Keď viem, kým som, viem dávať

Keď viem, kým som, viem dávať
Je manažérkou rodinnej firmy, no predsa jej čas a radosť nechýbajú. Prečo? Miriam Vojtková (37), manažérka dentálneho centra v Trnave.

Si manželkou,  mamou troch detí, manažérsky sa staráš o rodinnú firmu. Ako sa to dá všetko zladiť?

Dá sa to, dôležité je, aby žena vedela, kto je, kým je a aké je jej poslanie. Keď toto viem, dokážem rozlišovať, čo je dôležité a čo dôležité nie je.

 

Keď viem, kým som, viem dávať

Svoju prácu máš veľmi rada a robíš ju s nadšením a nasadením vo vedomí, že presne na ňu ste dostali dary od Boha. Nestáva sa, že ťa práca prevalcuje?

Mala som obdobie pred niekoľkými rokmi, keď na mňa doľahla kríza práce. Týkalo sa to môjho zamestnania manažérky, pretože výsledky takejto práce sú ťažko merateľné. Hovorila som si: radšej chcem byť zdravotná sestra alebo učiteľka. Dokonca som rok učila a chcela som ísť študovať ďalej, aby som reálne niečím pomáhala. Potom mi Pán povedal „nie“ – vložil som do teba isté dary a talenty a tie použi. Vtedy nám vlastne vnukol myšlienku rodinnej firmy, kde mám za úlohu vytvárať dobré pracovné podmienky pre ľudí. Vtedy som pochopila, že aj ako manažérka viem pomáhať ľuďom, s ktorými som v tíme. Usilujem sa teda využiť svoj pracovný čas tak, aby naši zamestnanci nešli do práce s tým, že „musia“, ale aby vedeli, že v tejto práci sú ohodnotení, majú priestor aj na oddych, cítia sa prijatí a spokojní.

 

Jedna vec je zamestnanie, aj keď ho človek robí rád. Ale čo je pre teba tým najdôležitejším poslaním?

Byť Božou dcérou a skrze svoj život zrkadliť Božiu lásku. Keď cez túto optiku pozerá človek na čokoľvek, čo má urobiť, dáva mu to zmysel. Na jednej strane viem, že som Bohom milovaná, som jeho dcéra, som zakorenená a na druhej strane viem, že nie som sama, že sa môžem oprieť o jeho dokonalú lásku. Toto poznanie mi prináša pokoj a istotu.

 

Pamätáš si na nejaké obdobie vo svojom živote, kým si túto istotu milovanej Božej dcéry nemala? 

Bola som zmietaná, žila som v búrke, veci som skrátka iba hasila. Vedela som, že som manželka, matka, takže som fungovala cez povinnosti a riešila som, čo bolo treba, lenže iba cez seba. Všetko som sa snažila urobiť tak, aby to bolo super, skvelé, perfektné, dobre načasované… V práci človek takisto musel podať nejaký výkon. Bol to  jeden veľký kolotoč. No vnútorne som stále bola nepokojná a nervózna. Chýbal mi pokoj vo veciach, ktoré som robila. Keď boli prvé dve deti malé, dostavila sa manželská kríza. Práve cez ňu sme sa veľa naučili a posunuli a v tomto čase som našla samu seba. Veľmi mi pomohla duchovná obnova Kráľovná a divožienka, neskôr Milovaná, kde som pochopila veľa vecí o sebe, kým som a aká je moja  cesta v živote. Moja vnútorná premena trvala dva roky, nebola to naozaj nejaká „rýchlovka“. Som naozaj veľmi vďačná za to, že  sme toto obdobie s manželom prekonali s Pánom. Dnes je pre nás úľavou vedieť, že na manželstvo, výchovu, firmu nie sme dvaja, ale traja. Všetko, čo mi prechádza cez ruky a myseľ,  s ním, s mojím Bohom, preberám v priebehu dňa. Je to úplne iné, ako keď som na to bola sama.

 

Keď viem, kým som, viem dávať

 

Si rada ženou. Ako to cítiť v tvojej práci?

Usilujem sa hlavne počúvať. Veľa rozprávam s ľuďmi v mojom tíme, snažím sa byť cez obedňajšiu prestávku v práci, keď je priestor iba sa tak porozprávať o bežných veciach. Pravidelne si na nich robím čas aj individuálne, aby som sa s nimi porozprávala, napríklad dnes idem na večeru s jednou členkou tímu. Pre mňa je dôležité dávať aj na pocit zamestnancov, nie sú tu len preto, aby podali výkon či urobili nejaký obrat. Každý z nich má hodnotu a cenu. Dávam veľký pozor, keď má niekto narodeniny alebo meniny, vždy si spoločne zablahoželáme. Nikdy vopred neviem, ako bude moje blahoželanie znieť, lebo nechcem len obligátne povedať „všetko najlepšie“. Vtedy sa tiež modlím: „ Pane, čo mám povedať tomuto človeku, aby pocítil svoju hodnotu, ako je vnímaný, aký je vzácny?“ To nadšenie z toho, že vinš nie je taký obyčajný, veľmi cítiť. Napriek tomu, že sme v práci, sú pre nás najdôležitejšie vzťahy. A to je úplne prioritne ženské.

 

Väčšina žien rieši takú ťažkú dilemu: čo po skončení MD – kariéra, rozvíjanie talentov alebo rodina?

Radím ženám a smerujem ich k tomu: začnite podnikať. Naozaj využite svoje dary a talenty v podnikaní. Takto vlastne dokážeme skĺbiť aj rodinu, aj deti, vidíme, ako rastú, máme viac času, pretože si ho vieme sami usmerniť a rozdeliť. Pre mňa je podnikanie ideálnym priestorom, keď viem ostať s deťmi doma, lebo sú choré, keď potrebujú odviesť na krúžok, pomôcť s domácimi úlohami alebo sa hrať či rozprávať. Takže odporúčam podnikanie pre maminy, ktoré naozaj chcú zostať maminami. Je to naše najdôležitejšie poslanie, byť tu pre deti vtedy, keď to reálne potrebujú. Dokážeme to, keď si čas riadime samy a nie vtedy, keď nám ten čas riadi niekto iný.

Vzťahy+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00