Jubilejný rok: Biblicky, historicky i v zaujímavostiach
Jubilejný rok má svoje meno odvedené od baranieho rohu, hebrejsky nazvaného „yobel“, ktorý sa používal pri oznamovaní začiatku židovského sviatku Jom Kippur (Dňa zmierenia). Hoci sa tento sviatok oslavoval každý rok, zvláštny význam nadobúdal na päťdesiaty, teda jubilejný rok. Vtedy zaznieval jeho hlas omnoho intenzívnejšie.
O tom, ako má tento výnimočný rok vyzerať, píše svätopisec v Knihe Levitikus: „Päťdesiaty rok zasväťte! Ohláste slobodu pre všetkých obyvateľov krajiny! Má to byť pre nich jubilejný (milostivý) rok. Vtedy každý dostane do vlastníctva svoj majetok a každý sa vráti k svojmu rodu… Vtedy nebudete siať ani žať, čo narastie po žatve, ani nebudete oberať vinič, ktorý ste neorezali. Je to jubilejný rok, pamätný čas pre vás.“ (porov. Lev 25,10– 12) S ohľadom na tieto slová preto Židia dbali o to, aby boli počas jubilejného roka oslobodení otroci a odpustené dlhy, aby sa pôda navrátila pôvodným majiteľom a zároveň nechávali zem odpočívať. Tento čas mal byť však predovšetkým využitý na obnovu vzťahu s Bohom.
KAŽDÝCH 25 ROKOV, ALE AJ MIMORIADNE
Prvý jubilejný rok v kresťanskej tradícii vyhlásil pápež Bonifác VIII. v roku 1300 na žiadosť veriacich. Nazval ho „Svätým“ a nariadil, aby sa v Cirkvi slávil každých sto rokov. Hneď od začiatku sa spájal s putovaním do Ríma a so získaním úplných odpustkov. O takmer dve storočia neskôr pápež Pavol II. určil, že sa jubilejný rok bude sláviť každých 25 rokov. V praxi sa zaužívalo aj vyhlásenie tzv. mimoriadneho jubilejného roka. Posledný taký rok ustanovil pápež František v roku 2016, pričom tento čas mal byť a aj bol Jubilejným rokom milosrdenstva.
24. decembra 2024 začal a 6. decembra 2026 skončí súčasný jubilejný rok, ktorý nesie motto Pútnici nádeje. V jeho logu vidíme štyri objímajúce sa postavy rôznych farieb, ktoré predstavujú ľudstvo zo všetkých končín zeme. Postavy stoja na vlnách symbolizujúcich rozbúrené moria života. Prvá z nich sa drží kríža, ktorého koniec je zakončený kotvou ako symbolom nádeje.
ZNAKY VÝNIMOČNÉHO ČASU
To, čo charakterizuje každý jubilejný rok je putovanie, zmierenie, odpustky, svätá brána, modlitba, liturgia a vyznanie viery. Každý z týchto znakov má svoju úlohu i miesto v prežívaní tohto milostivého času. Putovanie v sebe nesie dva aspekty: prvým je skutočne fyzické prekonanie trasy do miest s kostolmi určenými ako jubilejné a tým druhým putovaním je obrátenie sa a zmena spôsobu života. Zmierenie by sme mohli vidieť tiež v dvoch rovinách. V tej prvej by malo ísť o osobitné prežívanie sviatosti zmierenia, v druhej by to mal byť čas využitý aj na zmierenie sa s iným ľuďmi, zvlášť ak konflikt alebo nedorozumenie pretrváva dlhšie. Odpustky sú prejavom Božieho milosrdenstva a odpúšťajú časné tresty za hriechy, ktorých vina už bola odpustená pred Bohom i Cirkvou. Svätá brána je dôležitým prvkom jubilejného roka, pretože jej otvorením sa oficiálne začína jubilejný rok. Zároveň je aj jeho najcharakteristickejším znakom, keďže jeho cieľom je ňou prejsť. Kedysi boli sväté brány vo viacerých mestách, počas súčasného jubilejného roka sa nachádzajú iba v Ríme. Modlitba jubilea je krátkou, ale úpenlivou prosbou o nádej, vieru i lásku. Popri nej je liturgia verejnou modlitbou Cirkvi, ktorej centrom je eucharistické slávenie, pri ktorom sa prijíma Kristovo telo a krv: on sám kráča ako pútnik po boku učeníkov a zjavuje im Otcove tajomstvá. Vyznanie viery vyjadruje ústredný obsah viery a zhŕňa pravdy, ktoré veriaci prijíma a svedčí o nich v deň krstu, ale i po celý zvyšok života.
Z INÉHO POHĽADU
S jubilejným rokom sa spája niekoľko zaujímavostí. Súčasný jubilejný rok je v poradí dvadsiaty siedmy. Svätá brána bola prvýkrát otvorená pápežom Martinom V. v roku 1425. Ceremónia otvorenia sa storočiami menila, dlhší čas sa brána murovala, pričom pápež ju otvoril symbolicky murárskym kladivom v rukách tromi údermi mierenými do jej stredu. Až svätý otec Ján Pavol II. v roku 2000 zaviedol, že sa brána otvorila jednoduchým potlačením bronzových dvier. Slávenie jubilea bolo v niektorých rokoch sťažené. Napríklad v roku 1450 vypukla v Ríme cholera, preto bol jeho priebeh značne zredukovaný. V roku 1800 sa zase jubilejný rok nemohol sláviť vôbec, z dôvodu vojen s Napoleonom. Zaujímavý je aj fakt, že napríklad svetoznáma Sixtínska kaplnka alebo Sixtov most cez Tiber boli vybudované pri príležitosti milostivého času v roku 1475.
Foto: jubileum2025.sk