Hudobník Marián Púčik: Pokoj je mojou hymnou

Rukami mu prešiel akordeón aj gitara, usadil sa pri klávesových nástrojoch. Životná cesta Mariána Púčika je hľadaním pokoja a vyjadrenia svojho vnútra prostredníctvom hudby.

Marián Púčik je manžel a otec, so svojou rodinou býva v Prievidzi. Ich duchovným domovom je Spoločenstvo Piar, známe aj svojou chválovou službou. Z tohto spoločenstva vyšli zoskupenia ako GodKnows, HeartBeat, PiarMusic, ale aj sóloví interpreti, Jana Zubajová či Dáša Žabenská. Do Piar Music patrí aj Marián, ktorý hráva na klávesové nástroje a hudobne produkoval chválový album Nebojím sa byť slabý. „Záleží mi na tom, aby chvály, ktoré hráme, zneli dobre a aby nevyrušovali ľudí. Zároveň chcem, aby to bolo to najlepšie, čo vieme dať a to najlepšie, čo viem dať ja,“ hovorí hudobník.

CHVÁLY NA AKORDEÓNE

Mariánova hudobná púť začala v Nitrianskom Rudne. „Môj starký hrával na akordeóne a pani učiteľka v štvrtom ročníku robila nábor, lebo miestna ZUŠ otvárala nový odbor. Mne sa to páčilo a chcel som sa prihlásiť, ale moji rodičia nesúhlasili. Nemysleli si, že ma akordeón bude baviť dlhodobo,“ približuje svoje prvé hudobné kroky akordeonista.

Rodičov presvedčili až synove slzy. Po zápise požičali malý akordeón a nádejný muzikant začal poctivo trénovať. Hral každý deň, začal navštevovať aj akordeónový orchester. „Tam som sa naučil vnímať hudbu ako súzvuk viacerých nástrojov, kde každý z nich má nejakú špecifickú funkciu a spolu to tvorí veľmi pekný výsledok,“ objasňuje Marián.

Pôsobenie v orchestri mladému akordeonistovi prinieslo aj dôležité priateľstvo. S Mariánom hral Lukáš Zubaj, manžel speváčky Jany Zubajovej. Po jednom z koncertov zdieľali spolu izbu na ubytovaní. „Lukáš mi púšťal nahrávky skladieb, ktoré zložil na klavíri. V tom momente som si uvedomil, že nie je všetko len o akordeóne,“ približuje priateľstvo hudobníkov Marián a dodáva, že vtedy tiež prvýkrát počul o chválach, hoci to v ňom zanechalo zmiešané pocity.

Dôležitý moment prišiel v čase birmovky. Nádejný akordeonista chodil do kostola, ale jeho vzťah s Bohom bol vyjednávaním, že ak dostane jednotku z matematiky, bude stále veriť. Počas prípravy na sviatosť birmovania však Marián prežil, že chce svoj život žiť inak. Začal sa zaujímať o modlitbu chvál a počas jedného chválového večera si uvedomil, že Pán Boh je na nich prítomný. „Zistil som, že z nejakého dôvodu viem Boha skrze hudbu vnímať osobnejšie a bližšie a hlavne, že celou súčasťou chvály je hudba. Hudba bola aj je pre mňa všetkým. A vo chválach sa spája všetko, čo potrebujem a mám rád,“ hovorí Marián o svojom obrátení.

Krátko po ňom založil so svojimi kamarátmi chválovú kapelu. Rozhodol sa uctievať Boha netradičným nástrojom – akordeónom. „Hľadal som svoje miesto, v kapele aj vo chválach, hľadal som to, kde sa budem dobre cítiť. Veľmi rýchlo som pochopil, že pri akordeóne to nebude. Ale možno keby sme chceli hrať country chvály, tam by mal akordeón nenahraditeľné miesto,“ smeje sa na svojich chválových začiatkoch Marián.

EMÓCIE K HUDBE PATRIA

Napriek tomu, že vo chválach presedlal na klavír a postupne ku gitare, akordeón Mariána sprevádzal aj naďalej. Vybral sa na konzervatórium študovať hru na tento nástroj. Po skončení konzervatória nasledovala Akadémia umení s odborom kompozícia. Tam mu učarovala filmová hudba. „Písal som bakalársku prácu o technickom stvárnení emócií vo filmovej hudbe. Emócie sú totiž neoddeliteľnou časťou hudby,“ hovorí hudobný producent z Prievidze.

Rovnako dôležité sú podľa Mariána emócie aj v modlitbe. „Koľko ľudí si pri modlitbe pustí nejaký hudobný podmaz? Hudba pomôže vytvoriť atmosféru a tá je veľmi dôležitá. Pomôže nám to cítiť sa lepšie a sústrediť sa na modlitbu,“ uvažuje.

Hoci Marián hovorí, že dôležité je aj ticho, hudba na chválach pomáha človeku zamerať sa na Pána Boha. „Keď sa pozrieme do Starého zákona, kráľ Dávid napríklad chválil Boha s nástrojom v ruke. Spieval a tancoval. Chválové piesne majú navyše text, ktorý hovorí o Pánu Bohu, o jeho dobrote, milosrdenstve a láske, vedie k vyvyšovaniu Boha. A to nám pomáha modliť sa,“ približuje svoj názor.

Marián sa na chvály zodpovedne pripravuje. Pred každým hraním sa snaží ísť na svätú spoveď. Zároveň sa ako kapela pred chválami modlia. Hoci je počas hrania náročné sústrediť sa i na modlitbu, Marián sa snaží myslieť na Boha. „Snažím sa chváliť ho aspoň v srdci a odovzdávať mu službu, ktorú robím. Keď chcem hrať chvály kvalitne, nie je úplne jednoduché skĺbiť modlitbu a hru,“ prezrádza Marián.

Napriek tomu si mladý hudobník myslí, že je jednoduchšie hrať chvály ako naučenú skladbu. Pri chválach sú totiž ľudia zameraní na Pána Boha a hudobníci ich v modlitbe sprevádzajú. „Na koncerte hrám skladbu spamäti a stojím na pódiu sám. Navyše, ľudia tú skladbu môžu poznať a počujú každú chybu, zatiaľ čo na chválach sa tak nesústredia na hudbu,“ myslí si Marián.

POSOL POKOJA

Marián Púčik je zároveň hudobným skladateľom a producentom. Minulý rok vydal EP s názvom PaxIntret. Skladby sú vyjadrením túžby po pokoji. „Mám rád divokosť, ktorú často filmová hudba prináša, ale vždy sa potrebujem vrátiť k spomaleniu. Hľadám pokoj a krásu,“ zamýšľa sa skladateľ a priznáva sa, že takúto hudbu robí najmä kvôli sebe. „Robím to, lebo to potrebujem. Je to priestor môjho sebavyjadrenia. Tú hudbu musím dať von kvôli svojmu vnútru. Vie mi to priniesť pokoj,“ prezrádza skladateľ,pričom dodáva, že sa o tento pokoj chce podeliť.

Prichádza na um otázka, či sa Marián cíti ako posol pokoja. „Hľadám vyjadrenie pokoja. Pre mňa je to Pokoj s veľkým P. Za Pokojom vidím Pána Boha, ktorý môže prichádzaťaj prostredníctvom hudby,“ odpovedá hudobník.

Hoci jeho tvorba vychádza z minimalmusic a je zameraná na pokoj, nie je pravda, že sa v nej nič nedeje. Práve naopak, deje sa tam mnoho vecí. No je to úplne iná hudba, akú počujeme bežne z rádií. Podľa Mariána sa poslucháčovi môže ľahko stať, že pri počúvaní jeho tvorby zaspí. A to je v poriadku. „V podstate je to trochu mojím cieľom. Ide predsa o pokoj. Ak tie skladby niekoho uspia, priniesli mu pokoj a tak splnili svoj zámer,“ usmieva sa Posol pokoja.

Marián uznáva, že žijeme život, ktorý je uponáhľaný a prináša množstvo impulzov. Preto sa v tom všetkom občas treba upokojiť a spomaliť, hoci to môže byť veľmi ťažké. „Preto chcem prinášať pokoj. A špeciálne v tejto dobe chcem priniesť niečo, čo môže byť prostriedkom k nájdeniu pokoja. A pre mňa je ten pokoj Pán Boh,“ vyjadruje svoju túžbu muzikant.

Foto: Peter Dolinaj, Peter Melicherčík, Vanda Mesiariková