Keď sa delíme, dávame kus seba
Nedávno ma na Facebooku zaujala fotografia malého černošského chlapčeka s veľkými, hlbokými, tmavými očkami. Ešte dojímavejší bol text k fotografii. Chlapček nemal nič na jedenie, ale keď dostal dve lízanky, jednu podal fotografovi, ktorý ho chcel zachytiť na snímke.
V Pôstnom období sme viac ako inokedy vnímali slovné spojenie deliť sa, podeliť sa. Aj tento malý chlapček to mal akosi v krvi.
Podeliť sa aj s málom môže skutočne každý z nás a v Pôstnom období sme boli na to citlivejší. Ľuďom sa predkladalo množstvo iniciatív, ktoré sa usilovali pomôcť tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú, či už doma alebo v rozvojových krajinách. Aj organizácia Katolícke hnutie žien Slovenska už trinásty raz prišla s podujatím Podeľme sa! 2019, ktoré je mojou srdcovkou. Každoročne sa doň zapájajú farnosti na čele so svojimi biskupmi a duchovnými, mestá a obce s predstaviteľmi samosprávy, rodiny, ale aj jednotlivci. Jedna z foriem je navariť pôstnu polievku. Ľudia zjedia polievku, druhé jedlo si odoprú a jeho hodnotu venujú na dobrú vec. Na podporu žien, detí a rodín v extrémnej núdzi. Okrem toho sa stretnú, pričom sa rozhovormi a záujmom o seba navzájom obohatia. Podujatie sa organizuje vo všetkých regiónoch Slovenska a spoločne sa doň zapájajú mladí, rodiny s deťmi aj tí skôr narodení. Ľudia sa spoja a zo zbierky podporia vopred dohodnutý cieľ. Výťažok tohtoročnej zbierky pôjde na podporu Centra pre deti a rodiny Dominika v Rožňave poskytujúceho starostlivosť deťom, ktorých doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo narušená; niektoré boli týrané a zneužívané. Ľudia ustavične prichádzajú s novými nápadmi, ako sa podeliť. A to nielen materiálne a finančne, ale zapájajú aj svoj talent a kreativitu. Prečo je toto podujatie mojou srdcovkou? Lebo neuveriteľne ľudí spája, prináša im aj veľkú radosť z darovania a toho je dnes medzi nami málo ako šafranu.
Pri nedeľnej prechádzke do prebúdzajúcej sa jarnej prírody som si jednu možnosť, ako sa dá podeliť, vychutnala aj ja. Mala som možnosť podeliť sa s deťmi, vnúčatami a celou rodinou o spoločne strávený čas, ktorého akosi nemáme nazvyš. Keď sme si ho však navzájom darovali, podelili sa, strávili prekrásne spoločné chvíle, cítili sme sa neuveriteľne ľahko a radostne. Zakončili sme deň spoločnou modlitbou a boli sme pripravení spoločne s pokojom prekonať všetky nástrahy nasledujúcich dní.
Pôvodne som chcela napísať niečo veselé, vtipné. Veď po tých ťažkých predvolebných debatách, ktoré často rozdelili aj dobrých priateľov a na môj vkus boli veľmi tvrdé, sa niečo také priam núkalo. Ale veď tieto moje slová, inšpirované úžasnými detskými očkami, vlastne radostné sú. A o to ide. Urobiť si život navzájom radostnejší.
…
Mária Demeterová
predsedníčka Katolíckeho hnutia žien Slovenska, koordinátorka projektu Zachráňme životy