TOP

Keď ma bolí hlava

Bolí ma už druhý deň. A riadne. Nemám rada bolesť. Nie je príjemné s ňou tráviť čo len jeden deň, nieto ešte viac, o noci ani nehovoriac. Bolesť totiž preveruje moje hranice. Čo zvládneš, aká si?

Bolesť nemilosrdne strháva fasádu. Nielen tú zo šminiek či pekného oblečenia, ktoré si jednoducho v deň bolesti na seba nedám. Nie je chuť, nie je sila, ledva sa vlečiem.

Bolesť však ide ešte hlbšie: obnažuje moje „ja“ úplne donaha.

Som proti nej bezbranná. Bezvládna. Znechutená. Slabá telom aj duchom. Inak reagujem, inak komunikujem, inak znášam bežné situácie a okolnosti. A ak príde niečo mimo bežného scenára, nemám ďaleko od skratu.

A je jedno, či je tá bolesť fyzická alebo vo vnútri srdca. Na rad prídu tabletky: teraz od bolesti hlavy, inokedy zubov či chrbtice. Alebo na bolesť vnútri tabletky sebaľútosti či obviňovania. Horšie je, že nie vždy tabletky či z lekárne alebo z hlavy zaberajú. A bolesť duní, trhá, ničí, oslabuje ďalej. Je ťažké ju niesť.

Aj ja sa pýtam: „Prečo práve ja, Bože, prečo práve teraz?“ Veď pýtal sa aj Jób.

No nechcem stratiť vieru v dobrotu toho, ktorý mi je Otcom.

 

 

Verím, Boh nie je zlý, ak dovolí, aby som cítila bolesť. Minimálne preto, lebo ma núti lepšie sa starať o svoje telo ako chrám Ducha Svätého. Preveriť svoje vzťahy a svoje postoje v zrkadle Božej lásky. (Lebo občas telo aj iných okolo žmýkam väčšmi ako citrón v odšťavovači). Prikazuje nám zastaviť sa. (Lebo inak sa sťažujem, že mám krátke dni a nestíham nič zo svojich (!!!) plánov.) Postaví ma pred ticho. A to je ten rozhodujúci moment, keď sa už nemôžem pred tým, čo žijem, ako sa správam, kým som, kam smerujem, pred Bohom skrývať.

Je to rovnaká otázka, akú položil Adamovi po zlyhaní v raji: „Kde si?“

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre