TOP

Krajiny, kde je kresťanstvo zločinom a viera sa trestá smrťou

Vraj to bol svätý pápež Pius X., ktorý povedal, že „prenasledovanie je piatym znakom Cirkvi“. Jedna, svätá, katolícka, apoštolská a prenasledovaná. Kristovo posolstvo je výzvou k radikálnej a bezpodmienečnej láske. Ak ho Cirkev chce prežívať naplno, musí najprv čeliť hlboko zakorenenej nenávisti, ktorá sa ťahá naprieč všetkými generáciami.

Dvestopätnásť miliónov. Približne toľko kresťanov dnes žije v krajinách s vysokou, veľmi vysokou či extrémnou úrovňou perzekúcie. Vyplýva to zo zistení organizácie Open Doors, ktorá každoročne vydáva správu o päťdesiatich krajinách sveta, kde je nebezpečné byť kresťanom.

V Európe sa o prenasledovaní a diskriminácii kresťanov rozprávame najmä v súvislosti s ľuďmi, ktorí čelili súdnym sporom, keď rôznymi činmi nenásilne vyjadrili nesúhlas s partnerstvami osôb rovnakého pohlavia, respektíve s vykonávaním umelých interrupcií. Inde vo svete je situácia nepredstaviteľne horšia.

 

KAŽDODENNÝ HOROR

V jedenástich krajinách čelia kresťania extrémnej úrovni prenasledovania a násilia. Prvú priečku obsadila už po šestnásty raz Severná Kórea, diktátorský režim pod vedením najvyššieho vodcu Kim Jong-una. „S viac ako päťdesiatimi tisícmi ľudí vo väzení či v pracovných táboroch,“ uvádza sa v správe Open Doors, „nie je takéto umiestnenie vôbec prekvapivé. V krajine vládne totalitný režim, ktorý ovláda všetky aspekty života a núti k uctievaniu rodiny Kimovcov.“

Vo výnimočne tesnom závese za Severnou Kóreou sa umiestnil Afganistan. Vždy bol v prvej desiatke najnebezpečnejších krajín pre kresťanov, ale najmä od roku 2015 sa stabilne posúval na vyššie priečky. „Keďže všetci kresťania v Afganistane sú konvertiti, nemôžu vyjadrovať svoju vieru ani v súkromí. Konvertiti môžu čeliť strate osobného majetku a súkromných firiem, bitke, ale v niektorých prípadoch aj smrti vykonanej členmi ich vlastnej rodiny či komunity.“

V zozname krajín nasleduje Somálsko, Sudán, Pakistan, Eritrea, Líbya, Irak, Jemen, Irán a India.

 

TRI Z PRÍČIN

Organizácia Open Doors pomenovala tri z trendov, ktoré sú zodpovedné za zhoršenie situácie kresťanov vo svete.

V prvom rade ide o šírenie radikálneho islamu. Milióny moslimov dokážu žiť bez problémov a v mieri bok po boku so svojimi kresťanskými, ale aj židovskými či neveriacimi susedmi. Náboženstvo, ani islamské, nie je nutnou prekážkou mieru, stability a nenásilia, práve naopak. Bohužiaľ, rôzne radikálne skupiny vyťahujú z islamu to najhoršie a prezentujú tieto myšlienky ako jediný pravoverný spôsob života. Nanucujú stovky rokov prekonané, nehumánne zákony a spochybňujú dôstojnosť a všeobecné práva všetkých ľudí bez rozdielu vierovyznania.

Na druhom mieste uvádza Open Doors nárast náboženského nacionalizmu. Ako príklad slúži hinduistický nacionalizmus v Indii a budhistický nacionalizmus v Mjanmarsku. Kde zlyháva demokracia a moc preberajú autoritárske skupiny, ktoré sa neštítia zneužiť náboženstvo na politické ciele, tam sa začína prenasledovanie. Kresťania, ale napríklad aj jezídi, Rohingovia a iné menšiny sa stávajú spoločným nepriateľom, ktorý má utužiť väčšinovú spoločnosť a odviesť jej pozornosť od korupcie mocných.

Ako tretí trend pomenúva Open Doors narastajúce prenasledovanie v krajinách strednej Ázie – Uzbekistane, Tadžikistane, Kazachstane a Azerbajdžane.

 

ČÍNSKI BISKUPI NA SYNODE

Počet kresťanov v Číne každým rokom narastá. Najambicióznejšie predpovede hovoria, že do roku 2030 by ich mohlo byť vyše dvesto miliónov a z komunistickej Číny by sa z toho dôvodu stala krajina s najväčšou kresťanskou populáciou na svete. Napriek tomu sa zaradila na štyridsiate tretie miesto z päťdesiatich v hodnotení organizácie Open Doors.

Katolícka cirkev je v súčasnosti duchovným domovom pre asi desať, možno dvanásť miliónov Číňanov. Pápež František sa preto rozhodol prekonať diplomatickú priepasť a nadviazať s Čínou dialóg. Výsledkom je provizórna dohoda o užšej spolupráci a riešenie najväčšieho sporu, ktorý doteraz rozdeľoval Vatikán a Šanghaj – otázka autority v menovaní miestnych biskupov. Pápež si ponechal právo posledného slova vo výbere diecéznych pastierov, ale súhlasil, že navrhovaní budú štátnymi orgánmi. Zároveň sňal trest exkomunikácie zo siedmich čínskych biskupov vymenovaných tamojšou vládou a uznal ich legitimitu. Vďaka tomu sa jeden z nich, Joseph Guo Jincai, mohol zúčastniť na tohtoročnej biskupskej synode o mladých.

 

Pápež si za podporu dohody s Čínou vyslúžil nielen chválu, ale aj tvrdú kritiku. Za osud a nevyhnutné utrpenie mnohých čínskych kresťanských disidentov však prijal plnú zodpovednosť. Tvrdí, že dialóg je jedinou cestou, ako sa v tejto komplikovanej situácii pohnúť vpred a zlepšiť podmienky pre veriacich.

 

LÁSKA UPROSTRED NENÁVISTI

Pýchou Cirkvi nie sú prepychové paláce, ba ani úžasné katedrály, ale odvážni veriaci. Každodenní hrdinovia, ktorí žiaria ako majáky nádeje v temnotách, kvety lásky uprostred pustých plání nenávisti. Svätý Pavol v Druhom liste Korinťanom (11, 2 – 30) veľmi jasne píše: „Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo? Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.“

Nezabúdajme nasmerovať svoje modlitby, ale aj finančnú a materiálnu pomoc do krajín, kde sa naše sestry a bratia v Kristovi dusia pod ťarchou nedemokratických, zločineckých zákonov. Kde čelia potupe a násiliu. Možno sú slabí a maličkí, obklopení toľkou zlovôľou, ale práve nimi sa môžeme chváliť. Kým oni vytrvajú, žiadna krajina nebude navždy stratená.

Titulná fotka: ACN International



Komentáre