majú v živote človeka veľkú moc, aj veriaceho, aj neveriaceho. Dokážu oslabiť ochranu človeka a zlý to vie veľmi šikovne využiť. Aj keď nevidí do našej mysle. Diabol nemá právo vidieť do našej mysle, ale na základe nášho konania vie mnohé pochopiť.

A štvrtou bránou je neodpustenie a hnev. Diabol veľmi rád využíva túto bránu. Ak je človek v nejakej forme neodpustenia, je to veľmi vážny problém. Neznamená to, že by bol posadnutý, ale neodpustenie opäť znižuje jeho obranu.

Ako bojuje diabol?

Diabol je pokušiteľ, klamár, ktorý zastrašuje. Pokúša nás k hriechu, chce, aby sme odstúpili od Božieho zámeru a urobili niečo, čo je proti Bohu samotnému. Pokúša nás, aby sme to urobili, ale nemôže za nás rozhodnúť.

Snaží sa nás oklamať, diabol je otec lži, ako hovorí Ježiš. Chce narušiť našu identitu Božích detí, chce, aby sme uverili klamstvám a žili v strachu, smútku, beznádeji… Niekedy, keď uveríme klamstvám diabla, je potrebné tieto klamstvá pomenovať a zriecť sa ich.

Diabol sa nás tiež snaží zastrašiť, to ide ruka v ruke s klamstvom, ako dve strany jednej mince. Chce, aby sme sa báli. Ľudia, ktorí vyhľadávajú exorcistov, často prežívajú nezdravý bytostný strach až úzkosť.

DUCHOVNÝ BOJ JE NEUSTÁLY

Zažívajú aj ľudia, ktorí neprežívajú útlak ani posadnutie, duchovný boj?

Samozrejme, duchovný boj je súčasťou života každého kresťana. Nejde o priamy boj so zlým, súvisí s naším charakterom, inklináciou k hriechu. Ako ľudia sme slabí, preto vždy budeme zažívať aj duchovný boj.

Ako v praxi vyzerá?

V liste Efezanom sa píše: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ (Ef 6, 12) Je to v podstate náš boj so všetkým, čo nám chce ukradnúť našu identitu Božieho dieťaťa, ktorú nám vydobyl Kristus.

Na čo by sme mali pritom pamätať?

Dôležité je nevzdávať sa, v Svätom písme sa píše: „…kto vytrvá do konca, bude spasený.“ Duchovný boj je neustály. Preto nesmieme ochabovať. Potrebujeme byť vytrvalí a trpezliví. Pán Ježiš už diabla porazil, preto sa my nesmieme vzdávať. Kresťanstvo je cesta, kráčame ďalej. Po páde potrebujeme vstať.

Ako sa môžeme pripraviť na duchovný boj?

Pri krste sme dostali všetky potrebné zbrane. Najlepšou prípravou na duchovný boj je intímny vzťah s Bohom. Preto je dôležité budovať vzťah priamo s Bohom. Náš Boh má meno, je ním Ježiš Kristus, v jeho mene sme boli oslobodení. Môžeme ho spoznať skrze Sväté písmo. Čítaním, skúmaním, študovaním, ale najmä modlitbou so Svätým písmom. Ak sa nemodlíme s Písmom, tak len veľmi ťažko odoláme útokom zlého. Nemusíme vymýšľať žiadne nové spôsoby, Božia taktika sa ukrýva v Božom slove a učení.

ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI MÁ VEĽKÚ MOC

Čo by sme mali robiť v čase skúšky?

Potrebujeme upriamiť svoj zrak na Pána Ježiša. Ak chceme bojovať proti zlému, musíme sa privinúť k Bohu a vyhlasovať jeho pravdu v našom živote. V každej situácii môžeme povedať: „Ježišu, odovzdávam ti svoj život. Je v tvojich rukách, nikomu inému nepatrím, len tebe. Ty si môj jediný Pán.“

Ľudia, ktorí majú seriózne duchovné problémy, sú tí, ktorí sa odklonili od Boha. Ináč by tam priame pôsobenie zlého nemohlo byť. Zasvätenie sa Ježišovi má svoju moc. Tiež je dobré zriekať sa aj svojich hriechov, rovnako ako pri krste. To je dôležité najmä pri ľuďoch, ktorí trpia útlakom. Ale môže to robiť každý vo svojom duchovnom živote, raz za týždeň vo svojej osobnej modlitbe, zriekať sa neodpustenia, hnevu…

Aké ďalšie zbrane môžeme použiť?

Dôležité je pristupovať k sviatostiam. Určite odporúčam aktívnu účasť na svätej omši a pravidelné pristupovanie k sviatosti zmierenia. Neznamená to však utekať s každým hriechom hneď na spoveď. Ak sa napríklad pohádate s manželom a večer kvôli tomu nepristúpite k Eucharistii len preto, že ste sa nestihli vyspovedať, nie je to podľa mňa správne. To najsprávnejšie je poprosiť o odpustenie svojho manžela a prijať Krista. Často si ani neuvedomujeme, akú moc má zmierenie. Sú hriechy, ktoré si vyžadujú zásah kňaza, ale sú aj také, kde je potrebné ísť s pokorou za tým, komu sme ublížili. Samozrejme, potom vyznať hriech aj v spovedi, ale aj predtým môžeme pristúpiť k svätému prijímaniu. Zmierenie má veľkú silu.

Čo nám môže ešte pomôcť?

Veľkú výhodu v duchovnom boji majú tí, ktorí nežijú sami. Žiť v aktívnom spoločenstve alebo komunite je veľká zbraň v duchovnom boji. Izolovaný kresťan často nie je žiadnym kresťanom. Diabol chce, aby sme ostali sami, chce, aby sme boli úplne izolovaní, aby sme nemali vzťah s Bohom, ale ani vzťahy s inými ľuďmi. Ak ostaneme sami, stávame sa ľahkou korisťou.

Čo ak sme zažili v Cirkvi alebo spoločenstve nejaké zranenie?

Cesta k Bohu je cestou zmierenia a zriekania sa. V živote zažívame aj sklamania a zranenia, dokonca aj od najbližších, aj od veriacich a Cirkvi. Aj na tieto situácie však má Ježiš odpoveď – nedovoľme, aby nám zabránili kráčať na ceste k spáse. Veľmi odporúčam všetkým, aby si našli živé spoločenstvo alebo komunitu, v ktorej budú môcť budovať svoj vzťah k Bohu.

Často sa v súvislosti s duchovným bojom spomína aj pôst…

Pôst v nejakej podobe má v duchovnom boji tiež veľkú silu. Keď niekto prežíva nejakú formu duchovného boja, odporúča sa ísť do nejakej formy pôstu. Nemusí to byť len pôst od jedla, môže byť od internetu, sociálnych sietí, od mobilu, aspoň na nejakú časť dňa. Takýto pôst dokáže veľmi upokojiť našu dušu a uschopniť ju cítiť prítomnosť Pána. V duchovnom boji je dôležité čo najviac cítiť Pána po našom boku.

NEHĽADAJME ZA VŠETKÝM ZLÉHO

Aký je váš pohľad na vnímanie všetkých ťažkých udalostí ako duchovný boj?

Zlý nás chce znechutiť a oklamať a využije na to každú možnú príležitosť. Chce, aby sme mali v srdci nepokoj. Nemyslím si, že sa treba nejak veľmi zamýšľať a analyzovať, ktoré okolnosti sú a ktoré nie sú duchovným bojom. Ak máte ísť na nejaký evanjelizačný program a ochorejú vám deti, prichádzajú pochybnosti. „Som dobrá matka, ak pôjdem? Dávam prednosť evanjelizácii pred svojimi deťmi?“ Každá situácia je iná a neexistujú jasné riešenia. Čo však môžem urobiť v takejto situácii? Pomodliť sa, vložiť zdravie svojich detí do Božích rúk a prosiť ho, aby im dal zdravie, ktoré im my nemôžeme dať. Opäť odovzdať svoj život, svoju rodinu a svoju službu do Božích rúk. A modliť sa o múdrosť, dar rozlišovania a pokoj, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť. Ak je takáto situácia v rodine, je dobré, ak manželia spolu rozlišujú, čo je správne v tejto konkrétnej situácii urobiť.

Takže nemáme hneď za všetkým vidieť duchovný boj?

Neodporúčam kresťanom vidieť za všetkým hneď zlého. Musíme si uvedomiť, že duchovný boj sa odohráva v našej mysli. Akékoľvek protivenstvo sa deje v našom živote, je to príležitosť privinúť sa bližšie k Bohu. Vždy musíme mať na zreteli, že Kristova milosť je väčšia a je nezaslúžená.

V každej situácii sa môžeme koncentrovať na Krista. „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ On dokáže všetky skúšky a ťažkosti premeniť. Ale musíme mu to dovoliť. Pamätajme, že Kristus bitku s diablom už vyhral. Jeho milosť je oveľa silnejšia. V tejto perspektíve by sme sa mali pozerať aj na duchovný boj. Dovoliť tomu, kto za nás zomrel a vstal z mŕtvych, aby nám pomohol. Každý duchovný boj je skúškou viery.

Čo ak mám pocit, že sa deje niečo viac?

Ak máme pocit, že ide o nejakú démonickú formu, môžeme povedať: „Pane Ježišu, v tvojom mene hovorím každému útoku zlého, aby odo mňa odstúpil. Nech ma prenikne tvoj Duch Svätý. Odovzdávam sa do tvojich rúk.“ Môžeme to robiť aj ako prevenciu, nejde o nejakú formu exorcizmu, nehovoríme priamo s diablom.

Kde najčastejšie diabol útočí?

Boj o osobnú modlitbu, o vzťah s Bohom, je veľmi silný a častý. Ale aj boj o náš jazyk. Jazyk je veľmi silný nástroj, ktorý môžeme používať na dobré, ale aj na zlé. Slová dokážu zraniť, ale aj budovať. Kresťanstvo sa šíri aj slovami. Duchovný život žijeme vo vnútri, ale potrebujeme byť svedkami Ježiša Krista.

Veľkým darom aj v duchovnom boji je dar jazykov. Človek, ktorý sa modlí darom jazykov, má jednu zbraň v duchovnom boji navyše. Keď je prítomnosť zlého v exorcizme a začnem rozprávať v jazykoch, démonov to veľmi vyrušuje, lebo vedia, že hovorím s Bohom, ale nerozumejú tomu.

Na čo by sme nemali pri všetkých bojoch zabúdať?

Vždy potrebujeme mať na zreteli víťazstvo Krista, aj keď nám realita života ukazuje niečo iné, napriek tomu, že sa nám nedarí, že sa dejú zvláštne veci. Môžeme každé ráno nad sebou zvolávať ochranu a vyhlasovať Božie slovo v našich životoch. Obliekať sa každé ráno do Božej výzbroje. A nesmieme zabúdať, že sme povolaní evanjelizovať. Máme zjavovať živého Pána Ježiša Krista, ktorý je Spasiteľom a Vykupiteľom všetkých ľudí. Preto je dôležité upriamiť svoj zrak na Krista, nie na diabla a jeho konanie. Čím viac budeme upriamení na Krista, tým menej priestoru v našom živote bude mať pôsobenie zlého a tým viac mu budeme môcť odolať.

Chcel by som ešte upriamiť pozornosť na Božiu matku Pannu Máriu, ktorá svojím orodovaním veľmi pomáha v zápase so zlým, preto sa môžeme obrátiť v duchovnom boji aj na ňu a žiadať ju o pomoc. Je totiž mocná bojovníčka a silná v duchovnom boji.

Kristus Ježiš vstal z mŕtvych, priatelia, a my s ním! Bojujme dobrý boj viery.

Foto: Peter Kováč