TOP

Musíme byť počas Pôstu smutní?

Katechizmus. Hrubá kniha. Skôr nás odrádza, ako volá k čítaniu, a preto ju nechávame často niekde hlboko v knižnici. Je čas oprášiť ju a pozrieť sa na krásne pravdy, s ktorými nás chce (nielen) oboznámiť, ale dať aj dôvod za nimi ísť. Aby nám nielen dobre bolo, ale aby sme aj sväto žili.

Autori: Mária Kohutiarová, Zuzana Vandáková

Keďže sme uprostred Pôstneho obdobia, dnes sa pozrieme „na zúbok“ trom otázkam, ktoré azda každému neraz napadnú v súvislosti s týmto liturgickým obdobím. Nezostaneme však len pri vysvetlení, prečo je to tak, ale posunieme to aj (alebo sa o to aspoň pokúsime) do praktickej roviny.

 

 

Prečo sú texty a nápevy piesní v JKS počas Pôstu také depresívne?

Je pravda, že texty piesní a ich melódie sú v čase Pôstu iné ako po zvyšok roka. Treba však vziať do úvahy, že JKS vznikol v roku 1937, keď sa viera určite prežívala inak. Mikuláš Schneider-Trnavský však aj na dnešný čas vytvoril skvelé dielo, ktoré, ak sa hrá podľa partitúry a zadania, nemôže znieť ani v Pôstnom období depresívne, ale dôstojne a slávnostne. Záleží teda na organistovi, ako pieseň podá. Čo sa týka slovníka JKS – zatiaľ mnohé pokusy pretlmočiť ho do prežívania a slov našej doby boli neúspešné.

TIP: Musíme si priznať, že mnohé texty nám znejú cudzo a čudne a nevieme sa dočkať, keď už zaznie konečne „aleluja“ (aj keď v tomto prípade nie kvôli vytúženej radosti zo vzkriesenia, ale kvôli zmene hudobného repertoáru). Ale skúsme nájsť aj v týchto textoch a melódiách to, čo nám cez ne hovorí Boh, ako sa nám aj skrze ne prihovára.

A ak ste stále neprišli na chuť JKS a radšej vyhľadávate cez Pôst tiché omše a ticho (ktoré má, mimochodom, tiež svoje miesto v liturgii), skúste siahnuť po mládežníckych textoch náboženských piesní, sú nádherné, hlboké a citlivé a prístupnejšie uchu človeka 21. storočia. A verím, že vás dovedú tam, kam majú – k modlitbe.

 

 

Kam nás má doviesť 40-dňové pozeranie na kríž v nevyzdobenom kostole?

Bez kríža s Ježišom by ani jeden z nás nemal nádej – a nemali by sme dôvod ísť do chrámu. Centrom našej viery je totiž Ježišova smrť a obeta, a tá sa udiala práve na kríži. Máme tú česť osobitne si ju pripomínať pri každej svätej omši. Zvlášť počas Pôstu je darom a pozvaním sústrediť pozornosť na kríž ako na tajomstvo svätosti. Sám Ježiš vyzval každého z nás vziať denne svoj kríž. Ak nám teda Cirkev predkladá kríž ako najdôležitejší predmet Pôstu, vie, čo robí – a preto je aj výzdoba v kostole nepotrebná.

TIP: Dnes je obzvlášť v móde minimalizmus – v obliekaní, zariadení, jedení, vo všetkom. A počas Pôstu sa nám tiež ponúka akýsi druh minimalizmu – „obyčajný“ kríž s Ježišovým mŕtvym telom. Prijmime toto vyjadrenie Ježišovej otvorenej náruče ako symbol najväčšieho vyjadrenia lásky, ktoré je v Pôstnom období obzvlášť zvýraznené, zdôraznené a nezaťažené inou výzdobou.

Nájdime si čas, nechajme sa ním objať a dovoľme mu, aby sme v jeho kríži objavovali i ten svoj a spoločne s ním ho niesli. Pozrime na kríž ako na Ježišove vystreté ruky, jeho lásku, ktorá túži objať všetky naše bolesti, zranenia, hriechy, utrpenie i zápasy. Lebo v tomto minimalistickom vyjadrení je všetko, čo potrebujeme. Je tam Kristus, ktorý sa nám bezvýhradne a neprestajne darúva. A keď nemáme jeho, nemáme nič. A za horizontom kríža svitá veľkonočné ráno. Vidíte?

 

 

Musíme byť počas Pôstu smutní?

Kto sa v Pôstnom období mračí, pomýlil sa. Evanjelium podľa Matúša (Mt 6, 16 – 18) jasne hovorí, že nemáme byť zamračení ako pokrytci, ale dať sa pekne zvonku do „gala“ a v prvom rade mať na tvári úsmev. Za zvykom priradiť k Pôstu smútok môže byť zdôrazňovanie myšlienky na Ježišovo utrpenie a smrť. Hoci jeho utrpenie bolo potrebné, ťažké a bolestné, ani Ježiš sám, ani Cirkev nechcú Pôst pre smútok. Pôst je od Ježišovej smrti symbolom radostnej zmeny, očakávania dobra pre telo, povahu, jazyk aj dušu.

TIP: Smutný svätý – žiadny svätý, to je už obohraná pesnička. Ale platí pre nás aj v čase Pôstu. Iste, nie sme nadšení pri pohľade na svoje hriechy, na nutnosť kajať sa, pri uvedomovaní si svojej slabosti. Ťažké je konať skutky pokánia. Ale za týmto treba vidieť iné: Božie odpustenie a milosrdenstvo, ba dokonca nadšenú radosť Otca, ktorý hovorí:

„Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ (Lk 15, 22 – 23) Dobre sa pozrime, aby sme videli v skutkoch pokánia skutky lásky, v almužne túžbu darovať sa, v službe radosť zo schopnosti byť tu pre druhého.



Komentáre