TOP

Ikonopisec Martin Červeňák: Boh mi posiela do cesty ľudí s veľkým srdcom

Má šestnásť rokov a celkom netradičnú záľubu. Martin Červeňák je mladý ikonopisec, ktorý môže vďaka Gréckokatolíckej rómskej misii naplno rozvíjať svoj talent. Je dôkazom toho, že má zmysel pomáhať mladým ľuďom objaviť a rozvíjať ich dary.

Autorka: Veronika Zamkovská

Ikonopisectvo nie je bežnou záľubou mladých ľudí. Môžeš nám priblížiť, ako si sa k nemu dostal?

Odmalička som rád kreslil. Osobitne ma fascinovalo kreslenie tvárí. Keď som mal desať rokov, vstúpil som do chrámu, obdivoval som veľkolepé ikony v našej Jakubianskej cerkvi a mal som pocit, že Duch Svätý ma nazýva „ikonopiscom“. Náš kaplán, ktorý sa neskôr stal riaditeľom Gréckokatolíckej rómskej misie, ma zoznámil s Monikou Frišničovou, pod jej vedením som sa zúčastnil viacerých workshopov. Neskôr mi ďalší členovia, ktorí patria do rómskej misie, pomohli dostať sa na ikonopisecký kurz v Košiciach – pod vedením gréckeho ikonopisca Theodorosa Papadopoulosa. Tam som získal certifikát v písaní ikon. Boh mi podal svoju ruku a doteraz ma vedie a posiela mi do cesty ľudí s veľkým srdcom, aby som mohol uskutočniť to, čo on vo mne začal.

 

V čom je písanie ikon iné ako kreslenie?

Kreslenie je sebavyjadrenie umelca. Ikona nie je iba umelecké dielo, je to dielo, ktoré sa zrodilo v modlitbe. Pri písaní ikon sa používa komplikovaná technika, ale samotné farby a materiál nestačia. Dôležitá je duchovná stránka ikonopisca.

 

 

Máš nejakú obľúbenú ikonu?

Všetky ikony sú krásne a jedinečné, no medzi moje najobľúbenejšie ikony patrí ikona Najsvätejšej Trojice, ktorú som písal prednedávnom. Najpozoruhodnejšia vec na tejto ikone je jej kompozícia. Traja krásni anjeli, ktorí predstavujú Najsvätejšiu Trojicu. Sedia celkom mlčky a vytvárajú tak kruh – kruh, ktorý nemá začiatok ani koniec. Je symbolom dokonalosti, plnosti, jednoty a svätosti.

 

Spomínanú ikonu Najsvätejšej Trojice si písal pre českú farnosť Těrlicko. Môžeš nám o tom povedať viac?

Prostredníctvom rómskej misie ma oslovili, aby som napísal túto ikonu. Aj tu vidím veľkú Božiu pomoc, keďže nebolo ľahké dopraviť ku mne dosku na maľovanie, ale Pán Boh aj tento problém vyriešil prostredníctvom Moniky, ktorá ma vedie k písaniu ikon.

 

Bola to pre teba veľká výzva? Už si niekedy písal takú veľkú ikonu?

Už predtým som napísal ikonu svätého evanjelistu Matúša, ktorá visí vo vestibule našej školy na Obchodnej akadémii v Starej Ľubovni. Má dva metre.

 

Ako ovplyvňuje písanie ikon tvoj duchovný život?

Myslím si, že práve písanie ikon je prostriedok, ktorý mi umožňuje bližšie sa spojiť s Bohom. Vytváram si tak vzťah s Pánom, ktorý mi pomáha napredovať nielen v ikonopisectve, ale učí ma aj v živote prekonávať mnohé prekážky i zlé životné situácie.

 

Ako prebieha písanie ikony?

Je to dlhý proces a je potrebné sa predtým duchovne naladiť a sústrediť sa len na ikonu. Pred naladením sa je potrebné pristúpiť k sviatosti zmierenia. A pri samotnom písaní ikony sa modlím Ježišovu modlitbu, no najideálnejšie je byť v tichosti a samote, aby sme sa spojili s Duchom, ktorý píše ikonu cez srdce ikonopisca.

 

 

Cítiš podporu od svojho okolia?

Áno. Moja rodina sa ma snaží podporovať a vidia v mojom talente dar od Boha. Od začiatku mi Boh posiela do cesty ľudí s veľkým srdcom. Kňaz z našej farnosti z rómskej misie založil účet, kde mi ľudia mohli prispieť, a za finančné príspevky mi nakúpil materiály potrebné na písanie ikon.

 

Zažil si pri písaní ikon nejaký špeciálny moment, na ktorý rád spomínaš?

Pri týchto veľkých ikonách, ktoré som naposledy napísal, keď som zasvetľoval tmavé farby do svetlých až do posledného svetla na tvár, mi moji známi povedali, že aj moja tvár žiari.



Komentáre