TOP

Katarína Marčáková: Nemám pocit, že by som vstupom do manželstva stratila slobodu

Sloboda verzus nesloboda v manželskom zväzku. Stáva sa zo slobodného človeka vstupom do manželstva neslobodný človek? Je sloboda čosi, čo partnerovi darujeme? Dá sa to vôbec? O svoje postrehy sa podelila Katarína Marčáková (33), manželka gréckokatolíckeho kňaza a matka troch detí.

Zdá sa, že trendom dneška je chrániť si slobodu až natoľko, že napokon zneslobodňuje človeka samého. Či už od rozhodnutia zaviazať sa v manželstve, komunitnom živote, alebo živote v celibáte pre Božie kráľovstvo. Kde sa v človeku berie tento strach pred záväzkom?

Strach zo záväzkov je podľa mňa dôsledkom dnešného spôsobu života. Je jednoduchšie žiť sám, nezávisle od iných, nemusieť sa nikomu prispôsobovať. Naša súčasnosť nás učí sebectvu v každom ohľade. Zároveň aj tomu, že každý je nahraditeľný. A preto sa my ľudia akosi podvedome chránime. Naučili sme sa, že „ísť s kožou na trh“ bolí, to sa už nenosí. Všade okolo nás je tlak, ako mám vyzerať, ako myslieť, ako sa správať. Záväzok vyžaduje zraniteľnosť. A byť zraniteľným chce odvahu.

 

Stav zadaný/slobodný môže vyznieť mätúco. V zmysle – keď vstupujem do manželstva, stáva sa zo mňa neslobodný človek. Ján Pavol II. však píše, že „bez slobody je konanie človeka vyprázdnené, pozbavené hodnoty; bez slobody niet morálky“. Ako tomu správne rozumieť? Aké je miesto slobody v manželstve?

Nikdy som nemala pocit, že by som sa vstupom do manželstva stala neslobodná. Práve naopak. V manželstve prežívam hlbokú slobodu a radosť z toho, že môžem byť sama sebou. Zároveň aj to, že objavujem akoby nový rozmer Boha v jednote s mojím manželom. Každý z nás je iný, a predsa sa spoločne stávame úplnými. Tá krása slobody pre mňa zahŕňa aj rozmer toho, že viem, kým som a som prijatá aj s mojimi chybami. Rovnako aj môj manžel. A všetko, čo do nás Boh vložil, buduje náš vzťah, manželstvo aj rodinu. Môžeme zažívať to, že sa nepotrebujeme na nikoho hrať pred tým druhým a zároveň, že v mojej slabosti môže zažiariť jeho mužská sila. Ako hovorí Ján Pavol II., bez slobody je konanie človeka vyprázdnené, čo chápem ako problém našej súčasnosti.

 

LEN SLOBODNÝ ČLOVEK SA RADUJE ZO SVOJEJ JEDINEČNOSTI

Práve tým, že nie sme slobodní, nemôžeme prežívať radosť z našej jedinečnosti. Hráme sa na niekoho iného a premáha nás zúfalstvo, že náš život je len prežívaním, nie žitím. Je prázdny. A pokiaľ by som tento stav mala zažívať v tom ľudsky najužšom zväzku – manželstve, asi by ma premohlo zúfalstvo. Veľmi sa mi páči výrok, ktorý sme mali na svadobnom oznámení: Neprišiel som na svet, aby som ťa zmenil, ale aby som ďakoval Bohu za to, že si. Toto je podstata. Môcť sa v slobode tešiť z toho, kým som a kým je človek po mojom boku.

 

Keď sa pri uzatváraní manželstva jeden snúbenec daruje druhému, daruje mu aj svoju slobodu? Môže ho potom „slobodne“ milovať?

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre