Influencerka Eva Lacková: Žiť radosť si často vyžaduje zmenu mysle

Verí, že radosť je voľba a každý ju môže zažívať vďaka maličkostiam všedných dní aj v tomto uponáhľanom svete. Aj preto ju na sociálnych sieťach nájdete pod rovnomenným účtom Radosť je voľba. S manželkou, mamou a influencerkou Evou Lackovou sme sa rozprávali o tom, ako vníma radosť, čo jej pomáha, aby ju naozaj žila, a kedy to pre ňu bolo najťažšie.

Čo je podľa vás radosť?

Pre mňa je to pocit z niečoho dobrého, z maličkosti aj z veľkých vecí, ktoré veľa menia. Je to také teplo na duši. 

Váš účet aj blog nesie meno Radosť je voľba. Znie to jednoducho. Naozaj sa stačí pre radosť „iba“ rozhodnúť?

Samozrejme, že to nie je také jednoduché. Rozhodnúť sa pre radosť chce veľa práce na sebe, deň čo deň, krôčik po krôčiku. Najdôležitejšie je začať a uvedomiť si, že chcem, aby radosť bola moja voľba pre život a bola súčasťou mojich dní. 

Ako ste došli k tomuto rozhodnutiu vy?

Ja som bola stále optimista, nerobila som si veľkú hlavu z negatívnych vecí a myslela na dobro aj v ťažkých chvíľach. Často som počúvala, že aj zlé veci sú na niečo dobré a tak som prišla k hľadaniu radosti, kde sa dalo. Bolo to pre mňa prirodzené rozhodnutie, ktoré vyplývalo zo života. 

Mali ste aj chvíle, kedy si zvoliť radosť nebolo až také jednoduché?

Áno, na také chvíle si spomínam po pôrode prvého syna. Šedá jeseň, málo spánku a materská samota to zariadili, ale časom som sa z tohto „prebrala“ a opäť nachádzala radosť skrze maličkosti vo všedné dni. Tak isto aj po smrti blízkych a počas pandémie som mala náročnejšie chvíle. Vtedy mi veľmi pomohli deti svojimi spôsobmi radosti.

V čom presne?

Mala som dni, keď som sa sústredila len na myšlienky spojené s problémami. Trebárs pri príprave obeda som nemyslela na nič iné, len ako zvládnem ďalšiu noc s bábätkom, ktoré sa často budilo. Nevedela som si predstaviť opäť minimum spánku a starostlivosť o dieťa. Avšak práve tá starostlivosť a opätovaná láska malého človiečika mi dávala silu na ďalšie ťažké dni. Aj bábo vie dať rodičovi radosť vo svojej kráse a pokoji. Vraví sa, že novorodenec je to najbližšie k nebu, čo dostaneme na zemi, a mne toto malé nebo dávalo v ťažkých chvíľach radosť.

RADOSŤ PREŽÍVA KAŽDÝ, LEN SI TO MUSÍ UVEDOMIŤ

Ako si podľa vás zvoliť radosť, keď žijeme vo fáze, keď je život náročný, ťažký alebo smutný? Čo v tom pomáha vám?

Prirovnám to k môjmu šoférovaniu. Roky som mala strach zo šoférovania a bála sa čo i len naštartovať auto. Pred 2 rokmi ma životná situácia donútila urobiť si vodičský preukaz, ale stále som nejazdila. Nechcelo sa mi a pravdupovediac, bolo to pre mňa ťažké, náročné, neprinášalo mi to radosť, ale stres a strach. Odkladala som to najviac, ako sa dalo, aj keď šoférovanie by mi bolo veľmi pomohlo a uľahčilo každodenne fungovanie. Až prišiel jeden pondelok, kedy som sa premohla a sadla za volant, odviezla deti do škôlky, vrátila sa domov a dokonca aj bez problémov zaparkovala. A ďalší deň opäť a opäť. Držala ma pevná vôľa z prvotného rozhodnutia. A zároveň mi odvahu dodával ten úžasný pocit prekonania samej seba v ťažkej situácii. Teraz, po pár mesiacoch šoférovania, je to pre mňa príjemné, málinko stresujúce a hlavne mám ten dobrý pocit zo seba, že som sa posunula ďalej. A tak isto to vnímam aj s hľadaním radosti v ťažkých životných chvíľach. Začať, držať sa a motivovať sa ďalej dobrým pocitom zo samého seba. Navyše, radosť prežíva každý, len si to musíme uvedomiť „aha, toto mi vyčarilo úsmev na tvári“, „vďaka tomu som šťastný“, „toto mi je príjemné a cítim radosť v srdci“, čo chce čas a zmenu mysle. 

Čo si taká zmena myslenia vyžaduje?

Podľa mňa je potrebný „aha“ moment, teda spúšťač, odrazový bod, ktorý ovplyvní zmenu myslenia iným smerom. Treba si uvedomiť pozitívnu budúcnosť a lepšie ja, ktoré formuje moje presvedčenie, hodnoty a postoje. Zmenou myslenia meníme svoje vnútro i okolie. Záleží nám na vlastnej radosti a vlastnom živote viac ako na živote iných. Áno, znie to sebecky, ale len skutočne šťastný človek vo svojom vnútri dokáže šťastie skutočne rozdávať ďalej bez závisti a neustáleho riešenia iných ľudí. Zmena mysle je komplexná premena a zároveň vyriešenie svojich minulých problémov a tráum, ktoré ovplyvňujú naše každodenné fungovanie.

Ako vyzerá človek, ktorý prežíva pravú radosť?

Človeka plného ozajstnej radosti vnímam ako slušnú, milú, spokojnú a prajnú osobu, ktorá v rámci svojich možností odzrkadľuje Hymnus na lásku z Prvého listu Korinťanom či už verí, alebo neverí v Pána Boha.

Znamená to, že pravú radosť teda môže prinášať aj človek, ktorý neverí? Ako konkrétne sa to prejavuje?

Áno, samozrejme, že môže. Poznám mnoho úžasných ľudí, ktorí neveria v Pána Ježiša a v srdci nosia úprimnú radosť, ktorú svojimi činmi a slovami dávajú ďalej. Radosť sa nemusí zakladať len na viere v Pána Ježiša, ale aj na vlastnej spokojnosti alebo emočnej stabilite. 

Vy ste však veriaca. Myslíte si, že vám viera pomáha prežívať radosť?

Áno, určite je v tom aj viera v Pána Boha. On chce, aby sme prežívali pravú radosť v prvom rade z neho a v druhom rade, aby sme vďaka nemu nachádzali tu na zemi ďalšie radosti, a boli radosťou pre ostatných. Verím, že skrze moju vieru môžem prežívať veľa radosti a dávať radosť ďalej do sveta. 

Ako si vás Pán Boh našiel?

Od malička sme chodievali do kostola a vyrastala som v obklopení viery vďaka celej rodine. Postupne, vekom, sa môj vzťah s Bohom prehlboval, navštevovala som detskú besiedku, ďalej konfirmáciu a po nej som bola na dorastovom tábore, kde som začala Pána Boha vnímať intenzívnejšie. Preskočila medzi nami iskra a poznala som jeho skutočnú lásku. Po pol roku som navštívila prvýkrát spoločenstvo v mojom cirkevnom zbore a ďalej som ho spoznávala a stále spoznávam. 

V čom bol iný život bez neho?

Veľmi si nespomínam na život bez neho, stále bol súčasťou môjho života, v každej fáze inak, ale vďaka nemu som spoznala mnoho skvelých ľudí s rovnakými hodnotami a krásnymi svedectvami, vrátane môjho manžela.

KĚD POTREBUJEM ODRAZOVÝ BOD, ČÍTAM SI HYMNUS NA LÁSKU 

Máte obľúbené verše z Božieho slova, ktoré vám prinášajú radosť alebo povzbudenie? Ktoré?

Áno, a že ich je! Mám rada Hymnus na lásku z Prvého listu Korinťanom. Keď ma myšlienky zvedú na zlé cesty a potrebujem „prefackať“, toto je môj odrazový bod, moja manifestácia, kedy si za slovo láska doplním svoje meno a čítam si tieto verše s pokorou, aká by som mala byť, aby som bola lepším človekom.

Medzi moje obľúbené verše patria aj vety zo šiestej kapitoly Evanjelia podľa Matúša: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok, zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ Tieto slová mi pomáhajú uvedomiť si, že mám byť stále najprv upriamená na neho a ostatné dostanem, dostala som a stále dostávam, za čo mu nesmierne ďakujem. A nemám sa báť zajtrajška, lebo len on vie, čo nás čaká, len on má tie pomyselné zajtrajšie noviny. Práve tieto dva verše ma sprevádzali počas konfirmácie a sú pre mňa symbolom lepších dní. 

Je niekto vo vašom živote, kto je pre vás vzorom radosti?

Nemám nikoho takého špecifického, z každého dobrého človeka si snažím zobrať kúsok vzoru. Všetci dokážeme byť inšpiráciou v radosti pre okolie, ak ju máme. 

Bez čoho si neviete predstaviť prežiť deň?

Bez modlitby, objatia svojho manžela a detí. A bez kávy. 

OKOLO NÁS JE MNOHO MALÝCH VECÍ, KTORÉ VEDIA VYČARIŤ ÚSMEV

Kde nachádzate radosť vy?

Momentálne ju nachádzam v maličkostiach všedných dní a vo vďačnosti. Okolo mňa je toľko pekných a milých vecí, ktoré mi vedia vyčariť úsmev na tvári a do srdca doniesť pocit radosti. Niekedy sú to obyčajné veci, ako káva, slnko, či dážď, inokedy zasa rozhovory a milé situácie s deťmi, alebo aj veľké životne úspechy, ako svadba, narodenie deti či nová práca. Často mi tie malé radosti ukazujú aj moje deti, ktoré ma vnesú do ich sveta a ja môžem opäť prežívať detstvo a detskú radosť. Každý deň sa nájde priestor na vďaku, a tá moja patrí jemu. Práve tie pocity vďaky a uvedomenie si toho mi prinášajú radosť. Každý rok počas Adventu na svojom blogu prinášam 24 vďačností, ktoré sú skvelou možnosťou pre všetkých poďakovať za rozličné hmotné aj nehmotné veci. Žijeme v rušnom svete a uvedomiť si vďaku a prijať radosť je náročné niekedy aj pre mňa. Preto rada sprostredkujem túto príležitosť ostatným. 

Váš blog a účty na sociálnych sieťach sú plné takýchto inšpirácií. Aj praktických, aj duchovných. Čo je pre vás tou hybnou silou nachádzať stále niečo nové?

Ľudská kreativita je nekonečná studnica nápadov. Pán Boh nás stvoril ako kreatívnych ľudí a každý nosí nápady vo svojej hlave, len každý v inej forme. Moje inšpirácie vychádzajú z aktuálnych situácií, prichádzajú prirodzene. Nie som ten typ človeka, ktorý za každú cenu chce niečo napísať, nafotiť, vytvoriť, zverejniť… Ak prerábame detskú izbu, tak budem písať o tom, ak riešim príkrmy, tak zasa o nich, a keď sú ťažké časy pre naše mysle, tak sa snažím ľudí povzbudiť. 

Máte rada aj humor? Patrí aj ten k radosti? 

Veru mám. A myslím si, že jednoznačne patrí k radosti. Smiech je zadarmo a humor je skvelý prostriedok, ako sa smiať aj v ťažkej chvíli. Humor mi nikto nikdy nevezme a sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo. (smiech)

Foto: Peter Kováč