Keď sa láska stáva skúškou dospelosti
Vášnivé, vzrušujúce, dynamické. Filmy, reklamy, ale i sociálne siete formujú naše predstavy o tom, ako by mali vyzerať ideálne vzťahy. Šikovnými psychologickými trikmi v nás vyvolávajú zmes sladkých pocitov tak, aby sme hľadali lásku odetú v ružových, prinajhoršom červených farbách. Vytvárajú z nej produkt, ktorý má fungovať bezchybne a bez údržby. A učia nás, že poškodený alebo menej atraktívny kus treba nahradiť novým.
Rozišli by sme sa s niekým len preto, že nás nemôže každý deň pozývať do reštaurácie? Alebo preto, že nemá dosť dobré auto či dostatočne luxusné hodinky?
To, čo vidíme na veľkých plátnach, často nie je v súlade s tým, čo denne vidíme a žijeme. Vzťahy v skutočnosti nenasledujú žiaden scenár ani sa nedajú zostrihať do krajšej podoby, a rozhodne nie sú vždy ideálne. Odohrávajú sa v každodennosti, ktorá je často nudná, náročná a nepredvídateľná. Veci, ktoré vo filmoch vyzerajú ako samozrejmosť, si v realite vyžadujú čas, trpezlivosť a ochotu pracovať na sebe. Tento rast sa netýka len manželstva, pretože je kľúčový už behom randenia. Vzájomné spoznávanie totiž odhaľuje naše vnútro a ukazuje druhému, akí skutočne sme.
POZVANIE K ZRELOSTI
Každý vzťah prechádza cyklami. Po fáze zamilovanosti, kedy je všetko nové a krásne, prídu skúšky – povinnosti, únava, rozdielne názory, konflikty… Vtedy sa začne odhaľovať konštrukcia, na ktorej láska stojí. Pretože byť vo vzťahu neznamená prežívať s druhým len príjemné chvíle. Ide o oveľa viac. Od prijatia vlastných chýb po fakt, že jediné, čo môžem zmeniť, som ja. Ako reagujeme, keď prídu ťažkosti? Vyhýbame sa náročným rozhovorom alebo dospelým rozhodnutiam? A nakoniec, podľa čoho spoznáme, že dozrievame v láske?
POČÚVAM ŤA
Pozreli ste sa niekedy na starší manželský pár a premýšľali ste, koľko hádok a zmierení už majú za sebou? Ich úspech pravdepodobne stojí na ochote hovoriť o tom, čo prežívajú vo svojom vnútri. Koľko lásky a úcty musia mať voči sebe navzájom!
Občas je však pohodlnejšie uzavrieť sa do seba, keď nás niečo zraní, a po hádkach trápiť druhého takzvaným silence treatmentom – teda tým, že sa s ním odmietneme rozprávať. Mlčanie však málokedy prináša úľavu. Naopak, prehlbuje nedorozumenia a vzájomnú vzdialenosť.
Najväčším prejavom lásky v dobe, keď medzi partnermi narastá napätie, je rozhovor. Slová totiž neslúžia len na výmenu informácií, ale sú i spôsobom, ako si znovu a znovu potvrdzovať vzájomný záujem a dôveru. Ľudia, ktorí sa rozhodujú dozrievať pre lásku, sa rozhodujú hľadať vzájomné pochopenie a sú otvorení rozprávať sa s partnerom o príjemných i menej príjemných veciach.
ZÁLEŽÍ MI NA TVOJOM DOBRE
Dospelá láska nás povzbudzuje k záujmu o to, čo sa deje v srdci druhého. Pomáha nám v tom empatia – schopnosť vidieť svet očami iného človeka, aj keď sa s jeho pohľadom nemusíme stotožňovať. Keď spomalíme a počúvame bez prerušovania, darúvame partnerovi vzácny priestor, v ktorom sa môže cítiť prijato. Kým nebudeme cítiť, že je na to vhodná chvíľa, nemusíme mu nutne ponúkať ani náš pohľad na vec. Občas stačí, že tam preňho sme.
Zodpovednosť vo vzťahu znamená prevziať svoj podiel na tom, čo do vzťahu prinášam. Slová, činy, mlčanie. Zrelá láska nehľadá vinníka, ale riešenie. Priznať si chybu a ospravedlniť sa však vyžaduje veľa pokory a občas sa nám to javí ako nemožné. Práve v takýchto momentoch sa naša náklonnosť mení z impulzu na vedomé rozhodnutie. Záleží nám na druhom do takej miery, že sme ochotní ustúpiť a navrhnúť mu kompromis?
Vo vzťahu sa z ,,ja“ a ,,ty“ stáva ,,my“. Kompromisy nás učia zanechať predstavu, že veci musia byť len podľa nás. Je to prejav úcty k inému názoru a miestom, kde sa stretávajú rozdielne potreby s cieľom nájsť spoločnú cestu a reč.
KEĎ RASTIEŠ TY, RASTIEM AJ JA
Vzťah by mal byť bezpečná zóna, v ktorej môžeme rásť, rozvíjať sa a hľadať seba samých bez strachu, že tým ohrozíme vzájomné puto. Zrelá láska nie je o kontrole nad konaním a správaním druhého, ale o podpore a prijatí. Je jasné, že každý vzťah odhaľuje naše slabé miesta – vnímajme to radšej ako pozvánku pracovať na sebe. Ak nám to za to stojí.
,,Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. A keby človek za lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu, len by sa opovrhlo ním.“ (Pies 8, 7)
Počas chodenia nespoznávame len toho druhého, ale aj seba. Tvorme vzťahy, ktoré sú miestom bezpečia a prijatia pre obe strany a nebojme sa spoločne rásť. Pretože práve zrelá láska má silu obstáť aj v čase skúšok a jej plody zaručene uvidíme.
Foto: pexels.com