Hlasovky verzus e-maily: Prežijú Mileniál a Gen Z v jednej miestnosti?

Autorky: Eva Rovňaníková, Ružena Dvorščáková

V našej redakcii máme zastúpenie len dvoch generácií – Mileniálov a Generácie Z. Už z bežného kontaktu je jasné, že sa v mnohých veciach líšime. Chceme však spolu nielen vychádzať, ale mať aj dobré vzťahy. Porovnali sme preto naše prístupy ku komunikácii a spolu s nimi prinášame aj tipy, ako sa v nich zladiť.

1. Voľba  komunikačného kanálu

Mileniál: Telefonický hovor vníma ako nástroj na rýchle vyriešenie problému, ktorý by cez vypisovanie si správ trval hodinu. Za bezpečný a efektívny spôsob komunikácie považuje aj e-mail. Je to miesto, kde sa dajú celkom ľahko dohľadať správy a kde je komunikácia v istom zmysle oficiálna.  

Správy na platformách ako WhatsApp či Messenger vníma skôr ako vyrušenie z hlbokej práce a k hlasovým správam má rozporuplný vzťah. Často ich vníma ako „pascu na čas“. Zdá sa mu, že dopracovať sa k pointe takejto správy trvá príliš dlho. Zároveň v nich nevie spätne vyhľadávať.  

Gen Z: Telefón mu umožňuje četovať a jeho (druhoradá) telefonická funkcia je vnímaná – v prípade, že hovor nebol vopred ohlásený alebo smeruje od človeka, ktorého nechce počuť – ako nutné zlo, preto sa mu naň vedia v prípade núdze dovolať predovšetkým rodičia.  

Ak je vec neodkladná alebo si vyžaduje detaily, preferuje hlasovky alebo viac kratších správ za sebou. Vítanými aplikáciami sú Instagram, TikTok a WhatsApp.  

Mail patrí do kategórie formálnej komunikácie, ktorej sa nepriamo vyhýba, pretože pri konštruovaní správ overthinkuje (nadmerne uvažuje), písanie trvá vždy dlho a vymyslieť predmet správy alebo samotný obsah je komplikovanejšie ako posolstvo, ktoré chce predať.

Tip, ako na to: Dobré je dohodnúť si pravidlá, ako spolu komunikovať – napríklad e-mail môžu používať, ak je potrebná dlhšia, zložitejšia či formálnejšia správa. V prípade potreby telefonovania môže Mileniál vopred poslať členovi Gen Z generácie správu a dohodnúť sa, kedy hovor môžu uskutočniť. Predíde tak prekvapeniu a znechuteniu na opačnej strane. Dohoda ohľadom hlasových správ môže vyzerať napríklad tak, že Gen Z pošle krátku hlasovku a Mileniál na ňu odpovie esemeskou.

2. Identifikácia digitálnych emócií

Mileniál: Emotikony používa v ich primárnom význame. Smejúci sa smajlík je pre neho úprimný smiech, palec hore je potvrdenie úlohy a bodka na konci vety v čete je proste gramatika. Nečíta medzi riadkami tak intenzívne ako mladšia generácia a často ho prekvapí, že jeho strohá správa „OK“ môže na niekoho pôsobiť útočne alebo dokonca pasívne-agresívne.

Gen Z: Emoji sú v konverzácii vítané, a to za predpokladu, že im obe strany pripisujú rovnaký význam. Problém nastáva vtedy, keď sa za obrazovkami stretnú ľudia rôznych generácií. Príklad: kým jeden vyjadruje smútok plačúcim emotikonom, mladší človek ho posiela v kontexte smiechu. Bodky používa na zdôraznenie serióznosti vety, alebo keď chce byť pasívne agresívny.  

Tip, ako na to: Mileniál by mal byť opatrný s emoji „palec hore“ alebo bodkami v krátkych správach, ktoré Gen Z vníma ako prejav hnevu. Gen Z môže, naopak, mileniálovi odpustiť používanie „oldschool“ emoji (ako plačúci smiech), ktoré sú pre mladých už dávno za zenitom. Základom je predpokladať dobrý úmysel, nie skrytú agresiu.

3. Od skratiek po bodky

Mileniál: Jeho digitálny jazyk je „spisovná hovorová slovenčina“. Píše s diakritikou (alebo ju aspoň číta), používa celé vety a občas ešte pridá klasické skratky z čias ICQ ako ASAP alebo BTW. Príliš veľa slangu vníma ako neprofesionálne a keď mu Gen Z napíše správu plnú kódov, cíti sa, akoby na rozšifrovanie potreboval Enigmu.

Gen Z: Jeho prejav je rýchly, dynamický a silno preniknutý TikTokovými trendmi. Používa výrazy či frázy, ktoré na prvý pohľad (alebo posluch) nedávajú žiaden zmysel (6-7, „delulu“, „no cap“, „rizz“, „slay“). Nejde o snahu zmiasť okolie – je to jeho defaultný jazyk, ktorým reaguje na situácie. Oficiality v pracovnej komunikácii veľmi rád skipne a vždy ho poteší, keď protistrana reaguje uvoľnenejšie.  

Ako na to: Mileniál sa nemusí nasilu snažiť používať Gen Z slang, aby zapadol (často to pre mladších pôsobí dosť „cringe“), stačí, keď si občas bez hanby vypýta preklad. Gen Z by zasa v oficiálnejšej pracovnej komunikácii s inými oddeleniami alebo klientmi malo zvážiť „uhladenejší“ prejav, aby sa predišlo zbytočným komunikačným šumom.

4.  Spravím-to-hneď alebo Do Not Disturb?

Mileniál: Pochádza z generácie „vždy v strehu“. Vyrástol v dobe, kedy byť pracovitý znamenalo byť dostupný. Často pociťuje miernu vinu, ak neodpovie na e-mail do desiatich minút, a to aj večer pri televízore alebo cez víkend. Hranica medzi prácou a súkromím je u Mileniála rozmazaná, čo často vedie k vyhoreniu, pretože má pocit, že svoju hodnotu musí dokázať produktivitou.

Gen Z: Svoje hranice medzi prácou a súkromím si stráži ako oko v hlave. Pre prácu sa nerozkrája. Režim „Do Not Disturb“ (Nerušiť) je ich najlepší priateľ a po skončení pracovnej doby s absolútne čistým svedomím odstrihne pracovný svet. Neberie to ako flákanie sa, ale ako nevyhnutnú psychohygienu.

Tip, ako na to: Mileniál sa môže od mladších kolegov inšpirovať v work-life balance a rešpektovať, že po 17.00 sa svet nezrúti. Aby však nevznikala panika z nedostupnosti, Gen Z by mohla (najmä pri dôležitých projektoch) transparentne komunikovať svoju dostupnosť – napríklad si nastaviť presné pracovné hodiny v kalendári alebo si zapnúť automatickú odpoveď: „Dnes už nie som online, pozriem sa na to zajtra ráno.“ Práve preto, aby sa vyhli pnutiu z rôznych pracovných návykov.

Foto: Pexels.com