Hovorkyňa Pochodu za život: Zastať sa bezbranných má zmysel, aj keď to prináša ťažkosti

20. septembra sa bude konať piaty Národný pochod za život. Téma ochrany života vyvoláva rôzne emócie. Má vôbec zmysel prísť na pochod? Nestačí, že som pro-life vo svojom srdci? Na tieto otázky sme hľadali odpovede v hovorkyňou Národného pochodu za život Milenou Olšovskou.

Ste hovorkyňou pochodu za život. Čo vás motivovalo prijať túto úlohu?

V mojom rozhodnutí zohrala úlohu silná skúsenosť dvoch spontánnych potratov. Obom bábätkám prestalo biť srdiečko v prvom trimestri a spustil sa mi spontánny pôrod. Keď som videla malinké telíčko môjho bábätka, kde bolo jednoznačne vidieť hlavičku, očká, rúčky a nožičky, došlo mi, že v tomto štádiu sa na Slovensku deje väčšina potratov. Na vlastné oči som videla, že to nie je iba zhluk buniek, ale maličké bezbranné dieťa, ktoré sa nemá ako brániť, nemá kam utiecť. Osud týchto detí nám s manželom leží na srdci. Preto keď sme dostali ponuku stať sa hovorcami Pochodu za život, vnímali sme to ako pozvanie od Pána.

Na Slovensku sa konalo päť Národných pochodov za život. Čo tieto pochody Slovensku priniesli?

Aj vďaka pochodom sa na Slovensku šíri povedomie o tom, že život je hoden ochrany už od počatia. Jeden z prvých pochodov otvoril otázku zadefinovania manželstva v ústave ako zväzku muža a ženy. To sa po nejakom čase podarilo a boli politici, ktorí spomínali pochod ako jednu z inšpirácií. Pochody pomohli napríklad zabrániť aj zákonu o zavedení potratovej tabletky či rôznym liberálnym zákonom o sexuálnej výchove. A viaceré dobré zákony na pomoc ženám neprešli v parlamente len tesne. Aj to je dôkaz toho, že to raz môže byť možné.

Prečo je práve pochod tým správnym nástrojom na vyjadrenie postoja a zmenu verejnej mienky?

V Amerike vznikli pochody ako reakcia na rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Roe vs. Wade, ktoré legalizovalo potraty. Prvý pochod sa konal presne v deň prvého výročia vynesenia nespravodlivého rozsudku 22. januára 1974. Aj vďaka pochodom sa tento rozsudok podarilo po 50 rokoch zvrátiť. To je dôkaz toho, že pochody majú moc meniť verejnú mienku a ukazujú aj politikom, na ktoré témy treba dať dôraz.

Kto stojí za Národným pochodom za život?

Podujatie organizuje občianske združenie Národný pochod za život pod záštitou Konferencie biskupov Slovenska.

Aké je jeho financovanie?

Všetko je financované z darov. Už pred samotným pochodom sa koná zbierka. Pokryť takú veľkú akciu je veľká výzva. Väčšinou sa najväčšia časť peňazí vyzbiera až priamo na mieste. Niekedy je dokonca potrebná aj zbierka po pochode, lebo chýbajú peniaze. Tento rok podporil konanie sprievodných kultúrnych podujatí na pochode z verejných zdrojov aj Fond na podporu umenia.

POSTAVIŤ SA ZA BOŽIU PRAVDU

Pochod za život a celkovo téma ochrany života vyvoláva rôzne emócie…

To si uvedomujeme, ale na príklade iných krajín vidíme, že tam, kde sa o tejto téme nehovorí, sa mainstreamová kultúra ťahá smerom ku kultúre smrti. V krajinách, kde hlas za ochranu života zmĺkol, sa stále rozširuje limit na potraty. Vo Francúzsku je už dokonca právo na potrat zakotvené v ústave. V niektorých amerických štátoch je potrat možný až do narodenia dieťaťa. Preto je dôležitá osveta.

Prečo by sme mali prísť na pochod?

Sme občania demokratickej krajiny a moc pochádza od nás. Preto ak sa tu deje nespravodlivé upieranie práva na život, je naším občianskym právom a niekedy aj povinnosťou na túto nespravodlivosť upozorňovať. Každý, kto príde na pochod, urobí gesto, ktorým povie, že mu záleží na tom, aby bol v našej krajine život chránený od počatia až po prirodzenú smrť.

Nestačí, že som za život? Je potrebné urobiť aj to gesto?

Niektorí si možno povedia, že sú za život, nikdy by nešli na potrat, a to stačí. Aj ja som si kedysi myslela, že veď som pro-life a viac nemusím riešiť. Zmena prišla, keď som začala sledovať zahraničné pro-life médiá. Lila Rose mi pomohla pochopiť, že to nestačí. Nie je okej si povedať, že veď ja kradnúť nebudem a ostatní nech kradnú, koľko chcú. Pripomína mi to aj citát Edmunda Burkeho: „Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič.“

Sekulárne médiá často vykresľujú Pochod za život nesprávne, aj ja sama som mala v minulosti predsudky. Môj názor zmenila účasť na samotnom pochode v Bratislave. Veľmi sa ma dotkol aj pochod vo Washingtone D.C. v Amerike. Prekvapila ma obrovská účasť mladých a príjemná atmosféra. Ak niekto váha, či prísť, skúste sa prísť pozrieť aspoň na chvíľku.

Postoj k ochrane života často prináša rôzne konflikty. Stojí to zato?

Myslím si, že to je otázka, ktorú si kladú mnohí. Určite by sme si priali, aby sme boli v takýchto citlivých otázkach všetci jednotní. Musíme si však uvedomiť, že aj Kristus povedal: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.“ (Lk 12, 51) Na iných miestach nás zas vyzýva k jednote. Preto treba múdro rozlišovať. Keď ide o nespravodlivé zabíjanie ľudí, nesmieme sa báť ozvať, aj keby to znamenalo zniesť nepríjemnosti či nesúhlas iných.

ZASTAŤ SA BEZBRANNÝCH, AJ S TÝMI, KTORÍ TO MOŽNO NEROBIA ÚPLNE PODĽA NAŠICH PREDSTÁV

Spomínate jednotu. Na Slovensku však máme rôznych aktivistov, niektorí z nich sú dokonca dôvodom, prečo ľudia nechcú prísť na pochod…

Určite by to nemal byť signál, aby sme prestali byť za život. Ak sa mi nepáči nejaký kňaz, nie je to pre mňa dôvod odísť z Cirkvi. Zároveň je dobré zamyslieť sa, či to nie je pre nás pozvanie do väčšej aktivity, lebo výsledok bude ovplyvnený tými, čo sa aktívne zapoja. Tiež nech nás to pozýva k modlitbe za túto oblasť, aby Boh do tejto úlohy povolal ďalších. Nemôžeme ostať ticho, keď sa koná neprávosť, len preto, že sa proti neprávosti ozýva niekto spôsobom, ktorý sa nám nepozdáva, ako kresťania sme povolaní zastať sa bezbranných.

Dá sa to?

V Amerike som videla, že je možné, aby na pochode spolupracovali aktivisti z rôznych táborov napriek veľkým rozdielom. Pro-life sféra vie byť rozkúskovaná, vidím to v rôznych krajinách, je to podľa mňa aj veľký duchovný boj. Na miestach, kde vyhrá jednota, zvíťazila ochota zjednotiť sa práve kvôli dôležitosti boja. Nenarodené bábätká potrebujú nás dospelých, aby sme sa ich zastali, inak sa nepohneme. Myslím si, že by sme mali vedieť prekonať sympatie a nesympatie, keď ide o život. A tu oň ide.

Stojí boj za život za všetky starosti a konflikty, ktoré so sebou prináša?

Boj za dobro má vždy zmysel. Pre mňa je dobrý príklad práve téma otroctva. V Amerike kvôli zrušeniu otroctva vypukli veľké nepokoje, dokonca až občianska vojna. Napriek tomu spätne nikto nevyčíta tým, ktorí sa usilovali o oslobodenie otrokov, že otvárali tému, ktorá polarizuje spoločnosť a rozdeľuje ju na dva tábory, lebo vidíme význam toho boja. Rovnako aj téma ochrany nenarodených detí je hodna nekomfortných konverzácií. Je to veľký boj našej doby a veľká tragédia. Určite je dôležité,  aby sme sa všetci učili hovoriť kultivovane. Ak však ostaneme ticho, je vysoko pravdepodobné, že zákony umožňujúce potrat sa budú meniť k horšiemu a možnosti potratu rozširovať.

V súvislosti s ochranou života sa hovorí veľa o nenarodených deťoch, čo však ich matky?

Myslím si, že pomoc mamám je integrálnou súčasťou pro-life hnutia všade vo svete. Manifest Národného pochodu za život má od samého začiatku v roku 2013 požiadavku pomoci matkám. Potrat nemá iba jednu obeť. Aj žena, ktorá sa rozhodne pre umelý potrat, sa stáva obeťou potratu. Mnohé boli oklamané, že ide iba o zhluk buniek. Mnohé trpia postabortívnym syndrómom. Často sa pre potrat rozhodnú, lebo nevidia iné východisko, prípadne sú k nemu donútené. V USA ma veľmi zasiahol príbeh mamy, ktorá išla na potrat, lebo jej vôbec nikto k tehotenstvu nezablahoželal. Keď tak urobili dobrovoľníci modliaci sa pred klinikou a ponúkli pomoc a veci pre bábätko, rozplakala sa tam a odišla domov, bábätko si nechala. To sú neuveriteľné, ale skutočné príbehy. Tehotné mamy veľmi potrebujú pomoc a podporu okolia.

Prečo je to dôležité?

V dnešnej dobe je obrovský boj o materstvo. Aj pre ženy, ktoré chcú prijať dieťa, môže byť tehotenstvo či materstvo veľmi náročné. Zároveň musím povedať, že krása materstva mňa osobne veľmi prekvapila, v najlepšom slova zmysle, až som bola prekvapená, že mi o tom nikto nepovedal, čo tiež považujem za obrovský problém. Veľmi však vnímam, že tehotenstvo aj starostlivosť o dieťa vedia byť veľmi náročné, a to obzvlášť pre ženy, ktoré sú na to samy, to by tak nemalo byť.

Čo môžeme urobiť, aby sme im pomohli?

Je dôležité, aby sme si to uvedomili ako jednotlivci, ale aj ako spoločnosť, a aby sme boli vnímaví a pripravení pomôcť, hoc drobnými skutkami. Keď sme sa presťahovali do Ameriky, mali sme desaťmesačné bábätko. A naši susedia, ktorí nás vôbec nepoznali, nám dva týždne nosili jedlo, lebo vedeli, že tento čas môže byť pre nás náročný. Dokonca tam fungovala aj oficiálna iniciatíva na pomoc mamám. Nešlo pritom iba o mamy, ktoré mali viac detí. Veľmi by som si priala, aby niečo podobné prišlo do kultúry na Slovensku – skutky lásky a milosrdenstva k mamám. Zároveň si myslím, že muži hrajú v tomto celom obrovskú rolu a veľmi apelujem na to, nech sa nedajú oklamať, že ich rola v pro-life témach nie je, práve naopak.

OTVÁRAME TÉMU SUROGÁCIE

V čom bude tento pochod za život iný ako tie predchádzajúce?

Tento pochod je výnimočný aj tým, že minulý rok bola prijatá novela ústavy, v ktorej sú tri body, ktoré ešte nie sú premietnuté do zákonov. Jeden z nich sa týka surogácie. Aj preto chceme upriamiť pozornosť na túto tému: chceme, aby bola surogácia zakázaná. Na pochode bude hovoriť svoje svedectvo aj aktivistka Olivia Maurel, ktorá sa narodila prostredníctvom surogácie. Dnes otvorene hovorí o tom, akú bolesť surogácia spôsobuje deťom, ale aj ženám.

Čo ešte nás na pochode čaká?

Bude bohatý sprievodný program, ktorý začne už v sobotu koncertmi. Headlinerom bude projekt Godzone. V nedeľu zaspieva Dominika Gurbaľová, ale aj raper Momo, ktorý vydal špeciálny singel venovaný Národnému pochodu za život. Rodiny s deťmi sa môžu tešiť na skautské mestečko a Mira Jila.

A čo je v rámci organizácie najväčšou výzvou?

Veľká výzva je poukázať na dôležitosť boja za ochranu života, tiež fundraising, zháňanie dobrovoľníkov, ktorých potrebujeme okolo 500. Počas organizácie pochodu zažívame mnohé ťažkosti, ktoré si nedokážeme logicky vysvetliť. Uvedomujeme si, že je to spojené aj s duchovným bojom. Paradoxne mi to dáva veľkú nádej, lebo viem, že tento boj je hoden znášať všetky ťažkosti.

Keď sme dostali ponuku stať sa hovorcami Pochodu za život, obaja s manželom sme mali čas na rozlišovanie, a v tom čase sme obaja nezávisle od seba pocítili, že nás Boh volá vykročiť. Keď mi je ťažko, Boh mi viackrát pripomenul ten konkrétny moment a dáva mi to silu vytrvať. Viem, že som na správnom mieste, aj keď nie všetko zvládam podľa mojich predstáv. Dala som však Bohu svoje áno a už sa nechcem obzerať.

Naplno zažívame, že boj za ochranu života nie je bojom proti telu a krvi, ale proti mocnostiam zla. Aj preto chceme poprosiť o modlitbu za celé toto dielo aj za ochranu.

Foto: Slovo+